Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59Pc-39-2024.pdf
PDF · 111.39 KB
Case nature
Area
Subarea
59Pc/39/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľa
- manžela: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpený splnomocnencom: G. H. C., I. X, J., proti manželke: E. K. C. L., M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., toho času bytom N. XX, F., právne zastúpená: Niku & Partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o určenie neplatnosti manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh zamieta.
II. Manžel je povinný nahradiť manželke trovy konania v sume 634,40 € na účet právnej zástupkyne manželky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 29.07.2024 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti manželstva.
2. Vo svojom návrhu uviedol, že manželka podala na súd návrh na rozvod manželstva, konanie sa vedie na Mestskom súde Bratislava II pod spisovou značkou 3P/36/2023 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Návrh na rozvod manželstva bol manželovi doručený dňa 27.07.2023. Z tohto návrhu sa dozvedel, že manželka uzavrela manželstvo neuvážene, pod vplyvom okolia a nátlakom jej otca, ktorý určil termín svadby a ktorý aj manželovi povedal: "skús ju nechať, tak ťa zastrelím..." Účastníci konania sa pred uzavretím manželstva poznali málo, manželstvo uzavreli v roku 2006. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, sú spôsobilí na právne úkony. Z manželstva pochádzajú dve deti, I. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX. Manželka v návrhu na rozvod manželstva uviedla, že vstup do manželstva bola súhra náhod, vplyv okolia a jej neuvážené rozhodnutie, a taktiež, že s budúcim manželom sa pred sobášom poznali málo.
3. Dňa 13.01.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie manželky, v ktorom uviedla, že manžel podal návrh na určenie neplatnosti manželstva v zmysle § 12 ods. 4 zákona o rodine. Z celého obsahu návrhu nie je zrejmé, ktorý z manželov bol osobou postihnutou duševnou chorobu, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorý z manželov bol osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola v čase uzavretia manželstva obmedzená. Manželka uviedla, že v čase uzavretia manželstva netrpela žiadnou duševnou poruchou a bola spôsobilá uskutočňovať právne úkony platne, keďže jej spôsobilosť nebola rozhodnutím súdu obmedzená. V samotnom návrhu o určenie neplatnosti manželstva manžel tvrdí, že dňa 27.07.2023 sa z návrhu na rozvod manželstva dozvedel, že mala uzavrieť manželstvo neuvážene, pod vplyvom okolia a nátlakom otca, ktorý určil termín svadby a ktorý aj jemu povedal, "skús ju nechať tak ťa zastrelím..." Tvrdenia o nátlaku otca (ktorý mal určiť termín svadby a ktorý sa mal manželovi údajne vyhrážať zastrelením) sa v návrhu na rozvod manželstva nenachádzajú. Z tohto tvrdenia manžela by skôr vyplývalo, že manželstvo uzatváral pod nátlakom on, a nie manželka.
