Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžk/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpený JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1) W.. D. K., trvale bytom G. Q. XX, XXX XX J. J., 2) S. Y., trvale bytom O. G. XX, XXX XX X., 3) I. T., trvale bytom X. XX, XXX XX X., 4) M. Y., trvale bytom E. XX, XXX XX X. L. Y., v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -71, zo dňa 18. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal záväzné stanovisko, č. OU-ZH-OCDPK-2016/013168-002, zo dňa 2. decembra 2016 (ďalej len „záväzné stanovisko“), ktorým bola povolená výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty č. III/2519 na dobu 5 rokov od vydania uvedeného povolenia. 2. Na základe záväzného stanoviska vydal stavebný úrad mesta Žarnovica rozhodnutie, č. 1999/2017, zo dňa 18. januára 2017 (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení povolenia“). Rozhodnutím o predĺžení povolenia stavebný úrad predĺžil povolenie umiestnenia dočasnej existujúcej reklamnej stavby špecifikovanej v rozhodnutí, umiestnenej v katastrálnom území O. G., na pozemku parcela CKN č. XXX, pri ceste III/2519. 3. Rozhodnutie o predĺžení povolenia bolo v rámci mimoodvolacieho konania zrušené rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný úrad“), č. OU-BB-OVBP2-2018/006677/06-BX, zo dňa 11. januára 2018 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“), a to z dôvodu porušenia v súčinnosti s o pozemných komunikáciách v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o predĺžení povolenia (ďalej len „“). 4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 12601/2018/SV/27617, zo dňa 10. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie okresného úradu potvrdil. Žalovaný sa s okresným úradom stotožnil, že rozhodnutie o predĺžení povolenia bolo potrebné zrušiť, najmä vzhľadom na rozpor s , ktorý predpokladá odstránenie všetkých právoplatne povolených reklamných stavieb umiestnených v rozpore s do 1. januára 2017. Podľa žalovaného okresný úrad správne uviedol, že počas trvania dočasnej reklamnej stavby sa zmenili právne predpisy týkajúce

sa oblasti vonkajšej reklamy, keď od 2. januára 2015 nadobudla účinnosť novela stavebného a boli novelizované a nadobudli účinnosť aj ustanovenia a .

II. Konanie pred správnym súdom 5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie okresného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca argumentoval nepreskúmateľnosťou uvedených rozhodnutí v zmysle (ďalej len „“), nedostatočným zistením skutkového stavu v zmysle a porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v zmysle . Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o zaslanie kópie administratívneho spisu, čím boli podľa názoru žalobcu porušené jeho procesné práva a odňatá možnosť náležite argumentovať, nakoľko nemal k dispozícii všetky podklady pre rozhodnutie. Žalovaný tiež podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustanovením Zákon o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „“), pretože v odôvodnení rozhodnutia absentuje, akými úvahami bol vedený, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami. Uvedeným malo byť zasiahnuté do žalobcovho práva na spravodlivé konanie. Nedostatočne zistený skutkový stav videl žalobca v absencii odmerania skutočnú vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu cesty R1 k reklamnej stavbe a konštatovanie žalovaného, že zo všetkých dokladov má vyplývať, že reklamná stavba sa nachádza v jej ochrannom pásme je nepreskúmateľné. 