Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/41/2022

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: U.. E. R., so sídlom kancelárie ul. M. L. X, XXX XX V. V., správca konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426, právne zastúpený: JUDr. Martin Dianiška, LL.M., advokát so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: L.. K. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Messinger, advokát so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmluvnej pokuty, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. októbra 2021, č. k. -232, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovanej z a m i e t a.

II. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) rozsudkom zo dňa 9. septembra 2020, č. k. -138, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 sumu 12.500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 3. marca 2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty podľa o konkurze reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ ) v sume 12.500,- Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 (ďalej len „úpadca“). Žalobca v žalobe uviedol, že valné zhromaždenie spoločnosti úpadcu tvorené členom predstavenstva, ktorý bol v tom čase jediným akcionárom spoločnosti, dňa 5. apríla 2013 rozhodlo o vstupe spoločnosti do likvidácie a za likvidátora bol ustanovený U.. L. W.. Následne dňa 28. apríla 2016 jediný akcionár spoločnosti úpadcu rozhodol o odvolaní likvidátora z jeho funkcie a za nového likvidátora vymenoval žalovanú L.. K. Z. U., ktorá mala dňa 6. júla 2016 vyzvať predchádzajúceho likvidátora úpadcu na predloženie účtovných dokladov spoločnosti. Na základe preštudovania účtovných dokladov následne dňa 26. júla 2016 žalovaná podala na príslušný Okresný súd Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16. augusta 2016 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o chýbajúce doklady a zároveň podľa vyzval dlžníka aj na zaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.659, Eur. Žalovaná svojím podaním zo dňa 16. septembra 2016 reagovala na výzvu súdu na doplnenie dokladov, ale nezaplatila preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.659,70 Eur z toho dôvodu, že navrhovateľ - dlžník nedisponoval

žiadnymi finančnými prostriedkami a majetok dlžníka podľa zistenia žalovanej nepostačoval ani na úhradu preddavku. Okresný súd Bratislava I v tejto veci vedenej pod sp. zn. rozhodol dňa 21. októbra 2016 tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu odmietol z dôvodu, že návrh nespĺňal zákonom predpísané náležitosti. Následne žalovaná zmenila sídlo spoločnosti z Bratislavy do Banskej Bystrice, pričom zmena sídla úpadcu bola do obchodného registra zapísaná dňa 28. januára 2017. Dňa 1. marca 2017 žalovaná podala nový návrh na vyhlásenie konkurzu, a to na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 8. júna 2017 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a zároveň do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 113/2017 zo dňa 14. júna 2017. Žalovaná podľa názoru žalobcu svojim konaním porušila povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu podľa , keď síce vo veci podania návrhu na vyhlásenie konkurzu konala, avšak konala s časovým zdržaním a nedôsledne, čím mohla oddialiť moment začatia konkurzného konania. Žalobca ďalej uviedol, že na základe výzvy správcu podľa v spojení s žalovaná odmietla zaplatiť zmluvnú pokutu s poukazom na to, že podľa jej názoru konala s odbornou starostlivosťou a svoje povinnosti si plnila riadne a včas.

2.1. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že návrh na vyhlásenie konkurzu podaný žalovanou dňa 26. júla 2016 na Okresnom súde Bratislava I vykazoval tri nedostatky, a to 1. zoznam záväzkov nemal náležitosti podľa vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), 2. účtovné závierky neboli predložené riadne spolu s poznámkami a 3. nebol zaplatený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa , ani predložená likvidačná súvaha podľa v spojení s . Tieto nedostatky žalovaná neodstránila. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanej v danej veci vznikla povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty zmluvnú pokutu, nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu bol Okresným súdom Bratislava I odmietnutý pre nedôvodné neodstránenie vytýkaných nedostatkov, čo podľa názoru okresného súdu nemožno považovať za riadne splnenie povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v predlžení, hoci návrh bol podaný v lehote 30 dní, odkedy sa žalovaná dozvedela o predlžení spoločnosti úpadcu, a tiež takéto konanie žalovanej ako likvidátorky nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktorá by ju zbavovala zodpovednosti podľa . Žalovaná namiesto odstránenia nedostatkov podaného návrhu presvedčila úpadcu na zmenu sídla spoločnosti dúfajúc, že iný konkurzný súd sa stotožní s jej právnym názorom a podľa jej vyjadrenia, totožnému návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhovie aj bez zaplatenia preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa . Od zistenia momentu predĺženia spoločnosti úpadcu žalovanou dňa 13. júla 2016 do podania kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 1. marca 2017 uplynulo cca 8 mesiacov. Okresný súd uzavrel, že takéto konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaná svojím konaním porušila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