Manželka ďalej uviedla, že v čase uzavretia manželstva mala 26 rokov, bola zaľúbená, mala ideály, sny a verila, že vzťah je úprimný a bude harmonický. Manželstvo uzatvárala s plným vedomím, z lásky, vážne a slobodne. Konštatovanie, ktoré uviedla v návrhu na rozvod manželstva, je skôr spätným vyhodnotením všetkých okolností, ktoré už vyplývajú zo skúseností a zhodnotením celej situácie. Neznamená to však, že úkon a vyhlásenia uskutočnené pred matričným úradom v čase uzavretia manželstva nemienila vážne a v týchto nebola slobodná. Manžel vyhlasuje, že dňa 27.07.2023 sa dozvedel o okolnostiach, ktoré podľa jeho názoru zakladajú dôvod neplatnosti manželstva. Podľa § 14 ods. 3 zákona o rodine mal právo podať návrh v lehote do jedného roka, t. j. najneskôr do 27.07.2024. Návrh však podal až dňa 29.07.2024, bol teda podaný po uplynutí zákonnej lehoty. Na záver uviedla, že návrh považuje za nedôvodný, neodôvodnený, neopodstatnený, podaný zo špekulatívnych dôvodov, v snahe existenciou tohto konania vyvolať prieťah v konaní o rozvod manželstva. V konaní o rozvod manželstva manžel v písomných vyjadreniach ani v prednesoch na pojednávaniach nikdy nenamietal platnosť manželstva, takáto obrana z jeho strany nikdy použitá nebola. Návrh na určenie neplatnosti manželstva bol podaný viac ako mesiac po vyhlásení rozsudku Mestského súdu Bratislava II o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe uvedeného manželka navrhla, aby súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a zároveň žiadala o priznanie náhrady trov konania.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, písomným vyjadrením manželky, výsluchom navrhovateľa, manželky prednesom splnomocneného zástupcu navrhovateľa a právnej zástupkyne manželky, oboznámením sa s obsahom spisu Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 3P/36/2023 (konanie o rozvod manželstva účastníkov konania), ako i s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Zo sobášneho listu súd zistil, že A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a E. K. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreli manželstvo dňa 23.09.2006 v obci F..
6. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o rozvod manželstva účastníkov konania a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie je vedené pod spisovou značkou 3P/36/2023, návrh na rozvod manželstva podala manželka dňa 19.04.2023. Mestský súd Bratislava II Rozsudkom zo dňa 24.06.2024 č. k. 3P/36/2023-262 manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Manžel podal proti výroku rozsudku o rozvode manželstva odvolanie a navrhol, aby odvolací súd konanie o rozvod manželstva prerušil, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti manželstva vedeného pod sp. zn. 59Pc/39/2024, v ktorom sa rieši otázka ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Spis sa aktuálne nachádza na odvolacom súde.
7. Navrhovateľ v podaní zo dňa 09.02.2025 uviedol, že na podanom návrhu trvá, nakoľko duševný stav snúbenice mu nebol známy. Zároveň uviedol, že rozširuje pôvodný návrh o dôvody v zmysle § 14 ods. 1 zákona o rodine. Na záver uviedol, že manželka na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva uviedla, že konala neuvážene, pod vplyvom zhluku situácii a okolia.
8. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.03.2025 uviedol, že z podaného návrhu na rozvod manželstva zistil, že uzavretie manželstva zo strany manželky bola súhra náhod, manželstvo uzavrela manželstvo neuvážene pod vplyvom okolia. Tieto skutočnosti sa dozvedel z návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 28.07.2023 a v lehote do jedného roka podal návrh na nulitu manželstva. Nebola tam teda vážnosť, keďže manželka spomína súhru náhod. Bolo to šokujúce zistenie, čo sa prejavilo aj v tom, aký je teraz vzťah medzi ním a deťmi. Uvedené spomínal už aj v rozvodovom konaní, žiaľ, nebolo to nijakým spôsobom zohľadňované. Obrátil sa aj na arcidiecézny tribunál, kde proces už prebieha v rámci kanonického práva. Na otázku právnej zástupkyne manželky, nech navrhovateľ upresní, kedy sa dozvedel o skutočnosti ktorá zakladá dôvod na podanie návrhu, keď v návrhu tvrdí že to bolo 27.07.2023 a na pojednávaní uviedol, že to bolo 28.07.2023, navrhovateľ uviedol, že dôkaz o tom, kedy sa to dostalo do jeho dispozičnej sféry je v súdnom spisu (v konaní o rozvod manželstva), kde by mala byť doručenka zo dňa 28.07.2023 a v písomnom návrhu došlo pravdepodobne ku chybe v písaní. Na otázku právnej zástupkyne manželky, nech upresní, z akého dôvodu manželka uzavrela manželstvo (nakoľko súdu bola doručená zmena návrhu), že či to je kvôli duševnej poruche alebo z iného dôvodu, navrhovateľ uviedol, že zo strany manželky išlo o neslobodný a simulovaný právny úkon, ďalej uviedol, že nemá takú právnu vedomosť, aby sa mohol vyjadrovať k paragrafom. Duševný stav snúbenice mu nebol známy, avšak vie,
že tam boli nejaké okolnosti ktoré ju donútili prísť do Bratislavy v roku 2004. Vie, že tam boli nezhody čo sa týka rodinného prostredia u manželky. To, že prišla za ním, berie ako únik pred realitou. Podľa jeho názoru uzavretie manželstva bolo neslobodné aj z tohto dôvodu, pretože tam bol vyvíjaný nátlak zo strany otca na manželku.