6. Správny súd rozhodol rozsudkom, č.k.: -71, zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) tak, že správnu žalobu zamietol. Postup žalovaného ako aj okresného úradu považoval za zákonný a žalobcovými námietkami nespochybnený. Rozhodnutie o predĺžení povolenia nebolo podľa správneho súdu možné ponechať v platnosti, keďže nezodpovedalo ustanoveniam a . Pritom najmä znenie ustanovenia vyhodnotil ako prekážku pre povolené predĺženie umiestnenia existujúcej stavby. Správny súd tiež konštatoval, že námietku o nedoručení kópie spisu nevyhodnotil ako dôvodnú, keďže žalobca nepreukázal, že by tým došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Správny súd totiž nezistil, že by žalobcovi nebola niektorá z listín doručená alebo že by nebol oboznámený s úkonmi okresného úradu. Ako dôvodnú nevyhodnotil správny súd ani námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu s ohľadom na vzdialenosť reklamnej stavby od rýchlostnej cesty R1. To, že reklamná stavba stojí v ochrannom pásme podľa správneho súdu skutočne vyplývalo z viacerých listín - právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa umiestnenia dočasnej reklamnej stavby, ako aj podporným zmeraním z katastrálnej mapy.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov 7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 16. decembra 2019 z dôvodu podľa , nakoľko mal za to, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces. S ohľadom na uvedené žalobca v kasačnej sťažnosti napádal, že: · správny súd nekonal s ďalšími účastníkmi konania, ktorých žalobca v správnej žalobe označil. Takýto postup správneho súdu sa podľa žalobcu odchyľuje od ustanovenia ; · odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, považuje ho za paušálne odkazovanie na obsah administratívneho spisu, bez konkrétnych odpovedí na základné otázky nastolené v konaní, prípadne paušálne prebratie argumentácie žalovaného bez špecifikácie úvah, ktorými sa správny súd riadil. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom súčasťou práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky , , , , , a . Žalobcovi nie je zrejmé, o aké právoplatné rozhodnutia správny súd oprel svoj záver o vzdialenosti reklamnej stavby od rýchlostnej cesty R1, nakoľko žiadne také rozhodnutia neboli žalobcovi predložené na vyjadrenie a zo záväzných stanovísk Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 19. februára 2015 a 2. februára 2016 vzdialenosť reklamnej stavby od rýchlostnej cesty vyvodiť nemožno. Správny súd sa tak podľa žalobcu nezaoberal spoľahlivým zistením skutočného skutkového stavu (vzdialenosťou reklamnej stavby od rýchlostnej cesty);