2.2. Okresný súd považoval za nepreukázané tvrdenie žalovanej, že Okresný súd Banská Bystrica, ako konkurzný súd, vyhovel jej identickému návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko Okresný súd Bratislava I v uznesení o odmietnutí návrhu nevytýkal nedostatky samotnému návrhu, ale jeho prílohám, ktoré nemali náležitosti. Okresný súd zdôraznil, že porušenie povinnosti žalovanej podľa , ktoré jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa , videl ani nie v podaní nekvalifikovaného návrhu, ale v tom, že žalovaná neodstránila nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré jej súd vytýkal a poučil ju o možnosti ich odstránenia v uznesení č. k. -68 zo dňa 16. augusta 2016. Tvrdenie žalovanej, že sa sústredila na nedostatok zaplatenia preddavku, kde sa s právnym názorom Okresného súdu Bratislava I nestotožnila, považoval súd prvej inštancie za irelevantné a účelové, nakoľko Okresný súd Bratislava I nevyzval žalovanú na bezpodmienečné zaplatenie preddavku, ale na preukázanie jej tvrdenia o nedostatku finančných prostriedkov úpadcu predložením likvidačnej súvahy podľa v spojení s . Nezaplatenie preddavku nebol pritom jediný vytýkaný nedostatok, ktorý žalovaná ako navrhovateľka konkurzu neodstránila.

2.3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej o liberácii podaním akéhokoľvek návrhu na vyhlásenie konkurzu považuje za prísne formalistické, z hľadiska gramatického výkladu ustanovenia . Podľa okresného súdu citované ustanovenie v spojení s je treba vykladať z hľadiska účelu citovaných ustanovení a inštitútu zmluvnej pokuty,

ktorým je sankcionovanie zodpovedných osôb za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, ktorá je v predlžení, a tým zabrániť nielen narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku spoločnosti, čo má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ale aj obmedziť negatívne ekonomické pôsobenie dlžníka na trhu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalovaná nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by ju zbavovala povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, nakoľko za plnenie povinnosti nemožno považovať podanie takého návrhu, ktorý bol odmietnutý pre neodstránenie súdom vytýkaných nedostatkov, hoci išlo o také nedostatky, ktoré žalovaná mohla a mala odstrániť, a to aj napriek jej odlišnému právnemu názoru na vec. Súd prvej inštancie sa v tejto otázke priklonil k názoru žalobcu, že zodpovednosti podľa sa nemožno zbaviť len formálnym splnením si povinnosti, ale musí ísť o také plnenie povinnosti, ktoré možno v prípade likvidátora považovať za konanie s odbornou starostlivosťou posudzované podľa rovnakých kritérií, ako je tomu v prípade zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa ustanovení . Na základe týchto úvah súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 6. októbra 2021, č. k. -232, predmetný rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu právnemu záveru, pričom svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal ( ).

4.1. Odvolací súd súhlasil s okresným súdom, keď tento komplexne posudzoval postup žalovanej, ako likvidátorky dlžníka odo dňa, kedy sa o predĺžení dlžníka dozvedela, teda odkedy nastal dôvod, aby žalovaná ako likvidátorka úpadcu podala návrh na vyhlásenie konkurzu a posudzoval túto jej činnosť až do podania toho návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 1. marca 2017, na základe ktorého bol konkurz na majetok úpadcu reálne aj vyhlásený. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že porušenie povinnosti žalovanej podľa ZK, ktorá jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa , nespočíva v podaní nekvalifikovaného návrhu, ale v tom, že žalovaná neodstránila nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré jej konkurzný súd v uznesení č. k. -68 zo dňa 16. augusta 2016 vytýkal.