9. Právna zástupkyňa manželky na pojednávaní dňa 26.03.2025 uviedla, že manželstvo bolo uzavreté slobodne, vážne, určite, manželka vstupovala do manželstva s plnou vážnosťou, netrpela žiadnou duševnou poruchou. Zo strany rodičov nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak, čo je v konečnom dôsledku uvedené aj v článku 1 návrhu. Manžel sám v tomto článku potvrdzuje, že na manželku nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Manžela zastupovala v rozvodovom konaní najprv JUDr. Hreňová, za jej právneho zastúpenia sa uskutočnilo 1, alebo 2 pojednávania a pred pojednávaním 24.06.2024 JUDr. Hreňová oznámila ukončenie zastúpenia. Medzičasom bol cca. v máji 2024 podaný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva s tým, že 24.06.2024 prišiel na pojednávanie JUDr. Svatuška, ktorý nedisponoval plnomocenstvom manžela na pojednávaní a to ani substitučným, ani riadnym, preto z uvedeného dôvodu so súhlasom manžela a súdu manžel udelil JUDr. Svatuškovi plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností priamo do zápisnice z pojednávania dňa 24.06.2024. Následne bol v júli 2024 podaný návrh na určenie neplatnosti manželstva JUDr. Čelkovou. Na pojednávaniach o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu bol manžel zastúpený JUDr. Čelkovou, ktorú zastupoval vždy na pojednávaní G. H. C. ako jej advokátsky koncipient o čom predkladal substitučné plnomocenstvo, alebo poverenie na výzvu súdu. G. H. C. je rovnaký človek ako splnomocnený zástupca manžela na tomto pojednávaní a ku dnešnému dňu stále figuruje ako advokátsky koncipient u JUDr. Čelkovej. Ďalej uviedla, že nie sú splnené žiadne podmienky na vyhlásenie manželstva za neplatné a navrhla návrh zamietnuť. Navrhovateľ ničím nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal, že by manželka trpela nejakou duševnou poruchou.
10. Manželka na pojednávaní dňa 26.03.2025 uviedla, že podanie manžela považuje za absurdné a účelové. Za svojimi rozhodnutiami si stojí, rozhodnutie uzavrieť manželstvo bolo z jej vlastnej vôle, bolo urobené slobodne, vážne a určite. To, že uviedla v návrhu na rozvod isté skutočnosti, tak tieto si uvedomila až spätne. To neznamená, že do manželstva nevstupovala z vlastnej vôle. Manžel sa často vyjadruje za ňu, nikdy netvrdila, že by ju do manželstva niekto nútil. Odmieta niesť zodpovednosť za vzťah manžela k deťom. Absolútne nevie na základe čoho manžel tvrdí, že trpela duševnou poruchou. Vyhlásila, že nikdy netrpela duševnou poruchou, ani netrpí, nikdy nebola pozbavená ani obmedzená spôsobilosti na právne úkony. Manžel pred uzavretím manželstva navštívil jej rodičov, kde ich uisťoval, že má len najvážnejšie úmysly a že sa nemusia obávať. Toto predchádzalo požiadaniu o ruku. Uzavretie manželstva jej v danom čase prišlo ako logické vyústenie vzťahu, uzatvárala ho z lásky. Vzájomne si písali listy, ktoré ale žiaľ nemôže predložiť, lebo ich nemá k dispozícii. Pri vstupe do manželstva ani nečakali dieťa, čo iné by ju mohlo viesť k uzavretiu manželstva ako láska. Uviedla, že chýba jej motív, čo by uzavretím manželstva mohla získať. Neboli to ani financie, ani postavenie. Dôvodom podania návrhu na určenie neplatnosti manželstva je to, že manžel doteraz nevie spracovať, že podala návrh na rozvod manželstva, inak si to vysvetliť nevie.
11. Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.03.2025 uviedol, že manželstvo bolo zo strany manželky uzatvorené v rozpore so zákonom o rodine. Veci uvedené právnou zástupkyňou manželky, čo sa týka rozporu § 14 a § 12 zákona o rodine, ktorým návrh o neplatnosť manželstva podávala predošlá právna zástupkyňa, k tomu uviedol, že právna zástupkyňa manželky sa mohla vyjadriť k návrhu s poukazom na § 28 ods. 1 Civilný mimosporový poriadok. Na výzvu súdu, či berie návrh späť a konanie žiada zastaviť sa vyjadrili dňa 07.02.2025, kde presne vyprecizovali § 14 ods. 1 zákona o rodine, aj to, prečo navrhovateľ najprv postupoval podľa § 12, až následne § 14 kedy nemal vedomosť o tom, aký mala manželka zdravotný duševný stav pred uzavretím manželstva. Opätovne dal do pozornosti, že súd vychádza z monológu manželky, nakoľko nemal k dispozícii dôkazy, ktoré žiadal pripojiť a to spis: B1-3P/36/2023 a zároveň žiadal pripojiť sekvenciu z nahrávky z pojednávania z konania vedeného Mestským súdom Bratislava II sp. zn. 3P/65/2024 kde manželka vo svojom monológu potvrdila, že zotrváva na svojom návrhu tak, ako bol kvalifikovane podaný, kde jednoznačne uviedla, že uzatvorenie manželstva bola len súhra náhod presne tak, ako je to uvedené v návrhu. Tak ako právna zástupkyňa manželky verbálne zožurnalizovala všetky tri pojednávania, ktoré všetky tri na seba nadväzujú, je preukázané, že manželka je zastúpená od samotného začiatku kvalifikovanou osobou a teda preto neobstojí pred súdom tvrdenie, že manželstvo uzavrela z lásky a vychádzalo to zo stavu aký
bol v tom čase. Čo sa týka opätovných invektív voči jeho osobe, voči JUDr. Svatuškovi a JUDr. Čelkovej, dvoch samostatných kancelárií, mal za to, že JUDr. Niku potrebuje opätovne protistrane ukázať, že je predsedajúcou Slovenskej advokátskej komory v disciplinárnom senáte, pretože aj z jej dnešného monológu vyplynulo, že si overovala jeho status v Slovenskej advokátskej komore, pričom krátkou cestou založil do spisu rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov, kedy Slovenská advokátska komora konala protiprávne voči jeho osobe. Nad rámec uvedeného uviedol, že už mesiac nie je zamestnancom advokátskej kancelárie JUDr. Čelkovej.
12. Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či návrh na rozvod manželstva pripravovala manželka alebo jej právna zástupkyňa, manželka uviedla, že v prvom rade ho písala manželka. Na otázku, či jej bolo predložené vyjadrenie zo dňa 07.02.2025 a či mala možnosť na toto vyjadrenie reagovať, manželka uviedla že áno samozrejme, ale nereagovala na neho. Na otázku, kde pred uzavretím manželstva pracoval manžel a na akej pozícii a kde býval, manželka uviedla, že pracoval na Výskumnom ústave vodného hospodárstva, nepamätala si na akej pozícii, bol tam zamestnaný a robil si tam doktorát, býval na ubytovni v Bratislave. Na otázku či si ju bral manžel úprimne z lásky manželka uviedla, že nevie či je to otázka pre ňu, nevie ale predkladá že si ju bral z lásky. Na otázku, nech vysvetlí rozpor medzi dnešným tvrdením že sa brali z lásky a tvrdením v iných konaniach že išlo o súhru náhod, manželka uviedla, že v jej tvrdeniach žiadny rozpor nevidí, naďalej tvrdí, že (čo sa týka tvrdenia o súhre náhod) ide o spätné hodnotenie.