· správny súd sa v bode 25. rozsudku zaoberá ochranným pásmom cesty III/2519, pričom žalovanému nie je zrejmé, prečo tak správny súd robí, keďže umiestnenie reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty III/2519 nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o predĺžení povolenia; · správny súd podľa žalobcu nezobral do úvahy vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a v rozsudku ho popísal len ako zotrvanie na pôvodných vyjadreniach. Žalobca podal kasačnú sťažnosť tiež z dôvodu podľa , teda pre nesprávne právne posúdenie veci, a to v otázkach: · nesprístupnenia kópie spisu a výkladu správnym súdom. V tejto súvislosti žalobca napadol najmä záver správneho súdu, že vytvorenie kópie spisu je viazané na nazretie originálu spisu za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, s ktorým sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Nesúhlasí tiež so záverom správneho súdu, že nesprístupnením kópie spisu nedošlo k porušeniu subjektívneho práva žalobcu. Žalobca vyjadril obavu, že dôvodom nesprístupnenia administratívneho spisu mohla byť skutočnosť, že spis neexistoval v zákonom predpísanej podobe alebo snaha predísť prípadným žalobcovým námietkam, aby sa s nimi správny orgán nemusel vysporiadať; · aplikácie ustanovení a , ktoré mohli byť podľa žalobcu aplikované nesprávne, pretože neboli splnené podmienky hypotézy právnych noriem. Posledným sťažnostným bodom uvedeným v kasačnej sťažnosti je odklon od ustálenej praxe kasačného súdu podľa , v otázkach: · zisťovania skutkového stavu, nakoľko v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, . zn. je špecifikované, čo správny súd posudzuje v prípade námietky nesprávne zisteného skutkového stavu. V predmetnom prípade však podľa žalobcu nebol okresným úradom skutkový stav zistený vôbec, nakoľko neboli vykonané nijaké dôkazy preukazujúce, že by reklamná stavba stále v ochrannom pásme cesty; · preskúmateľnosti rozhodnutia okresného úradu a napadnutého rozhodnutia, nakoľko podľa žalobcu nespĺňajú požadované kritériá. Správny súd sa tak svojím právnym záverom o preskúmateľnosti odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a rozhodnutí . zn. , . zn. a . zn. . Žalobcovi, ako priemernému adresátovi a sťažovateľovi totiž z rozhodnutia okresného úradu ani z napadnutého rozhodnutia stále nie je zrejmé, prečo by sa reklamná stavba mala nachádzať v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie okresného úradu a vec vráti okresnému úradu na ďalšie konanie. 8. Správny súd vydal dňa 29. januára 2020 opravné uznesenie . zn. -103, ktorým opravil záhlavie v písomnom vyhotovení rozsudku správneho súdu tak, že v ňom označil ďalších účastníkov konania W.. D. K., S. Y., I. T. a M. Y.. Opravné uznesenie správny súd následne doručil žalobcovi, žalovanému aj uvedeným ďalším účastníkom konania. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky podaním zo dňa 12. januára 2021 vrátil spis správnemu súdu ako predčasne predložený a vyzval ho na odstránenie nedostatkov: a) neuvedenie ďalších účastníkov konania v zápisnici z verejného vyhlásenia rozsudku, b) nedoručenie rozsudku správneho súdu ďalším účastníkom konania, c) neuvedenie dôvodu zmeny zloženia senátu rozsudku správneho súdu a opravného uznesenia, d) absencia podpisov členov senátu na opravnom uznesení, e) v opravnom uznesení uvedenie ďalšieho účastníka konania, ktorý sa účastníctva vzdal, f) nezrozumiteľnosť potvrdení o doručení kasačnej sťažnosti. Správny súd následne dňa 5. marca 2021 doručil kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu žalovanému a ďalším účastníkom konania. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 12. marca 2021 tak, že ďalší menovaní účastníci konania boli účastníkmi administratívneho konania, nakoľko sú spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom stojí reklamná stavba. Procesné práva menovaných účastníkov konania však nemajú podľa žalovaného vplyv na nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu, pre ktoré bolo toto rozhodnutie zrušené a keby aj krajský súd v Banskej Bystrici konal s uvedenými osobami ako účastníkmi konania, výsledok by bol rovnaký. S ohľadom na túto námietku preto žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že aplikáciu ustanovenia považuje za správnu a že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že reklamná stavba stojí v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, pričom poukázal najmä na rozhodnutie stavebného úradu mesta Žarnovica č. 2015/04018 Rs3 zo dňa 20. mája 2015, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o predĺžení povolenia, a ktoré povolilo reklamnú stavbu do 1. januára 2017 a súčasne jasne určilo aj povinnosť reklamnú stavbu odstrániť najneskôr do 15 dní od uvedeného dátumu. Je potom podľa žalovaného zrejmé, že stavebný úrad mesta Žarnovica nepostupoval správne, keď vydal rozhodnutie o predĺžení povolenia a že toto rozhodnutie bolo potrebné