4.2. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie zastal názor, že zákonné ustanovenie je potrebné vykladať z hľadiska ním sledovaného účelu. V tomto prípade preto neobstojí odvolávanie sa žalovanej na predchádzajúcu právnu úpravu a doslovné znenie účinného do 31.12.2012, ktoré na rozdiel od súčasnej právnej úpravy určovalo zodpovednosť povinných osôb za škodu vzniknutú v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, pričom táto zodpovednosť sa výslovne vzťahovala aj na prípad odmietnutia návrhu súdom. Účelom predchádzajúcej právnej úpravy zodpovednosti povinných osôb za škodu rovnako, ako aj účelom zavedenia inštitútu zmluvnej pokuty, je predovšetkým zabezpečenie takého konania povinnej osoby, ktoré vedie k včasnému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Uviedol, že slovné spojenie „podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas“, je ale potrebné vykladať v širšom kontexte, nakoľko účelom citovaného zákonného ustanovenia je, aby na základe včas podaného návrhu bolo možné v konkurznom konaní pokračovať. Teda účelom nie je len samotné podanie návrhu, len na základe návrhu spĺňajúceho všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane príloh návrhu, je možné sledovaný účel dosiahnuť a nakoľko kvalifikovaný návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany žalovanej doručený príslušnému konkurznému súdu až dňa 1. marca 2017, stalo sa tak po lehote uvedenej v , teda po uplynutí 30 dní, odkedy sa povinná osoba dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť, o predĺžení úpadcu.

4.3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s procesnou obranou sťažovateľky , keď tvrdila, že od neúspešného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 26. júla 2016 do podania kvalifikovaného návrhu dňa 1. marca 2017 vyvíjala maximálnu snahu o vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu tým, že navrhla úpadcovi zmenu adresy sídla spoločnosti do obvodu iného konkurzného súdu a obsahovo totožný návrh podala aj na Okresný súd Banská Bystrica, pretože žalovaná mala možnosť predísť danej situácii už v rámci konania vedeného pod sp. zn. pred Okresným súdom Bratislava I, ak by v uvedenom konaní súdom vytknuté nedostatky návrhu odstránila a v súlade s poučením súdu riadne doplnila všetky

prílohy, na ktoré ju konkurzný súd vyzýval, resp. v prípade nesúhlasu s názorom konkurzného súdu podať voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I opravný prostriedok, čo žalovaná neurobila.

4.4. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, či nebolo možné zmluvnú pokutu primerane znížiť s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná v konečnom dôsledku návrh na vyhlásenie konkurzu podala, avšak s časovým oneskorením cca 8 mesiacov. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie poslednú vetu , ktoré v tomto prípade moderačné právo súdu nepripúšťa, dospel k záveru, že zmluvnú pokutu tu primerane znížiť nemožno. Keďže žalovaná riadny návrh na vyhlásenie konkurzu podala až 1. marca 2017, okresný súd podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že porušila povinnosť v zmysle , keď tento návrh podala oneskorene a vznikla jej preto povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej podstaty zmluvnú pokutu v sume 12.500,- Eur, z ktorého dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , , ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnené podľa (ďalej len ,“), podľa ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 6. Dovolateľka tvrdí nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď jeho rozhodnutie záviselo od aplikácie ust. v spojení s ust. a vyriešenia právnej otázky, či v zmysle ust. v spojení s ust. žalovanej ako likvidátorovi vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu za nepodanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa žalovaná ako likvidátorka o predĺžení dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť, keď návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podala v lehote 30 dní, ale súd návrh odmietol z dôvodu, že nespĺňal zákonom predpísané náležitosti.