13. Navrhovateľ v rámci záverečného zhrnutia uviedol, že manželstvo nebolo uzavreté slobodne a vážne a preto žiadal, aby ho súd vyhlásil za neplatné.
14. Právna zástupkyňa manželky v rámci záverečného zhrnutia uviedla, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na určenie neplatnosti manželstva a návrh žiadala zamietnuť. Žiadala o náhradu trov konania za 4 právne úkony - prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie zo dňa 13.01.2025, pojednávanie zo dňa 26.03.2025 a pojednávanie zo dňa 02.06.2025. Sadzba za jeden úkon je 254,86 eur vrátane režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty, teda 254,86 eur x 4 činí 1 019,42 eur.
15. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine") manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci") majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
17. Podľa § 12 ods. 5 Zákona o rodine ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným s účelom manželstva.
18. Podľa § 14 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1, súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek manžela. Právo manžela podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva podľa odseku 1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch neplatnosti manželstva podľa odseku 1 dozvedel.
19. Podľa § 17 písm. a) zákona o rodine manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím.
20. Súdu bolo známe, že medzi účastníkmi konania prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva, pričom vo veci bolo rozhodnuté Rozsudkom č. k. 3P/36/2023-262 zo dňa 24.06.2024, ktorým manželstvo rozviedol, avšak rozsudok vzhľadom na odvolanie manžela nie je doposiaľ právoplatný.
21. Zákon o rodine nadviazal na právnu úpravu § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pre právny úkon vyhlásenia o vstupe do manželstva určil ako povinnú náležitosť vôle jej slobodu a vážnosť a ako povinnú
náležitosť prejavu jeho určitosť a zrozumiteľnosť. Slobodne je urobený právny úkon vtedy, ak nebol vynútený fyzickým nátlakom alebo psychickým nátlakom vrátane bezprávnej vyhrážky. Tieto faktory musia smerovať zvonka ku konajúcemu, nejde teda o faktory spočívajúce v osobe konajúceho, v jeho vlastných pohnútkach alebo motíve. Spôsobujú nahradenie vôle konajúceho vôľou osoby vyvíjajúcej nátlak. Protiprávne donútenie alebo nátlak musí realizovať druhý snúbenec alebo ho realizuje tretia osoba so súhlasom druhého snúbenca. Nátlak musí smerovať buď voči snúbencovi priamo, alebo voči jeho blízkym osobám a vynútené vyhlásenie o uzavretí manželstva musí byť urobené v priamej súvislosti s vykonaným nátlakom. Dobrovoľnosť je charakteristickým znakom manželstva. Takto ho chápe celý rad medzinárodných dohovorov. Slovenský zákon o rodine ešte znásobil dôležitosť tejto podmienky, keď v ustanovení § 1 ods. 1 zakotvil, že rozhodnutie snúbencov o vstupe do manželstva musí byť urobené dobrovoľne a slobodne. Vylúčil tým obidve formy neslobody vôle - a to tak donútenie, ako i tieseň. Podmienka dobrovoľnosti by totiž samostatne poskytovala ochranu len vyhláseniam, ktoré niektorý zo snúbencov urobil z donútenia - pod nátlakom druhého snúbenca alebo tretej osoby. Nevzťahovala by sa na neslobodné rozhodnutia vyvolané okolnosťami v osobe konajúceho. Ochranu pred