zrušiť tak, ako to urobil okresný úrad. Námietku žalobcu o neposkytnutí fotokópie spisu považuje žalovaný za neopodstatnenú, pričom odkázal najmä na vyhodnotenie tejto námietky v rozsudku správneho súdu. Žalovaný tiež dodal, že okresný úrad riadne oznámil začatie konania, a to listom č. OU.BB-OVBP2-2017/003612/04-BX zo dňa 14. decembra 2017, na ktorý žalobca reagoval požiadavkou na vyhotovenie a zaslanie kópie celého administratívneho spisu bez akejkoľvek selekcie dokladov. Žalovaný považuje rozsudok za vecne správny a navrhol preto zamietnuť kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v a o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 12. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 13. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas a súdny poplatok bol uhradený. 14. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV.I Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Podľa reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené pred 2. januárom 2015, ktoré nie sú v súlade s , sú vlastníci týchto zariadení povinní odstrániť do 1. januára 2017.

IV.II Posúdenie kasačných námietok

15. Ako prvou sa kasačný súd zaoberal námietkou nekonania s ďalšími účastníkmi konania. Zo spisového materiálu je zrejmé, že správny súd ďalším účastníkom konania doručil správnu žalobu, vyjadrenie žalobcu aj výzvu na vyjadrenie. Konkrétne: W.. K. dňa 17. januára 2019, G. N. dňa 14. januára 2019, I. T. dňa 22. januára 2019 a M. Y. dňa 14. januára 2019, pričom S. Y. si zásielku neprevzala v odbornej lehote a táto sa dňa 6. februára 2019 vrátila na správny súd. Konanie s ďalšími účastníkmi konania má kasačný súd za preukázané aj z podania G. N. zo dňa 21. januára 2019, ktoré bolo reakciou na výzvu na vyjadrenie sa k správnej žalobe a ktorým sa vzdal účastníctva v konaní. Za procesnú vadu by bolo možné považovať skutočnosť, že správny súd opomenul ďalších účastníkov konania uviesť v záhlaví rozsudku správneho súdu a tento im doručiť. Zároveň však kasačný súd konštatuje, že nie všetky procesné vady automaticky ôsobujú nezákonnosť rozhodnutia a sú dôvodom pre jeho zrušenie. Práve naopak, tak ako bolo uvedené už vo viacerých rozhodnutiach, napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, . zn. zo dňa 28. novembra 2022, procesné vady majú negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia najmä v prípade, že v ich dôsledku je nesprávny aj výsledok rozhodovacej činnosti s ohľadom na hmotnoprávnu stránku rozhodnutia. Túto procesnú vadu správny súd konvalidoval opravným uznesením, . zn. -103, zo dňa 29. januára 2020, ktorým ďalších účastníkov konania doplnil do záhlavia rozsudku správneho súdu a ktoré im následne riadne doručil. Kasačný súd preto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 16. K námietke nekonania s ďalšími účastníkmi konania, ktorú žalobca subsumoval pod sťažnostný dôvod v zmysle , kasačný súd tiež dodáva, že uvedený dôvod nie je naplnený. Žalobcovi nebolo v konaní nijako znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, teda nedošlo ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V prípade nekonania s ďalšími účastníkmi

konania by mohlo byť porušené ich právo na spravodlivý proces, nie však žalobcovo. Aj zrušenia rozsudku správneho súdu by sa v takej situácii mohli domáhať opomenutí ďalší účastníci konania, nie však žalobca. Uvedené vyplýva z , v zmysle ktorého sa môže ochrany na správnom súde domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené. Obdobne č. , v ktorom má správne súdnictvo základ, vychádza z premisy, že obrátiť sa na súd môže ten, kto tvrdí, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach. V neposlednom rade kasačný súd upozorňuje tiež na , v zmysle ktorého by boli subjektmi oprávnenými na podanie kasačnej sťažnosti z dôvodu, že s nimi krajský súd nekonal ako s účastníkmi konania práve opomenutí ďalší účastníci konania, nie žalobca. V prejednávanom prípade však správny súd s ďalšími účastníkmi riadne konal a napriek pochybeniu v podobe neuvedenia ich v záhlaví a nedoručenia rozsudku správneho súdu, títo mali možnosť domáhať sa ochrany svojich práv. Z toho, že boli ďalší účastníci konania pasívni tak v administratívnom konaní, po doručení správnej žaloby ako aj po tom, ako im bolo správnym súdom doručené opravné uznesenie, . zn. -103, zo dňa 29. januára 2020, možno jednoznačne prezumovať, že svoje subjektívne práva nepovažujú za porušené. Aj vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietku nekonania s ďalšími účastníkmi konania ako nedôvodnú. 17. Za dôvodnú nepovažoval kasačný súd ani námietku nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je nepochybne súčasťou žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces, v prejednávanom prípade však nedošlo k jeho porušeniu. Riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Podľa právneho názoru Ústavného súdu je základné právo účastníka konania na spravodlivý proces plne realizované, pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. (Viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. mája 2006) Je zrejmé, že rozsudok správneho súdu ĺňa tieto štandardy, ktoré sú požadované na odôvodnenie rozhodnutia. Kasačný súd pritom poukazuje najmä na: · bod 23. rozsudku, kde sa správny súd vyjadril k skutkovému stavu a k námietke jeho nedostatočného zistenia s ohľadom na skutočnú vzdialenosť umiestnenia reklamnej stavby od ochranného pásma rýchlostnej cesty R1, ktorá podľa správneho súdu jednoznačne vyplývala zo záväzných stanovísk Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako aj z merania z kataster portálu · bod 24. rozsudku, kde sa správny súd vysporiadal s námietkou neposkytnutia fotokópie celého spisu v zmysle (ďalej len „“) a kde konštatoval, že žalobca neosvedčil, že by tým bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, · bod. 26 rozsudku, kde sa správny súd vysporiadal s aplikáciou ustanovenia , ktoré podľa záverov správneho súdu skutočne bránilo tomu, aby bolo rozhodnuté o predĺžení povolenia umiestnenia existujúcej reklamnej stavby. Uvedeným sa správny súd vysporiadal so základnými otázkami, ktoré mohli mať vplyv na prejednávaný prípad. Takéto odôvodnenie rozsudku považuje kasačný súd za dostatočné pre naplnenie žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, . zn. -14, zo dňa 3. júla 2003. 18. V prejednávanom prípade správne orgány, rovnako ako správny súd a teraz aj kasačný súd, dospeli k totožnému záveru a právnemu posúdeniu, že existujúca reklamná stavba bola umiestnená v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, teda v rozpore s a že rozhodnutie o predĺžení povolenia bolo preto potrebné zrušiť. Na uvedený záver by rozsiahlejšie odôvodnenie rozsudku správneho súdu nemalo nijaký vplyv. S prihliadnutím na uvedené vyššie, kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku za nedôvodnú. 19. Osobitne sa kasačný súd venoval námietke nedostatočného odôvodnenia s ohľadom na zisťovanie vzdialenosti reklamnej stavby od ochranného pásma rýchlostnej cesty R1. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či je zistenie skutkového stavu dostatočné na riadne posúdenie veci. Ako je uvedené vyššie, správny súd sa zistením skutkového stavu okresným úradom zaoberal a svoje posúdenie odôvodnil v bode 23. rozsudku. Za dostatočné z hľadiska vzdialenosti považoval správny súd najmä to, že umiestnenie reklamnej stavby vychádzalo z právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa umiestnenia dočasnej reklamnej stavby, ako aj zo záväzných stanovísk Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Je pravdou, že správny súd mal na tomto mieste špecifikovať, ktoré konkrétne rozhodnutia a záväzné stanoviská mal na mysli, avšak tento nedostatok nepovažuje kasačný súd za dostatočný pre zrušenie rozsudku správneho súdu. Okrem uvedeného totiž správny súd zobral do úvahy aj meranie z kópie mapy kataster portálu a konkrétnemu umiestneniu