6.1. Dovolateľka citujúc z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu označuje právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu za nesprávne. Tvrdí, že ako likvidátorka úpadcu pri zisťovaní, či je úpadca v predĺžení, podala v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedela, že je dlžník v úpadku, návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda splnila svoju povinnosť v zmysle ust. , teda návrh na vyhlásenie konkurzu podala včas, a to, že návrh na vyhlásenie konkurzu okresný súd odmietol pre jeho neúplnosť, nemôže byť podľa dovolateľky postihované sankciou - zmluvnou pokutou tak, ako keby návrh nepodala vôbec. Rovnako nemôže byť postihovaná zmluvnou pokutou za to, že neodstránila nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré je prvostupňový súd vytýkal. Zastáva názor, že ust. ustanovuje sankciu za nepodanie návrhu v stanovenej lehote, avšak neustanovuje sankciu za podanie chybného, prípadne neúplného návrhu, ani sankciu v prípade, že súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne, prípadne sankciu za neodstránenie nedostatkov návrhu. Výklad súdu týkajúci sa ustanovenia a voľného posudzovania porušenia konkrétnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, je podľa dovolateľky v rozpore s ust. o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Z dôvodov uvedených vyššie žalovaná navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zo dňa 6. októbra 2021 spolu s rozsudkom okresného súdu zo dňa 9. septembra 2020 zmenil tak, že žalobu zamietne, alter., aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 6. októbra 2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6.2. Dovolateľka zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu zo dňa 6. októbra 2021, z dôvodu ochrany jej osoby pred exekúciou hroziacou na podklade napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré si žalobca žalobou uplatňuje.

7. K dovolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a uviedol, že rozhodnutia súdov oboch inštancií sú logické, zrozumiteľné a výstižné, súdy správne aplikovali platnú právnu úpravu a vysporiadali sa so všetkými aspektami skutkového stavu, z ktorého dôvodu navrhol, aby najvyšší súd dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [(ust. (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná v súlade s ust. , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné zamietnuť.

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (ust. ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ust. ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ust. , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (ust. v spojení s ust. , ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 10. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa ust. , rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj ust. ). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. , má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ust. ) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.

10.1. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa oprel dovolateľ prípustnosť dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). 11. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. ). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. z 26. februára 2010). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ust. ). Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , keďže podľa dovolateľky napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. 12. Pri dovolacom dôvode vyvodenom z , je dovolateľ povinný tento dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. júna 2017, sp. zn. ).

12.1. Dôvod prípustnosti dovolania podľa predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 01.07.2016, dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti, doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t.j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. 13. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania žalovanej je zrejmé ňou tvrdené nesprávne právne posúdenie zo strany súdov oboch inštancií nasledujúcich právnych otázok:

- Je možné považovať konanie likvidátora za konanie s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. , keď síce podá návrh v lehote 30 dní, odkedy sa o predĺžení dozvedel, avšak tento návrh bol súdom odmietnutý z dôvodu, že likvidátor bezdôvodne neodstránil vady návrhu?

- Vzniká v zmysle ust. v spojení s ust. likvidátorovi povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu, keď návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka síce podal v lehote 30 dní, ale súd takýto návrh odmietol z dôvodu, že nespĺňal zákonom predpísané náležitosti?

14. Dovolateľka označuje právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu za nesprávne a tvrdí, že ako likvidátorka úpadcu splnila svoju povinnosť v zmysle ust. , teda návrh na vyhlásenie

konkurzu podala včas, a to, že návrh na vyhlásenie konkurzu okresný súd odmietol pre jeho neúplnosť, nemôže byť postihované sankciou - zmluvnou pokutou tak, ako keby návrh nepodala vôbec a rovnako nemôže byť postihovaná zmluvnou pokutou za to, že neodstránila nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré je prvostupňový súd vytýkal. Zastáva názor, že ust. ustanovuje sankciu za nepodanie návrhu v stanovenej lehote, avšak neustanovuje sankciu za podanie chybného, prípadne neúplného návrhu, ani sankciu v prípade, že súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne, prípadne sankciu za neodstránenie nedostatkov návrhu.