neslobodou vôle pri vyhlásení o uzavretí manželstva poskytuje tiež § 17, ktorý hneď v úvode pod písmenom a) za nevzniknuté vyhlasuje manželstvo, ktoré bolo vynútené násilím. V tomto prípade je potrebné chápať ustanovenie § 17 písm. a) ako špeciálne ustanovenie vo vzťahu k § 14, ktoré z právnej úpravy § 14 osobitne vyníma úpravu vyhlásenia o vstupe do manželstva, ak bolo vynútené horšou formou nátlaku - násilím. Takéto zvlášť zavrhnutiahodné správanie nepožíva už vôbec žiadnu právnu ochranu, preto je aj sankcionované najvážnejším právnym následkom. Manželstvo, ktoré bolo vynútené násilím, vôbec nevznikne a nemá žiadne právne následky. Vážnosť vôle uzavrieť manželstvo spočíva v skutočnej vôli snúbenca vyvolať právne následky, ktoré zákon o rodine s vyhlásením o uzavretí manželstva spája. Z hľadiska vážnosti vôle je pre posudzovanie platnosti manželstva rozhodujúca len otázka, či pri jeho uzavretí existovala vôľa oboch snúbencov uzavrieť manželstvo alebo nie. To predpokladá, že si obaja museli byť vedomí toho, aký právny úkon robia a aké ním vyvolajú právne následky. Preto môže byť manželstvo pre nedostatok vážnosti vôle vyhlásené za neplatné len výnimočne, ak by sa preukázalo, že aspoň jeden z manželov netušil, aké právne následky vyhlásenie o uzavretí manželstva vyvolá, resp. nevedel, že skutočne uzatvára manželstvo, pretože napríklad sobáš považoval za žart alebo recesiu. Keďže však je konanie pred uzavretím manželstva prísne formalizované a vyžaduje aktívnu spoluprácu oboch snúbencov, je takýto záver v praxi ťažko realizovateľný. Neurčitosť prejavu pri vyhlásení o vstupe do manželstva by znamenala, že vyhlásenie by bolo vyjadrené síce zrozumiteľne z hľadiska jazykového, avšak nejednoznačne. Príkladom môže byť odpoveď "možno" alebo "nie som si istá" na otázku týkajúcu sa vstupu do manželstva s druhým snúbencom. Nezrozumiteľnosť je vada, ktorá bráni tomu, aby bolo objektívne možné zistiť a pochopiť, čo konajúca osoba vlastne chcela vyjadriť. Príkladom nezrozumiteľného vyhlásenia môže byť odpoveď sobášiacemu na otázku o vstupe do manželstva úplne neznámym alebo nezmyselným slovom, cudzím jazykom, resp. namiesto jednoznačného prikývnutia točením hlavou a podobne. Následkom vád vôle a prejavu vyhlásenia o vstupe do manželstva je neplatnosť (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoP/37/2024 zo dňa 22.10.2024).
22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. V konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu návrhu, navrhovateľ nepreukázal a súd ani nezistil naplnenie zákonných predpokladov (ktoré Zákon o rodine explicitne uvádza) za splnenia ktorých môže súd vyhlásiť manželstvo za neplatné;
23. V zmysle § 12 ods. 5 zákona o rodine súd by mohol rozhodnúť o neplatnosti manželstva, ak by mal za preukázané, že manželka bola v čase uzavretia manželstva postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Takáto skutočnosť však preukázaná nebola, absolútne nič nenasvedčuje tomu, že by v danom čase (ani v súčasnosti) mala manželka trpieť akoukoľvek duševnou poruchou. Samotný manžel v návrhu na určenie neplatnosti manželstva uviedol, že obaja manželia (teda aj manželka) sú spôsobilí na právne úkony. Súd teda považoval argumentáciu navrhovateľa za chaotickú, rozporuplnú a nezmyselnú.
