Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Snr-1-2023.pdf
PDF · 138.68 KB
Case nature
Area
Subarea
12Snr/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., prof. JUDr. Juraja Vačoka PhD., JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX L. M., v zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., zast. konateľom JUDr. Ivanom Syrovým, PhD., proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Námestie A. Dubčeka č. 1, 812 80 Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu č. CRD-1764-3/2023-VPRNBU zo dňa 9. novembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „NBÚ“, tiež „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. SP-PB-428-12/2022-Ž-60372 zo dňa 03.07.2023, (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) rozhodol, že žalobcu podľa § 10 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane utajovaných skutočností“), nemožno považovať za bezpečne spoľahlivú osobu z dôvodu, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore. Zároveň prvostupňový správny orgán podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. ukončil menovanému bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné. Žalobca sa voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolal. 2. Žalovaný rozhodnutím č. CRD-1764-3/2023-VPRNBU zo dňa 9. novembra 2023, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), zamietol odvolanie žalobcu podané voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Zároveň na základe identických ustanovení ako prvostupňový správny orgán v súlade s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu skonštatoval, že podľa § 10 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu z dôvodu, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore. 3. Žalovaný uviedol, že preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, postup NBÚ pri bezpečnostnej previerke a rozhodnutie NBÚ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by boli pre zákonnosť a ústavnosť relevantné a z ktorých by bolo možné vyvodiť nezákonnosť postupu NBÚ pri vykonávaní bezpečnostnej previerky alebo nezákonnosť rozhodnutia NBÚ, či porušenie subjektívnych práv žalobcu.
4. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že nie je relevantná a dôvodná pre zrušenie rozhodnutia NBÚ z nasledovných dôvodov: · preskúmaním bezpečnostného spisu Vojenského spravodajstva (ďalej len „VS“) a rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „NBÚ“) v tomto ohľade postupoval v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 215/2004 Z. z. a tiež v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu (sp. zn. PL ÚS 15/03-39 z 11.02.2004, sp. zn. PL ÚS 6/04 z 19.10.2005, sp. zn. III. ÚS 576/2016-21 z 13.09.2016), judikatúrou najvyššieho súdu (sp. zn. 10Snr/1/2017 z 27.09.2017, sp. zn. 2Sž/7/2016 z 20.06.2019, sp. zn. 10Snr/2/2017 z 19.06.2018, 3Snr/l/2017 zo 16.05.2019, sp. zn. 2Snr/1/2016 z 20.06.2019, sp. zn. 3Snr/2/2017 z 13.12.2017), · utajovaný listinný dôkaz pôvodca označil ako utajovanú skutočnosť stupňa utajenia Dôverné a žalobcu nebolo/nie je možné v konaní VS uskutočňovaného podľa zákona č. 215/2004 Z. z. považovať za oprávnenú osobu podľa 2 písm. f/ zákona č. 215/2004 Z. z., · za daných okolností nebolo/nie je možné v rozhodnutí NBÚ uvádzať celkový obsah utajovaného listinného dôkazu, · NBÚ nie je čo v danom smere vytknúť, aj keď NBÚ v napadnutom rozhodnutí neuviedol konkrétny obsah utajovaného listinného dôkazu, utajovaný listinný dôkaz rozčlenil, štruktúroval do odsekov a v napadnutom rozhodnutí v rámci prípustných hraníc, s cieľom, aby nepoprel zmysel ochrany utajovaných skutočností, poukázal na tie jeho jednotlivé časti, ktoré podľa jeho názoru s hodnotením bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu priamo súviseli, · rozhodnutie NBÚ nie je výlučne založené na utajovanom listinnom dôkaze a skutkových zisteniach z neho vyplývajúcich, ale je založené aj na iných listinných dôkazoch a skutkových zisteniach, ktoré stupňu utajenia nepodliehali, a ktoré sú v ňom zreteľne označené a jasne formulované (vyjadrenia žalobcu zaznamenané v zázname z prvého a druhého bezpečnostného pohovoru, výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti uskutočneného 01.08.2022 zaznamenaný v protokole zo psychofyziologického overenia pravdovravnosti z 19.09.2022, · NBÚ v napadnutom rozhodnutí skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia náležite vecne opísal, dôkladne sa zaoberal aj všetkým aspektami posudzovanej právnej otázky a zrozumiteľne odôvodnil, prečo boli v danej veci splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z., a prečo žalobcu nemožno považovať podľa § 10 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivú osobu, · na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie NBÚ je preskúmateľné, spĺňa všetky atribúty preskúmateľnosti kontinuálne prezentované v judikatúre ústavného súdu, najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu. Argumentáciu žalobcu v odvolaní smerujúcu voči nepreskúmateľnosti rozhodnutia NBÚ nie je možné považovať za relevantnú a spôsobilú spochybniť zákonnosť rozhodnutia NBÚ. 5.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia jeho bezpečnostnej spoľahlivosti, uviedol, že je nedôvodná, a to na základe týchto skutočností: · tvrdenia žalobcu, že pri bezpečnostných pohovoroch hovoril iba pravdu a žiadne skutočnosti nezamlčal nie je možné akceptovať a považovať za relevantné,
· záznam z prvého bezpečnostného pohovoru a skôr konkretizované vyjadrenia žalobcu pri prvom bezpečnostnom pohovore, záznam z druhého bezpečnostného pohovoru a skôr konkretizované vyjadrenia žalobcu pri druhom bezpečnostnom pohovore, skutočnosti uvedené v označených častiach utajovaného listinného dôkazu, protokol z psychofyziologického overenia pravdovravnosti a skôr konkretizované vyjadrenia žalobcu pri predtestovom rozhovore, ako aj samotný výsledok preverenia (testovania) pravdovravnosti žalobcu umožňujú prijať záver, že žalobca pri prvom bezpečnostnom pohovore a druhom bezpečnostnom pohovore uviedol nepravdivé údaje k užívaniu omamných a psychotropných látok, · existencia zistených a NBÚ v napadnutom rozhodnutí hodnotených skutočností preukazuje, že žalobcu podľa § 10 ods. 1 písm. g/ a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostných pohovoroch, · bez právnej relevancie je námietka žalobcu, že pokiaľ ide o výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti zo dňa 01.08.2022, (ktorého záver bol, že „lož bola identifikovaná” na otázku: „Od januára 2013 užili ste nelegálnu drogu aspoň l-krát?” na ktorú odpovedal „Nie“), sa jednalo iba o podporný dôkaz, ktorého závery nie sú 100%, nakoľko do úvahy prichádza mnoho faktorov ako stres, ktoré môžu ovplyvniť záver psychofyziologického vyšetrenia, · v protokole z psychofyziologického overenia pravdovravnosti z 19.09.2022 sa v spojitosti s hodnotením vstupného profilu subjektu výslovne uvádza, že žalobca /subjekt pri psychofyziologickom overení pravdovravnosti 01.08.2022 potvrdil, že je v takom fyzickom a psychickom stave, že je schopný bez ťažkosti absolvovať takéto testovanie. Žalobca/subjekt od začiatku vstupného rozhovoru ochotne spolupracoval a na položené otázky odpovedal adekvátne. Zároveň polygrafický špecialista zhodnotil, že žalobca ako testovaný subjekt spĺňa fyzické a psychologické predpoklady pre účely psychofyziologického overenia pravdovravnosti a nevykazuje žiadne znaky, ktoré by mohli zapríčiniť abnormálny priebeh psychofyziologických údajov v polygrafických grafoch, · priebeh a výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti bol pri hodnotení (ne)splnenia uvedeného predpokladu vyhodnotený v súlade so všeobecným princípom hodnotenia dôkazov, a to jednotlivo a spolu s ostatnými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z iných listinných dôkazov zhromaždených pri bezpečnostnej previerke (bezpečnostný spis VS: utajovaný listinný dôkaz, záznam z prvého bezpečnostného pohovoru a záznam z druhého bezpečnostného pohovoru), · psychofyziologické overenie pravdovravnosti a jeho výsledky je všeobecne akceptované aj v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu (judikatúra najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 2Sž/7/2016-52 z 20.06.2019, sp. zn. 10Snr/2/2017 z 19.06.2018, sp. zn. 2Snr/l/2016-65 z 20.06.2019, sp. zn. 2Snr/l/2017-104 z 20.06.2019 a sp. zn. 3Snr/l/2017-104 zo 16.05.2019; judikatúra najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 35Snr/1/2021-81 z 22.03.2023, sp. zn. 12Snr/2/2022 z 15.05.2023, sp. zn. 15Snr/1/2021 z 15.05.2023), · za relevantnú a dôvodnú pre zrušenie rozhodnutia NBÚ nepovažuje žalovaný ani argumentáciu žalobcu, že sa NBÚ v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, akým spôsobom môže aj prípadné menšie zlyhanie zo strany žalobcu ovplyvniť fakt, či je alebo nie je bezpečnostne spoľahlivý, · zo strany žalobcu sa nejedná o prípadné menšie zlyhanie, ale o porušenie zákonom č. 215/2004 Z. z. stanovenej povinnosti, ktoré má za následok nesplnenie jedného z predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ustanoveného v § 10 ods. 1 písm. g/ a § 14 ods. 1 č. 215/2004 Z. z., · akceptovať nie je možné ani výhrady žalobcu, že NBÚ mal vyhodnotiť a posúdiť jeho prípadné zlyhanie vo vzťahu k tomu, či takéto správanie môže narušiť, resp. ohroziť bezpečnosť a obranu štátu v prípade udelenia bezpečnostnej previerky, nakoľko v napadnutom rozhodnutí NBÚ pri hodnotení bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu medzi iným poukázal na mimoriadny význam záujmov štátu, akými je obrana a bezpečnosť štátu, ktorým ochranu je aj z pohľadu zákona č. 215/2004 Z. z. potrebné poskytnúť a významné postavenie ozbrojených síl, · rozhodnutie NBÚ bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a nevykazuje z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali vplyv na jeho zákonnosť a mohli reálne viesť k jeho zrušeniu.
II. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
6. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, v ktorej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie NBÚ zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 7. Žalobca považoval napádané rozhodnutie za nepreskúmateľné, zároveň napádal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Bližšie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že: · NBÚ a ani žalovaný žiadnym spôsobom neuviedli obsah uvedeného dôkazu a ani jeho hodnotenie aspoň v minimálnom rozsahu, · žalobcovi mala byť sprístupnená utajovaná informácia aspoň v rozsahu, aby sa proti skutočnostiam v nej uvedených mohol účinným spôsobom brániť, · je pritom zrejmé, že utajovaný dôkaz č. VSF-BS-44192-47/2021-F21-D zo dňa 07.07.2022 musel byť kľúčovým dôkazom vo vzťahu k vyhodnoteniu toho, či žalobca je alebo nie je bezpečnostne spoľahlivou osobou, · z rozhodnutia najvyšších súdnych autorít vyplýva jednoznačne záver, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je daná tiež vtedy, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. 9. K nesprávnemu právnemu posúdeniu spoľahlivosti žalobca bližšie uviedol, že: · trvá na tom, že pri bezpečnostnom pohovore hovoril iba pravdu a žiadne skutočnosti nezamlčal. Vo vzťahu k chybnému údaju v bezpečnostnom dotazníku o tom, koľkokrát žalobca užil marihuanu má za to, že túto žalobca náležite vysvetlil. Nemožno pritom stotožňovať uvedenie nepravdy s pomýlením sa, resp. nepochopením sa. V opačnom prípade by bolo možné každé nedbanlivostné uvedenie nepravdy v bezpečnostnom dotazníku nutné hodnotiť ako fakt zakladajúci dôvod na odobratie previerky, · NBÚ, ako aj žalovaný, žiadnym spôsobom nereagovali na fakt, že mu bol v roku 2021 vykonávaný test na prítomnosť omamných a psychotropných látok v tele s výsledkom negatívny. Žalobca zároveň poukazuje na fakt, že jeho bezpečnostnú spoľahlivosť preukazuje najmä skutočnosť, že je od 01.01.2016 zaradený v dočasnej štátnej službe podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Počas jeho pôsobenia ako vojaka si náležite a bezproblémovo plnil všetky služobné povinnosti čo potvrdzuje aj to, že počas jeho pôsobenia ako vojaka nebol disciplinárne potrestaný. Rovnako mu nebol počas pôsobenia v dočasnej štátnej službe žiadnym testom zistený prítomný obsah omamných alebo psychotropných látok v tele. Má za to, že NBÚ a žalovaný boli povinní tieto priaznivé skutočnosti porovnať a posúdiť s faktom, že žalobca sa dopustil chyby (resp. uvedenia nepravdy, ako tvrdí žalovaný) pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka a mali jednoznačne uviesť, či toto pochybenie je natoľko závažné v porovnaní s jeho pozitívami, že takéto konanie zakladá dôvod na vyslovenie záveru, že žalobca nie je bezpečnostne spoľahlivým. V súčasnosti je stav taký, že napriek všetkým pozitívnym skutočnostiam, ktoré je možné žalobcovi pričítať došlo kvôli jednej chybe k prijatiu záveru, že žalobca nie je bezpečnostne spoľahlivý. Ide o nepreskúmateľný záver, ktorý zároveň zakladá vadu nesprávneho právneho posúdenia. Nie je vôbec zrejmé, ako mohlo takéto nepatrné zlyhanie žalobcu, v porovnaním s jeho inými pozitívami, založiť taký záver, že žalobcove správanie môže narušiť, resp. ohroziť bezpečnosť a obranu štátu v prípade udelenia previerky III. stupňa, · NBÚ a aj žalovaný poukazujú aj na závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré bolo vykonané dňa 01.08.2022. Záver tohto vyšetrenia bol, že mala byť identifikovaná lož a to vo vzťahu k otázke: „Od januára 2013 užili ste nelegálnu drogu aspoň 1-krát?“ na ktorú odpovedal žalobca „Nie”. Domnieva sa, že závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti nie sú nikdy 100% a je možné, že jednoducho došlo k nesprávnemu záveru z dôvodu vysokého stresu, ktorý môže tieto závery ovplyvniť. Vo veci pritom nebolo vykonané ďalšie psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré by prípadne overilo správnosť prvého vyšetrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Tdo/33/2014 zo dňa 30.05.2014 v ktorom súd konštatoval, že: „Žiadny prístroj nemôže merať lož či pravdu a ani polygraf to nedokáže, preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov, ktoré je možné použiť v rámci trestného konania.“ Závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti je nutné brať s určitou rezervou. Ak v konaní pred NBÚ nastala takáto skutočnosť, mal správny orgán vykonať ďalšie vyšetrenie, prípadne oboznámiť žalobcu aspoň čiastočne so skutočnosťami uvedenými v utajovanej prílohe. Na základe týchto skutočností by potom mohol žalobca zaujať relevantné stanovisko k týmto zisteniam. V opačnom prípade sa jedná o hrubé porušenie základných práv žalobcu, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia NBÚ, ako aj žalovaného. 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.
11. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že žalovaný a NBÚ v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, predmetnú vec zrozumiteľne, v súlade so všeobecným princípom hodnotenia dôkazov, v súlade s judikatúrou ústavného súdu, najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu na vec sa vzťahujúcou (citovanou v napadnutom rozhodnutí) hmotnoprávne posúdili. 12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky bezpečnostnej spoľahlivosti
uviedol, že:
· zotrváva na správnosti zákonnosti právneho posúdenia splnenia predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcom (§ 10 ods. 1 písm. g/ a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.), · precizované skutočnosti a hodnotiace závery v odôvodnení rozhodnutia žalovaného v bodoch 6 až 8, str. 7 až 10, ale aj v odôvodnení rozhodnutia NBÚ na str. 4 až 10, preukazujú, že žalobcu nemožno podľa § 10 ods. 1 písm. g/ a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore. 13. K námietkam voči nesprávnemu hmotnoprávnemu posúdeniu bezpečnostnej spoľahlivosti žalobu zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 9, na str. 12 až 14, uviedol, že sa dôsledne zaoberal týmito námietkami žalobcu a pritom prezentoval relevantnú argumentáciu, pre ktorú ich nemožno považovať z hľadiska zákonnosti a ústavnosti za relevantné. 14. K námietkam žalobcu týkajúcich sa psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalovaný zotrval na dôvodoch rozhodnutia, a tie zopakoval.
III. Vybrané ustanovenia, z ktorých Najvyšší správny súd SR vychádzal
Podľa § 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 215/2004 Z. z. (zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov) oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá. Podľa § 14 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko. Podľa § 26 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.
IV. Právne posúdenie
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a/ SSP v zložení podľa § 21 písm. b/ SSP v spojení s čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozhodol na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. 16. Správny súd konštatuje, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a včas (§ 181 ods. 1 SSP). Podaná žaloba spĺňa všetky požadované náležitosti (§ 182 SSP). 17. Správny súd na základe podanej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, predchádzajúce konanie vrátane prvostupňového rozhodnutia, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súčasť ktorého tvoril bezpečnostný spis, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Správny súd si vyžiadal administratívny spis, s ktorým sa oboznámil vrátane jeho utajovanej prílohy. 19. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie za účasti zástupcov účastníkov konania dňa 24.6.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu predniesol žalobný návrh, ktorým žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie NBÚ zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie, a to z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávneho právneho posúdenia bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu. Strana žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR sa v uvedený deň (24.6.2024) opätovne oboznámil s utajovanou prílohou (bezpečnostným spisom) a pojednávanie odročil na 4.9.2024 s tým, že žalovanému uložil, aby v lehote 15 dní predložil utajovaný listinný dôkaz č. VSF-BS-44192-47/2021-F21-D zo dňa 7.7.2022. 21. Žalovaný po nahliadnutí do utajovanej prílohy, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.7.2024 (so súhlasom konajúceho senátu zo dňa 16.7.2024) správnemu súdu oznámil, že pri písomnom vyhotovení napadnutých rozhodnutí došlo k chybe v písaní, keď bolo v nich uvedené číslo utajovaného listinného dôkazu č. VSF-BS-44192-47/2021-F21-D, pričom správne číslo utajovaného listinného dôkazu je: č.VSF-BS-43322-47/2021-F21-D. 22. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v lehote určenej súdom písomne nevyjadril, správny súd dňa 28.8.2024 oznámil účastníkom konania, že pojednávanie odročené na 4.9.2024 sa ruší a predvolal účastníkov konania na termín pojednávania na 14.10.2024. 23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.9.2024 a v replike zo dňa 24.9.2024 na vyjadrenie žalovaného k tvrdeniu žalovaného o chybe v písaní vyjadril obavu, že vzniká priestor pre úvahu, či nemohlo počas konania alebo po ňom, dôjsť k zámene utajovaného dokumentu tak, aby skutkovo a právne obstála argumentácia žalovaného. 24. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 14.10.2024 za účasti zástupcov účastníkov, na ktorom právny zástupca žalobcu predniesol žalobný návrh, ktorým žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie NBÚ zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávneho právneho posúdenia bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu. K tvrdenej chybe v písaní pri označení utajovaného listinného dôkazu zotrval na obavách z možnej manipulácie s utajovanou prílohou, pričom posúdenie tejto skutočnosti ponechal na správnom súde. Strana žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 25. Pred posúdením samotných žalobných námietok sa správny súd zaoberal v priebehu konania vzniknutou situáciou v súvislosti s chybou v písaní, ktorou žalovaný objasňoval nemožnosť predloženia utajovaného listinného dôkazu č. VSF-BS-44192-47/2021-F21-D, na predloženie ktorého bol správnym súdom vyzvaný. 26. Správny súd sa pred nariadeným pojednávaním opätovne oboznámil s obsahom utajovanej prílohy spisu žalovaného a zistil, že predmetný utajovaný listinný dôkaz, /pôvodne v rozhodnutí žalovaného označený č. VSF-BS-44192-47/2021-F21-D zo dňa 7.7.2022/ je súčasťou bezpečnostného spisu VSF-BS-43322 na strane 47. Uvedený utajovaný listinný dôkaz obsahuje informácie týkajúce sa bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, je teda zrejmé o akú listinu sa týka, kto je jej pôvodcom a čo je jej obsahom, teda nemal pochybnosť, že obsah listiny je zistiteľný z bezpečnostného spisu a že bol jedným z podkladov, z ktorých správne orgány pri rozhodovaní o bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu vychádzali. 27. K obavám žalobcu z možnej manipulácie správny súd uvádza, že práve skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia, ktoré vychádzali aj z utajovaných skutočností boli podrobené úplnému právnemu aj skutkovému súdnemu preskúmaniu a správny súd mal v jeho rámci neobmedzený prístup ku všetkým utajovaným dokumentom, pričom mohol preskúmať a aj preskúmal dôvody, pre ktoré NBÚ utajované dokumenty zneprístupnil, zhodnotiť vierohodnosť, presvedčivosť tam uvedených spravodajských informácií a mohol tak aj posúdiť, či argumentáciu žalovaného o chybe v označení listinného dôkazu obstojí a či nedošlo k ukráteniu práv žalobcu ako naznačoval žalobca. 28. Správny súd argumentáciu žalovaného o chybe v písaní pri označení utajovaného dôkazu v bezpečnostnom spise považoval za logicky objasnenú, najmä s poukazom na označenie strany (47) bezpečnostného spisu, ktorá sa zhoduje s pôvodne označeným dokumentom ako aj jeho dátumom vyhotovenia (7.7.2022), a to vzhľadom na preukázanú žurnalizáciu bezpečnostného spisu. Tá nasvedčuje tomu, že vzhľadom na časovú súslednosť/postupnosť, bol bezpečnostný spis priebežne chronologicky žurnalizovaný, t. j zapisovaný do súpisu dokumentov tvoriacich bezpečnostný spis (obsah spisu) pod príslušným poradovým číslom s označením čísla dokumentu, s uvedením jeho dátumu, zdroja ako aj zrejmého obsahu jednotlivých listín, ktoré sú číselne chronologicky označené, neprerušené ani nezmenené. 29. O tom, že na strane 47 bezpečnostného spisu sa naozaj nachádza utajovaný listinný dôkaz s dátumom vyhotovenia 7.7.2022 nemal správny súd žiadnu pochybnosť. Správny súd nezistil v tomto smere žiadnu manipuláciu. Ako logické a vysvetliteľné preto vychádza, že došlo ku chybe v písaní pri označení utajovaného listinného dôkazu, ktorá však nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
30. Žalobcova úvaha o možnej manipulácii s utajovaným dôkazom je podľa názoru správneho súdu neakceptovateľná tiež z dôvodu, že z utajovaného listinného dôkazu na strane 47 vyplýva, že tento obsahuje tak formálne náležitosti, ktoré identifikujú jeho zdroj (pôvodcu), ako aj obsahové náležitosti, t. j. skutkové zistenia, ktoré následne boli podkladom pre vykonanie procesných úkonov VS podľa § 25 zákona č. 215/2004 Z. z. a hodnotenie splnenia predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti ustanoveného v § 10 ods. l písm. g/ a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. v napadnutých rozhodnutiach. 31. Správny súd tak uzatvára, že omylom vysvetlenou chybou správnych orgánov pri písaní-označení utajovaného listinného dôkazu, (ktorý sa zhoduje dátumom aj číslom listu spisu s neskôr správne označeným utajovaným dôkazom, ktorý bol jedným z dôkazov, z ktorých správne orgány vychádzali), žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach a táto chyba nemala žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. 32. Nosnou námietkou žaloby bolo, že žalobca bol ukrátený na svojich právach tým, že sa nemohol ani v základných rysoch oboznámiť s dôvodmi, na základe ktorých NBÚ rozhodol, namietal, že v jeho prípade nedošlo ani k základnému popisu skutočností, ktoré by zachovali zmysel ochrany utajovaných skutočností. Súčasne namietal nesprávne právne posúdenie jeho bezpečnostnej spoľahlivosti. 33. V danom prípade podľa správneho súdu niet pochýb o tom, že žalobca bol na svojich procesných právach obmedzený a ukrátený, pretože správne orgány oboch stupňov žalobcovi neumožnili oboznámiť sa s časťou podkladov, ktoré použili pre svoje rozhodnutie, a ani ich celkom nezahrnuli do explicitne uvedeného hodnotenia skutkových zistení v odôvodnení rozhodnutia. Tieto obmedzenia však plynú z ustanovení o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sú odrazom špecifických rysov bezpečnostného konania, pričom sú judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR považované za legitímne a vo všeobecnosti primerané, ak sú vyvážené v priebehu súdneho konania postupom súdnych orgánov. 34. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)v rozsudku veľkej komory Regner proti Českej republike z 19.9.2017, sťažnosť č. 35289/11, uviedol, že z pohľadu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. ako z pohľadu práva na spravodlivý proces všeobecne, tak z pohľadu práva na rovnosť zbraní, nie je sprístupnenie všetkých relevantných dôkazov absolútnym právom, pokiaľ tu existujú prevažujúce záujmy na ochrane národnej bezpečnosti, prípadne ďalšie záujmy, ktoré treba vyvažovať oproti právam účastníka konania. V uvedenom rozsudku, ktorý sa týkal prípadu podobného, ako je teraz prípad žalobcu, ESĽP akceptoval ono dvojaké obmedzenie účastníckych práv, t. j. skutočnosť, že časť podkladov rozhodnutia nebola sprístupnená sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi, a to, že sťažovateľovi neboli oznámené dôvody rozhodnutia v rozsahu, v akom vyplývali z utajovaných informácií. ESĽP považoval za dostačujúcu garanciu vyvažujúcu toto obmedzenie, že rozhodnutie o zrušení platnosti osvedčenia bolo podrobené tzv. úplnému právnemu aj skutkovému súdnemu preskúmaniu a že súdy mali v jeho rámci neobmedzený prístup ku všetkým utajovaným dokumentom, pričom mohli preskúmať aj dôvody, pre ktoré NBÚ utajované dokumenty zneprístupnil. ESĽP rozsudok uzavrel tým, že by bolo „v prípade žiaduce, keby vnútroštátne orgány alebo aspoň Najvyšší správny súd - v rozsahu umožňujúcom zachovať utajenie a účinnosť vyšetrovania vedeného proti sťažovateľovi - vysvetlili, hoci len v stručnosti, rozsah nimi vykonaného preskúmania a obvinenia vzneseného proti sťažovateľovi“, a pritom odkázal na recentnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorá má reprezentovať žiaduci pozitívny vývoj (ods. 160) a z ktorej vyplýva, že správne súdy v rámci takéhoto preskúmania musia zhodnotiť vierohodnosť a presvedčivosť spravodajskej informácie a jej relevantnosť vo vzťahu k predmetnému bezpečnostnému konaniu. 35. Obdobné požiadavky na vyváženie procesných obmedzení potom napokon vyplývajú aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napríklad z rozsudku veľkej komory zo 4.6.2013, C-300/11, vo veci ZZ proti Secretary of State for the Home Department, ktorý sa síce týka aplikácie slobody pohybu a pobytu na území členských štátov EÚ, avšak jeho závery týkajúce sa požiadaviek na kompenzáciu obmedzení práv účastníka konania vyplývajúce z článku 47 Charty základných práv EÚ sú analogicky uplatniteľné aj mimo rozsahu aplikácie práva EÚ. Aj podľa Súdneho dvora EÚ musí byť súdne preskúmanie vykonané „v konaní, ktoré zodpovedajúcim spôsobom vyváži požiadavky týkajúce sa bezpečnosti štátu a požiadavky týkajúce sa práva na účinnú súdnu ochranu, pričom prípadné zásahy do výkonu tohto práva sa obmedzia na nevyhnutné minimum… [a] je najmä nutné, aby bola dotknutá osoba v každom prípade oboznámená s podstatou dôvodov, z ktorých vychádza rozhodnutie…“ (ods. 64 a 65 rozsudku). 36. Rovnako judikatúra Ústavného súdu SR akceptovala špecifiká bezpečnostného konania, resp. konania, v ktorých sa ako podklad rozhodnutia uplatňujú utajované informácie. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 6/04 zo dňa 19.10.2005 v správnom alebo súdnom konaní, predmetom ktorých je právo na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, dochádza zákonite k stretu viacerých práv a záujmov, ktoré (ak majú byť konania spravodlivé) treba náležite vyvažovať tak, aby pokiaľ možno
nedochádzalo k zásahom do podstaty ani jedného z nich. Zdroj informácií treba chrániť napr. preto, lebo pokiaľ je to osoba, môže ísť aj o jej základné práva (na súkromie, nedotknuteľnosť osoby a pod.), prípadne ide o utajovanú skutočnosť v zmysle tohto zákona. Právo navrhovanej osoby pri domáhaní sa práva na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami nemôže byť absolútne v tom zmysle, že by mala neobmedzený prístup ku každej informácii alebo jej zdroju. Podstata účinného domáhania sa tohto práva na úrade (resp. inom orgáne vykonávajúcom bezpečnostnú previerku) alebo na súde spočíva v tom, aby právna úprava prípadné znevýhodnenia navrhovanej osoby umožňovala vyvažovať a rozhodujúce informácie, k zdroju ktorých nemala prístup, zisťovať a overovať aj inými spôsobmi [pozri analogicky rozhodovaciu činnosť ESĽP ohľadne anonymných svedkov, napr. v rozhodnutí vo veci Kok v. Holandsko (No. 43149/98) zo 4. júla 2000 a v rozsudku vo veci Visser v. Holandsko (No. 26668/95) zo 14. februára 2002]. 37. Tieto východiská tiež rešpektuje judikatúra Najvyššieho súdu SR. Pre stručnosť možno odkázať na rozsudky najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 10Snr/l/2017 z 27.09.2017, sp. zn. 2Sž/7/2016 z 20.06.2019, sp. zn. 10Snr/2/2017 z 19.06.2018, 3Snr/l/2017 zo 16.05.2019, sp. zn. 2Snr/1/2016 z 20.06.2019, sp. zn. 3Snr/2/2017 z 13.12.2017, ako aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 35Snr/1/2021-81 z 22.03.2023, sp. zn. 12Snr/2/2022 z 15.05.2023, sp. zn. 15Snr/1/2021 z 15.05.2023). 38. Úlohou súdu v správnom súdnictve je potom zhodnotiť vierohodnosť, presvedčivosť spravodajských informácií a ich relevanciu vo vzťahu k bezpečnostnému riziku naopak, jeho úlohou nie je preskúmavať pravosť a pravdivosť týchto informácií (pozri tiež rozsudok rozšíreného senátu NSS ČR z 1.3.2016, č. j. 4 As 1/2015 - 40). 39. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a napokon aj Najvyššieho a Najvyššieho správneho súdu SR bolo teraz úlohou správneho súdu, aby reagoval na špecifiká administratívneho konania pred NBÚ a následne pred žalovaným, ktoré so sebou nesú obmedzenie procesných práv žalobcu a podrobil preskúmaniu skutkové zistenia plynúce ako z neutajovanej, tak aj z utajovanej časti bezpečnostného zväzku. 40. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že si bol tento všetkých uvádzaných obmedzení a požiadaviek na ich vyváženie vlastným postupom už v správnom konaní veľmi dobre vedomý. Z rozhodnutia NBÚ ako aj žalovaného je zrejmé, že sa zaoberal všetkými vyššie uvedenými kritériami (oznámenie dôvodov neposkytnutia informácií účastníkovi konania, zhodnotenie konkrétnosti skutočností uvádzaných spravodajskou službou, posúdenie vierohodnosti týchto informácií), ktorá je aj pre správne orgány zaisťujúce vyváženie procesných obmedzení účastníka konania povinný sledovať, pričom správny súd v zhode so žalovaným dospel k záveru, že tieto informácie podporujú záver žalovaného, že žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore. Tie sa týkali užívania psychotropných a omamných látok žalobcom. 41. Správny súd sa s utajovanou časťou bezpečnostného zväzku žalobcu tiež oboznámil a nemá dôvody závery žalovaného, ako aj NBÚ akokoľvek spochybňovať. Správny súd pritom súhlasí so žalovaným, že rozhodnutie NBÚ nebolo založené iba na tomto utajovanom dôkaze. Informácia obsiahnutá v utajovanom dôkaze má pre hodnotenie bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu materiálny význam, ale rozhodnutie NBÚ ani žalovaného nie je založené na tomto jedinom dôkaze. Rozhodnutie NBÚ je totiž založené na tom, že žalobca uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore, a preto ho nemožno považovať za bezpečne spoľahlivú osobu. 42. Utajovaný dôkaz je len jedným z dôkazov, podporným dôkazom v sérii ďalších, (záznamu z prvého bezpečnostného pohovoru a vyjadrení žalobcu pri prvom bezpečnostnom pohovore, záznamu z druhého bezpečnostného pohovoru a vyjadrení žalobcu pri druhom bezpečnostnom pohovore k užívaniu omamných a psychotropných látok, z psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu), ktorými možno pri vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti ako učinili správne orgány, závery NBÚ a žalovaného o tom, že žalobca pri bezpečnostnom pohovore uviedol nepravdivé údaje považovať za náležite preukázané. 43. Správny súd neakceptoval námietku žalobcu, že s dôvodmi utajovania týchto informácií nebol oboznámený ani v základných rysoch. Správny súd pritom nemal pochybnosti o tom, že žalobca vedel, resp. vedieť musel, čoho sa utajovaná skutočnosť týka aspoň v minimálnych rysoch, a to nielen pre otázky (týkajúcich sa užívania omamných a psychotropných látok), ktoré mu boli kladené pri prvom a druhom bezpečnostnom pohovore ale aj pre otázky, ktoré mu boli kladené pri psychofyziologickom overení jeho pravdovravnosti. Tie boli dve a boli kľúčové. Na jednu z nich odpovedal nepravdivo. Pri psychofyziologickom overení pravdovravnosti vykonanom dňa 01.08.2022 na otázku: „Od januára 2013 užili ste nelegálnu drogu aspoň l-krát?“ žalobca odpovedal „Nie.“. Záver psychofyziologického overenia pravdovravnosti bol, že „lož bola identifikovaná”.
44. Pokiaľ žalobca spochybňuje výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti, správnym orgánom vyčíta, že mu neumožnili opakovať test, resp. namieta nedôveryhodnosť polygrafu, ako dôkazného prostriedku s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/33/2014 zo dňa 30.05.2014, tieto žalobné námietky vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. 45. Pokiaľ samotný zákon č. 215/2004 Z. z. v § 25 ods. 3, 4 výslovne počíta s vykonaním takéhoto dôkazu a to, či už na žiadosť navrhovanej osoby (ods. 3) alebo ex offo (ods. 4), potom, ak sú splnené ďalšie zákonom stanovené kritériá, vykonanie takéhoto dôkazu nemôže byť v rozpore so zákonom. Naopak, NBÚ má nie možnosť, ale povinnosť výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti považovať za relevantný a brať ho spolu s ostatnými skutkovými zisteniami do úvahy. Nie je dôvodný ani odkaz na nezákonnosť jeho využitia ako dôkazného prostriedku v trestnom konaní, pretože, v preskúmavanej veci ide o osobitné konanie podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti zo zákonným obmedzením, či reguláciou prístupu osôb k utajovaným skutočnostiam a nerieši sa otázka viny a trestu. Neaplikujú sa ani základné zásady trestného konania, napr. zásada in dubio pro reo. Nedôvodné je spochybňovanie takéto dôkazu, keďže sám zákon, ako bolo vyššie uvedené, použitie tohto dôkazného prostriedku priamo zakotvuje. 46. Podstatné však je, že správne orgány pre svoj záver o tom, že žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu pretože uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore, vyhodnotili nielen tento jediný dôkaz, ale aj ostatné dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov: jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku). 47. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo umožnené opakované psychofyziologické overenie pravdovravnosti potom ako bol vyhodnotený ako nepravdovravný na položenú otázku, správny súd má za to, zmyslom overenia pravdovravnosti nie je opakovať takýto test dovtedy, kým testovaná osoba nedosiahne pravdovravnosť, ale zmyslom testu je overiť či testovaná osoba na konkrétnu jasne formulovanú otázku odpovedá pravdivo alebo nepravdivo. O priebehu vykonania tohto testu v jeho troch fázach (pre-testovej, in-testovej fázy, post-testovej) nemal správny súd žiadne pochybnosti. Počas pre-testovej fázy podľa polygrafického špecialistu žalobca ako testovaný subjekt spĺňal fyzické a psychologické predpoklady pre účely psychofyziologického overenia pravdovravnosti a nevykazoval žiadne znaky, ktoré by mohli zapríčiniť abnormálny priebeh psychofyziologických údajov v polygrafických grafoch. Napokon aj samotný žalobca pri psychofyziologickom overení pravdovravnosti potvrdil, že je v takom fyzickom a psychickom stave, že je schopný bez ťažkosti absolvovať takéto testovanie. 48. S poukazom na uvedené, správny súd má za to, že NBÚ dodržal zákonné pravidlá pre vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti a jeho výsledky bolo teda potrebné považovať za relevantné a zahrnúť ich do hodnotenia bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu. Námietku žalobcu týkajúcu sa nemožnosti opakovania psychofyziologického overenia pravdovravnosti preto správny súd vyhodnotil za nedôvodnú. 49. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, resp. že nebol oboznámený aspoň v základných rysoch s utajovanou skutočnosťou, správny súd uzatvára, že takýto postup bol s ohľadom na obsah týchto informácií (rozptýlený v uvádzaných utajovaných správach) nevyhnutný, sprístupnenie akejkoľvek ich časti by zmarilo účel, na ktorý je táto časť zväzku žalobcovi zneprístupnená. Žalobcovi pritom bol poskytnutý v zohľadnení týchto okolností primeraný rozsah informácií o tom, že strata bezpečnostnej spoľahlivosti sa týka uvedeniu nepravdivých údajov pri bezpečnostnom pohovore, ktorého súčasťou bolo aj psychofyziologické overenie jeho pravdovravnosti a v tejto súvislosti nezodpovedanie pravdivej odpovede na otázku, ktorá má nepochybne dopad na jeho bezpečnostnú spoľahlivosť. NBÚ správne vyhodnotil, že žalobcom uvádzané odpovede na položené otázky č. 2, 3, 4, 5 týkajúce sa užívania omamných a psychotropných látok v prvom bezpečnostnom pohovore a konkretizované vyjadrenia žalobcu pri prvom bezpečnostnom pohovore, žalobcom uvádzané odpovede na položené otázky č. 1 a 3 pri druhom bezpečnostnom pohovore a konkretizované vyjadrenia žalobcu pri druhom bezpečnostnom pohovore bolo možné v spojení s uvedením nepravdivej odpovede na otázku ohľadne užívania omamných a psychotropných látok od januára 2013 aj s poukazom na skutočnosti uvedené v označených častiach utajovaného listinného dôkazu zo 07.07.2022 na str. 47 utajovanej prílohy bezpečnostného spisu z hľadiska hmotného práva považovať za významné na účel zákona č. 215/2004 Z. z. a tieto bolo možné vyhodnotiť za prekážku splnenia predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti a možnosť privilégia žalobcovi oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. 50. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia jeho bezpečnostnej spoľahlivosti s poukazom na vyššie uvedené dôvody preto nemohla obstáť. 51. Námietku žalobcu, že správne orgány pri bezpečnostnej spoľahlivosti nezohľadnili, že mu bol v roku 2021 vykonávaný test na prítomnosť omamných a psychotropných látok v tele s výsledkom negatívny, správny súd vyhodnotil za nedôvodnú. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí uvedenou námietkou
zaoberal a objasnil, prečo ju nepovažoval za dôvodnú. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného a v podrobnostiach odkazuje na názor žalovaného, podľa ktorého vykonanie testu v roku 2021 na prítomnosť omamných a psychotropných látok v organizme žalobcu s negatívnym výsledkom nemôže vylúčiť, resp. preukázať neužitie/neužívanie omamných a psychotropných látok v inkriminovanom období a rovnako nemôže vylúčiť existenciu Vojenským spravodajstvom zhromaždených listinných dôkazov a z nich vyplývajúcich skutočností. 52. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že správne orgány pri bezpečnostnej spoľahlivosti nezohľadnili skutočnosť, že od 01.01.2016 je v štátnej službe podľa zákona č. 281/2015 Z. z. a počas jeho pôsobenia ako vojaka v štátnej službe si náležite a bezproblémovo plnil všetky služobné povinnosti, nebol disciplinárne potrestaný, bol viackrát disciplinárne odmenený, a nebol mu počas pôsobenia v dočasnej službe žiadnym testom zistený prítomný obsah omamných alebo psychotropných látok v tele. Podstatným pre záver správnych orgánov o bezpečnostnej nespoľahlivosti žalobcu bolo zistenie, že žalobca uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore. Napadnuté rozhodnutia sú založené na dostatočne zistenom skutkovom stave, žalovaný v napadnutom rozhodnutí v spojení so závermi uvedenými v utajovanej časti správneho spisu (najmä obsah listiny zo dňa 7.7.2022 na str. 47 bezpečnostného spisu) dostatočne a presvedčivo vyvodil z akých dôvodov nemožno žalobcu považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí priliehavo poukázal na to, že v preskúmavanej veci nejde zo strany žalobcu o prípadné menšie zlyhanie, ale o porušenie zákonom č. 215/2004 Z. z. stanovenej povinnosti, ktoré má za následok nesplnenie jedného z predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ustanoveného v § 10 ods. 1 písm. g/ a § 14 ods. 1 cit. zákona. 53. Správny súd konštatuje, že v prípade žalobcu boli preukázané bezpečnostné riziká, spočívajúce v zistení, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore. Za preukázaného stavu aj správny súd v súlade s názorom žalovaného dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k vymedzeniu bezpečnostného rizika neposkytuje reálnu a dostatočnú garanciu, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, ktoré by mu mali byť v budúcnosti sprístupnené. 54. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil žalobcom uplatnené žalobné námietky za nespôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobu žalobcu, ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, a to vzhľadom na neúspech žalobcu vo veci (§ 167 ods. 1 SSP). Ustanovenie § 168 SSP priznanie trov žalovanému umožňuje len ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto správny súd rozhodol tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. 56. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Pokiaľ samotný zákon č. 215/2004 Z. z. v § 25 ods. 3, 4 výslovne počíta s vykonaním dôkazu - psychofyziologického testu pravdovravnosti, a to, či už na žiadosť navrhovanej osoby (ods. 3) alebo ex offo (ods. 4), potom, ak sú splnené ďalšie zákonom stanovené kritériá, vykonanie takéhoto dôkazu nemôže byť v rozpore so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.