15. Dovolací súd k žalovanej namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu otázok zo strany odvolacieho súdu konštatuje, že v súvislostiach súdenej veci, sú jednotlivé dovolateľkou kladené otázky a odpovede na ne spojenými nádobami, preto dovolací súd k ich zodpovedaniu pristupuje komplexne, vo vzájomných súvislostiach a uvádza nasledovné:

16. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje, alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť, alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať, alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

17. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. 18. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla, alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

19. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť. 20. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu. 21. Dovolací súd prioritne uvádza, že odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že porušenie povinnosti žalovanej podľa ZK, ktorá jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa , nespočíva ani tak v podaní nekvalifikovaného návrhu, ale v tom, že žalovaná neodstránila nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré jej konkurzný súd v uznesení č. k. -68 zo dňa 16. augusta 2016 vytýkal. Kľúčovou je v tomto prípade teda odpoveď na otázku, či je možné považovať konanie likvidátora za konanie s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. ,

keď síce podá návrh v lehote 30 dní, odkedy sa o predĺžení dozvedel, avšak tento návrh bol súdom odmietnutý z dôvodu, že likvidátor bezdôvodne neodstránil vady návrhu.

21.1. Je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Súd prvej inštancie a s ním v zhode i odvolací súd uviedol, že zodpovednosti podľa sa nemožno zbaviť len formálnym splnením si povinnosti, ale musí ísť o také plnenie povinnosti, ktoré možno v prípade likvidátora považovať za konanie s odbornou starostlivosťou posudzované podľa rovnakých kritérií, ako je tomu v prípade zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa ustanovení . 22. Dovolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. zadefinoval, že ,,konaním s odbornou starostlivosťou je konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú, alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Odborná starostlivosť je vymedzená objektívne v tom smere, že posúdenie, či určitá osoba konala s odbornou starostlivosťou netreba zisťovať z pohľadu konajúcej osoby, ale z pohľadu okolností tak, ako sú vnímané okruhom nezaujatých osôb“. 23. Splnenie zákonnej povinnosti konkrétnej osoby určenej ustanovením podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas je podľa dovolacieho súdu potrebné vnímať tak, aby o tomto návrhu mohol konkurzný súd meritórne rozhodnúť. Práve včasné podanie kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov, ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenia všetkých veriteľov dlžníka a význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou osôb konajúcich menom dlžníka za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Inak povedané, neúplný a nekvalifikovaný návrh nespôsobuje žiadne právne účinky vo vzťahu k úpadcovi, veriteľom a tretím osobám.

23.1. Z obsahu spisu je podľa dovolacieho súdu jednoznačné, že likvidátorka mala možnosť nedostatky návrhu v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I odstrániť, resp. v prípade nesúhlasu s názorom konkurzného súdu mala možnosť podať voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I opravný prostriedok, čo žalovaná neurobila a v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ku ktorým by bolo možné v zmysle a prihliadnuť.

23.2. V zmysle vyššie uvedeného a v kontexte k súdenej veci nemožno podľa dovolacieho súdu za konanie s odbornou starostlivosťou považovať, keď likvidátorka namiesto odstránenia súdom v uznesení č. k. -68 zo dňa 16. augusta 2016, právoplatnom dňa 27. septembra 2016 vytknutých nedostatkov návrhu a predloženia všetkých príloh, na ktoré ju konkurzný súd vyzýval, a ktoré žalovaná mohla a mala odstrániť, po následnom odmietnutí návrhu Okresným súdom Bratislava I v tejto veci vedenej pod sp. zn. dňa 21. októbra 2016, radšej navrhla úpadcovi zmenu adresy sídla spoločnosti do obvodu iného konkurzného súdu. A naviac, ak napriek vedomosti o nedostatkoch podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, na ktoré poukázal Okresný súd Bratislava I, žalovaná podaním údajne rovnakého návrhu vystavila riziku opätovného zmarenia, či prinajmenšom oddialenia konkurzného konania nielen úpadcu, ale hlavne veriteľov úpadcu. 24. Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, majúc za to, že i podaním neúplného návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní, odkedy sa o predĺžení dlžníka dozvedela, si splnila svoju zákonnú povinnosť, na základe čoho jej nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , s uvedeným sa dovolací súd nestotožňuje, poukazujúc na zmysel a účel ustanovenia , ktoré pri splnení určitých, zákonom predpokladaných podmienok presne ustanovuje okruh osôb zo zákona povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu v stanovenej lehote, pričom výsledkom uvedeného postupu má byť rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v predĺžení , prípadne zamietnutie návrhu pre nedostatok majetku dlžníka.