24. O neplatnosti manželstva by bolo možné rozhodnúť aj v zmysle § 14 Zákona o rodine, ak by sa preukázalo, že vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Navrhovateľ však ani tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, súd z vyjadrenia manželky mal celkom jednoznačne za preukázané, že manželka vstupovala do manželstva s plným vedomím, z lásky, vážne a slobodne, verila že vzťah bude úprimný a harmonický.
25. V prípade ustanovenia § 17 písm. a) zákona o rodine ide o špeciálne ustanovenie k § 14 zákona o rodine, kedy ide o horšiu formu nátlaku (manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím), ktorá nepodlieha nijakej právnej ochrane. V takom prípade by manželstvo nikdy nevzniklo. Prípadný rozsudok o neexistencii manželstva súd môže vyhlásiť aj bez návrhu. V prejednávanej veci však nešlo o uzavretie manželstva vynútené násilím, manželku nikto násilím nenútil do sobáša. Z vyjadrení manželky bolo preukázané, že do manželstva vstupovala z vlastnej vôle bez vplyvu inej osoby. Je však nutné podotknúť, že dané ustanovenie § 17 písm. a) zákona o rodine navrhovateľ vo svojich vyjadreniach ani nespomínal.
26. Po celkovom zhodnotení vykonaného dokazovania, súd považoval argumenty navrhovateľa za neopodstatnené a bez reálnej právnej opory. Hlavný argument manžela, že manželka sa v konaní o rozvod manželstva vyjadrila, že sobáš bol z jej strany súhra náhod, bol neuvážený a pod vplyvom okolia, nie je bez ďalšieho dôvodom na určenie neplatnosti manželstva. Manželka predmetné vyjadrenie uviedla v rozvodovom konaní, v určitom citovom rozpoložení pod vplyvom emócií, v rámci určitého spätného nazerania na sobáš. Dnešné tvrdenie, že išlo o súhru náhod neznamená, že manželka neuzavrela v roku 2006 manželstvo slobodne a vážne. Naopak sama uvádzala, že ho uzatvárala úplne slobodne, vážne a z lásky. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že manželstvo trvá od roku 2006, dokopy viac ako 18 rokov, manželia spolu dlhé roky žili a v manželstve sa im narodili dve maloleté deti. Tvrdenia manžela, že sa mu otec manželky v roku 2006 vyhrážal: "skús ju nechať, tak ťa zastrelím", súd považoval za nepreukázané, absurdné a navrhovateľ ich uviedol účelovo. Súd nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorú by mohol akceptovať ako opodstatnený dôvod na určenie neplatnosti manželstva, naopak možno konštatovať, že návrh bol podaný bez objektívneho podkladu, bez logickej súvislosti a v rozpore s elementárnym nazeraním na racionálne vyhodnocovanie reality.
27. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.
30. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
31. Podľa § 16 ods. 3 prvá veta vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
32. Súd prihliadol v konaní aj na to, že návrh bol podaný zjavne iracionálne, bez reálneho právneho základu a možno ho považovať skôr za účelový procesný krok, ktorý mal zjavne nadväznosť na prebiehajúce -doposiaľ neprávoplatne skončené- konanie o rozvod manželstva. Za týchto okolností nie je dôvod, aby znášala trovy vzniknuté v tomto konaní manželka, a preto jej boli priznané v celom rozsahu v zmysle § 55 CMP .
Manžel je teda povinný nahradiť manželke trovy konania za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 13.01.2025, pojednávanie zo dňa 26.03.2025 a pojednávanie zo dňa 02.06.2025), pričom sadzba za jeden úkon predstavuje sumu 114,15 eur ( t.j. spolu za úkony právnej služby 456,6 eur), 4 x režijný paušál 14,84 (4x 14,84 t.j. spolu 59,36,-eur) a daň z pridanej hodnoty 23 % (t.j. 456,6 + 59,36 + 118,67 = 634,-eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.