reklamnej stavby sa rozsiahlejšie venoval v 25. bode rozsudku. Takéto odôvodnenie považuje kasačný súd za dostatočné a námietku žalobcu preto nevyhodnotil ako dôvodnú. 20. S ohľadom na kasačný dôvod podľa a preskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu žalobca namietal tiež odôvodnenie obsiahnuté v 25. bode rozsudku správneho súdu. To, že sa správny súd zaoberal umiestnením reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty III/2519, kasačný súd považuje za nadbytočné, keďže umiestnenie reklamnej stavby v tomto ochrannom pásme nebolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o predĺžení povolenia. Nadbytočnosť odôvodnenia však sama o sebe nezakladá nezákonnosť rozsudku správneho súdu ako celku, pokiaľ správny súd zákonným ôsobom rozhodol a vo zvyšku odôvodnenia sa riadne vysporiadal so žalobnými bodmi. Z tohto dôvodu závery obsiahnuté v bode 25 rozsudku o nespornosti umiestnenia reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty III/2519 sú síce nadbytočné, ale nemajú dopad na zákonnosť rozhodnutia správneho súdu. Kasačný súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 21. Námietku nedostatočného odôvodnenia rozsudku v dôsledku nezobratia do úvahy vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, kasačný súd považuje za nedôvodnú. Ako kasačný súd uviedol už vyššie, pre zákonnosť rozhodnutia správneho súdu je podstatné, aby sa správny súd vysporiadal so všetkými argumentmi a tvrdeniami žalobcu, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného najmä zotrval na svojich už prezentovaných tvrdeniach týkajúcich sa námietky zisťovania skutkového stavu s ohľadom na vzdialenosť reklamnej stavby od ochranného pásma rýchlostnej cesty R1. Keďže v žalobcovom vyjadrení neboli uvedené nové argumenty, ktoré by mali vplyv na hmotnoprávne posúdenie veci, ale išlo o námietky prezentované už v správnej žalobe, s ktorými sa správny súd riadne vysporiadal, namietaný postup a odôvodnenie správneho súdu nevyhodnotil kasačný súd ako dôvod pre zrušenie rozsudku správneho súdu. 22. Žalobca ďalej podľa namietal právne posúdenie námietky neposkytnutia kópie spisu. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a kasačný súd sa s právnym posúdením správneho súdu stotožňuje. Žalobcovo právo na nazeranie do spisu nebolo neposkytnutím jeho celej fotokópie porušené, nakoľko žalobca mohol kedykoľvek požiadať o sprístupnenie spisu k osobnému nahliadnutiu. Okrem toho, dôvodom pre zrušenie rozhodnutia by bol postup v rozpore s vtedy, pokiaľ by nezákonnosť takéhoto postupu mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Aj v tomto prípade však kasačný súd konštatuje, že poskytnutie resp. neposkytnutie kópie celého spisu nemá nijaký vplyv na to, že reklamná stavba je umiestnená v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, a teda v rozpore s . Kasačný súd preto námietku nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil ako nedôvodnú. 23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu aplikácie ustanovení a kasačný súd uvádza, že predmetné ustanovenia boli aplikované správne. Kasačný súd má za preukázané, že reklamná stavba sa nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1. Rozhodnutie o predĺžení povolenia umiestnenia reklamnej stavby bolo vydané dňa 18. januára 2017 a vzťahovalo sa na ochranné pásmo cesty III/2519 podľa , avšak nevzalo do úvahy skutočnosť, že súčasne sa reklamná stavba nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 podľa . Ustanovenie pritom takéto umiestnenie reklamnej stavby výslovne zakazovalo a nebolo možné z neho udeliť výnimku. Keďže ustanovenie upravovalo povinnosť do 1. januára 2017 odstrániť reklamné stavby, ktoré sú umiestnené v rozpore s , rozhodnutie o predĺžení povolenia je v rozpore s ustanoveniami . Kasačný súd má za to, že a preto boli správnym súdom ako aj správnymi orgánmi aplikované správne a kasačnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 24. Poslednou námietkou žalobcu bol odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle s ohľadom na posudzovanie námietky nesprávne zisteného skutkového stavu a preskúmateľnosť v súvislosti s určením vzdialenosti umiestnenia reklamnej stavby od rýchlostnej cesty R1. Túto námietku nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú, a to aj vzhľadom na závery kasačného súdu prezentované vyššie. Okresný úrad v bode 4. rozhodnutia zrozumiteľne uviedol, že reklamná stavba je situovaná v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 podľa podnetu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a že túto skutočnosť overil na podklade mapového klienta ZBGIS. Žalovaný sa zisťovaním skutkového stavu (predmetnej vzdialenosti) venoval na strane č. 5 napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu, aj v zmysle rozsudku kasačného súdu, na ktorý poukazuje práve žalobca, potom nebolo tento skutkový stav zisťovať na novo, ale posúdiť, či vykonané dôkazy robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány dospeli. Túto povinnosť si správny súd splnil v bodoch 23. a 25. svojho rozsudku. Aj keď odôvodnenie rozsudku

mohlo byť podrobnejšie a konkrétnejšie, kasačný súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že je pre priemerného účastníka nepochopiteľné a teda nepreskúmateľné. Správny súd sa zaoberal posúdením zistenia skutkového stavu, vzdialenosťou reklamnej stavby od rýchlostnej cesty R1 aj ďalšími pre prípad podstatnými právnymi otázkami. Tie následne vyhodnotil a svoje závery v rozsudku aj riadne, dostatočne zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnil. Kasačný súd tak nevzhliadol ani odklon od svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, a preto aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

IV.III Záverečné zhodnotenie

25. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa rozhodol ôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a druhej vety ôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle druhej vety priznané. 27. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.