24.1. Dovolací súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že konkurzné konanie je osobitným druhom konania, ktoré sa začína na základe návrhu, pričom pokiaľ tento návrh nie je perfektný, musí súd odstraňovať vady návrhu (s výnimkou vád, ktoré predstavujú neodstrániteľnú prekážku konania). Konkurzný súd je tak povinný preskúmavať formálnu i materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou obsahovou náležitosťou a práve preskúmavaním týchto listín konkurzný súd skúma formálnu i obsahovú náležitosť návrhu na začatie konania.

24.2. I Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. poznamenal, že konštrukcia v úvodnej fáze konania, t.j. pri rozhodovaní o tom, či sa konkurzné konanie začne, alebo bude návrh na vyhlásenie konkurzu ešte pred jeho začatím odmietnutý, spočíva na zásade posudzovania náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu predovšetkým po formálnej stránke s cieľom vyhodnotiť, či návrh na vyhlásenie konkurzu je dostatočným podkladom na začatie konkurzného konania, ktoré predchádza vyhláseniu samotného konkurzu, pričom prípustnosť vyššej miery formalizmu pri skúmaní náležitostí návrhu odôvodňujú aj striktné zákonom určené lehoty, v ktorých má okresný súd o návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodnúť ( ).

24.3. Dovolací súd súhlasí s krajským súdom, keď tento uviedol, že len na základe návrhu spĺňajúceho všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane príloh návrhu, je možné sledovaný účel, a teda zabezpečenie takého právneho stavu, na základe ktorého by mohli byť veritelia úpadcu v konkurznom konaní v čo najvyššej možnej miere uspokojení, dosiahnuť. Z obsahu s vecou súvisiaceho spisu vyplýva, že kvalifikovaný návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany žalovanej doručený príslušnému konkurznému súdu až dňa 1. marca 2017, a stalo sa tak po lehote uvedenej v , teda po uplynutí 30 dní, odkedy sa povinná osoba dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť, o predĺžení úpadcu. 25. K argumentácii žalovanej, že táto si splnila zákonnú povinnosť, keď v zákonom stanovenej lehote podala návrh na vyhlásenie konkurzu bez ohľadu na to, že tento bol napokon súdom odmietnutý, a teda nie je povinná uhradiť zmluvnú pokutu podľa ust. , dovolací že uvádza, že takýto výklad predmetného ustanovenia by bol prinajmenšom samoúčelný. Nie je podľa najvyššieho súdu možné akceptovať výklad, podľa ktorého podaním akéhokoľvek podania v zákonnej lehote 30 dní, označeného ako návrh na vyhlásenie konkurzu, je automaticky splnená zákonná povinnosť v zmysle ust. . Zmyslom a účelom právnej úpravy nie je formálne podanie akéhokoľvek návrhu, ale návrhu kvalifikovaného, spĺňajúceho zákonom predpísané náležitosti tak, aby o tomto mohol konkurzný súd vecne rozhodnúť. 26. V súvislosti s vyššie uvedeným dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná nedôvodne odvolaciemu súdu (ako aj súdu prvej inštancie) vytýkala nesprávne právne posúdenie veci a jej dovolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadom na to, že v rozhodovanej veci odvolací súd správne posúdil právnu otázku podstatnú pre rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia dovolanie žalovanej, ako nedôvodné zamietol.

27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie ( ). 28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok