Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)b25/391891.705ce8.pdf
PDF · 117.48 KB
No categories available
5Tdo/33/2014
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 33/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného P. V. pre obzvlášť závaţný zločin vraţdy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. prerokoval
na neverejnom zasadnutí 30. mája 2014 v Bratislave dovolanie obvineného
P. V., podaného prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 11. mája 2010, sp. zn. 2 To 15/2010, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. V. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 25. februára 2010 sp. zn. 1 T 117/2008 bol
obvinený P. V. uznaný za vinného z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy podľa
§ 145 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe
po telefonickej dohode s poškodenou G. K. sa obţalovaný s ňou stretol dňa 4.11.2007
o 20.00 hod. pred rodinným domom v obci M. – K. K., na H. ulici číslo X., odkiaľ spoločne
odišli na osobnom motorovom vozidle obţalovaného, značky Škoda Octavia, EČ: K., do obce
Patince, do prístavu, kde
po predchádzajúcom verbálnom konflikte obţalovaný poškodenú fyzicky napadol tak,
ţe najmenej štyrikrát ju udrel do oblasti hlavy a tváre nezisteným tvrdým, tupooblým
predmetom a spôsobil jej závaţné poranenia hlavy s centrom v oblasti spánku, a to zlomeninu
nosových kostí, dvojnásobnú zlomeninu sánky, trieštivú vpáčenú zlomeninu spánkovej kosti
klenby lebečnej vpravo s pokračovaním na čelovú kosť a do spodiny lebečnej s krvnými
výronmi v okolí, trieštivé rozlámanie prednej a strednej zadnej jamy spodiny lebečnej vpravo,
tenký plášťovitý krvný výron pod tvrdou blanou mozgovou, zakrvácanie medzi mäkké blany
mozgové a loţiskové krvácanie do mozgu, v dôsledku ktorých zranení zomrela a následne
ju obţalovaný, keď zistil, ţe nejaví známky ţivota, naloţil do svojho motorového vozidla
a previezol jej telo za obec M., do Vinohradníckej oblasti Starý Vrch – Výhon, kde telo
nebohej G. K. nechal vo vozidle a odišiel domov.
Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a priťaţujúcu okolnosť podľa § 37 písm. a/ Tr. zák.
s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov.
Na výkon uloţeného trestu bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uloţený ochranný dohľad
v trvaní 1 (jedného) roka, počas ktorého bude plniť povinnosti uvedené v § 77 Tr. zák.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených P. K. a V. K. s nárokmi na náhradu
škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice
o hlavnom pojednávaní (č.l. 536). Včas podané odvolanie odôvodnil osobitným podaním
prostredníctvom svojej obhajkyne (č.l. 563-571). V dôvodoch uviedol, ţe odvolanie podáva
do viny i trestu. Rozsudok povaţuje za nespravodlivý, pričom v priebehu konania boli
porušené jeho práva, pretoţe na verejné zasadnutie, ktoré sa malo konať 9. decembra 2008,
nebol predvolaný tlmočník, nebolo mu umoţnené právo posledného slova, nakoľko na záver
prehovoril poškodený. Namietal, ţe neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhoval, domáhal sa
vyšetrenia na detektore lţi, ktoré by potvrdilo jeho pravdivosť v tom, ţe nemal ţiadny
predmet, ktorým by poškodenú udrel a ţe nemal úmysel poškodenú usmrtiť. Namietal,
ţe nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, ţe poškodená utrpela zranenie pádom na motorové
vozidlo. Taktieţ namietal právnu kvalifikáciu, pretoţe skutok mal byť kvalifikovaný iba
podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. V závere odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý
na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 11. mája 2010 sp. zn. 2 To 15/2010 tak,
ţe podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku
o treste a vo výroku o ochrannom opatrení a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol
a obvinenému uloţil podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. j/, n/ Tr. zák., nezistiac priťaţujúcu okolnosť, s pouţitím
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov. Na výkon uloţeného trestu zaradil obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a § 77 ods. 1 Tr. zák. uloţil obvinenému ochranný
dohľad na dobu 1 (jedného) roka.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 11. mája 2010, kedy vo veci
rozhodol krajský súd, pričom obvinený uloţený trest v súčasnej dobe vykonáva
v Nápravnovýchovnom ústave Leopoldov.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený i jeho obhajkyňa prevzali 7. júla 2010,
prokurátor 6. júla 2010 a rozhodnutie prevzali aj poškodení V. K. i P. K..
Okresný súd Nitra dňa 29. mája 2014 predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie obvineného P. V., ktoré podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr.
J. W., ktorá obvineného obhajovala v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde
prvého stupňa 7. mája 2013 z dôvodov § 371 ods. 1
písm. c/, g/, i/ Tr. por.
V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený faktický zopakoval dôvody,
ktorými argumentoval vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Znovu
poukazoval na okolnosť, ţe na verejné zasadnutie, ktoré sa malo konať 9. decembra 2008,
nebol predvolaný tlmočník, dokonca bol prehováraný, aby si zvolil iného obhajcu, čím boli
porušené jeho práva. Rovnako poukazoval na skutočnosť, ţe mu bolo odňaté právo
posledného slova, pretoţe posledný prehovoril poškodený, čo potvrdzuje zvukový záznam
z hlavného pojednávania z 25. februára 2010. Doţadoval sa vyšetrenia na detektore lţi,
čo mu súd odmietol s tým, ţe takýto dôkaz nemoţno vykonať, lebo trestný poriadok nepozná
vykonanie dôkazu detektorom lţi. Ďalej poukazoval na znalecké posudky, na skutočnosť,
ţe neboli odstránené rozpory medzi jeho výpoveďou a výpoveďou svedkov, nebolo
preukázané ako skutočne došlo k usmrteniu poškodenej, nebol mu preukázaný úmysel
ju usmrtiť, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok okresného súdu a vec
vrátiť na došetrenie.
Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por.
doručila rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť
rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, ţe sa môţu v lehote, ktorú
im určila, k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú moţnosť vyuţil iba prokurátor, ktorý
vo svojom vyjadrení (č.l. 622-625) uviedol, ţe v konaní nedošlo k ţiadnemu porušeniu práva
na obhajobu, tvrdenie obvineného o odňatí práva posledného slova je nepravdivé. Vo vzťahu
k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uviedol, ţe rozhodnutia okresného
súdu i krajského súdu sú zaloţené na dôkazoch, ktoré boli zo strany súdu prvého stupňa
vykonané zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie. Z obsahu
jeho podania nie je zrejmé, aké dôkazy mali byť vykonané v rozpore so zákonom. Vo vzťahu
k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uviedol, ţe argumentácia
obvineného je neopodstatnená a účelová. Obhajobou spochybňované vymedzenie skutku
uvedeného v enunciáte odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa a následne potvrdené
aj rozsudkom súdu odvolacieho obsahuje všetky obligatórne znaky obzvlášť závaţného
zločinu vraţdy, tak ako ich vyţaduje a predpokladá dikcia ustanovenia § 145 ods. 1 Tr. zák.
Dovolacie dôvody nie sú naplnené, a preto navrhol dovolanie obvineného podľa
§ 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného
prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však
zistil, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,
ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,
ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné
prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorá zásada
je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť
je vyjadrená práve obmedzenými moţnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým
uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná
inštancia.
Dovolanie preto moţno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení
§ 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vţdy uviesť
(§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania
a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého
rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné
zastúpenie obvineného obhajcom – advokátom.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa
v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom
prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce
dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného
dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietnuť.
Obvinený P. V., ako uţ bolo vyššie uvedené, v dôvodoch svojho dovolania síce
formálne uviedol dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. ale bez toho, aby bliţšie
konkretizoval, v čom vidí naplnenie uplatnených dovolacích dôvodov. Z obsahu jeho podania
sa dá vydedukovať, ţe naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
videl v tom, ţe súd na prvé verejné zasadnutie nepredvolal tlmočníka a neumoţnil mu právo
posledného slova.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu.
Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného
dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní
a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6
ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich
jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania.
Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví
na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie tohto ustanovenia je totiţ jednoznačne zrejmé, ţe len
porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zásadné
porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu,
hoci v jeho trestnej veci boli splnené podmienky povinnej obhajoby.
Pokiaľ ide o námietky obvineného v rámci tohto dovolacieho dôvodu, s týmito
sa náleţite vysporiadal uţ krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Najvyšší súd v tejto
súvislosti iba pripomína, ţe zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 9. decembra 2008
(č.l. 441-442) síce vyplýva, ţe na verejnom zasadnutí nebol prítomný tlmočník z jazyka
maďarského, avšak ţiadne dôkazy sa na tomto zasadnutí nevykonávali a toto bolo pre vopred
ospravedlnenú neúčasť obhajkyne obvineného odročené na ďalší termín, kde uţ bol prítomný
aj tlmočník. K ţiadnemu porušeniu jeho práv preto nemohlo dôjsť. Závaţným porušením
nie je ani skutočnosť, ţe súd mu odmietol vykonať dôkaz na detektore lţi. To, čo obvinený
nazýva detektor lţi, je v skutočnosti prístroj zvaný polygraf, ktorý sníma viaceré fyziologické
funkcie a zaznamenáva ich. Ţiadny prístroj nemôţe merať loţ či pravdu a ani polygraf
to nedokáţe, preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov, ktoré je moţné
pouţiť v rámci trestného konania. Tu treba zdôrazniť, ţe v kaţdej konkrétnej veci musí sám
súd rozhodnúť o tom, akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovať určitú okolnosť,
ktorá je dôleţitá pre náleţité zistenie skutkového stavu veci a pre správne rozhodnutie o vine
či nevine obvineného. Vyplýva to z ústavného princípu nezávislosti sudcov pri výkone ich
funkcie a z ich viazanosti len právnym poriadkom. Podstata uvedeného princípu spočíva
v tom, ţe sudcom nemoţno v konkrétnej veci prikazovať, aké dôkazy majú v záujme zistenia
skutočného stavu veci vykonať a akým spôsobom majú vykonané dôkazy hodnotiť.
Čo sa týka ďalšej námietky v rámci tohto dovolacieho dôvodu, najvyšší súd zistil
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25. februára 2010 (č.l. 534), ţe obvinený mal právo
posledného slova, čo vyplýva aj z pripojeného zvukového záznamu. Z uvedeného vyplýva,
ţe v posudzovanej veci k namietanému porušeniu práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. nedošlo.
Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom.
Uvedený dovolací dôvod moţno úspešne uplatňovať iba v prípadoch, keď rozhodnutie
súdu je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli
vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným
spôsobom. Skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch získaných nezákonne, musí
byť z obsahu spisového materiálu zrejmá. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu však
obvinený vôbec nekonkretizoval, preto sa najvyšší súd nemohol uvedeným dovolacím
dôvodom zaoberať.
Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
V rámci citovaného dovolacieho dôvodu moţno namietať, ţe skutok zistený súdom
bol nesprávne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci sa nejedná o trestný čin alebo ide o trestný
čin, ale jeho právna kvalifikácia nezodpovedá tomu, ako bol skutok v tzv. skutkovej vete
výroku o vine popísaný. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho
dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili
súdy prvého a druhého stupňa. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, ţe dôvodom dovolania
nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi
niţšieho stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Záver obsiahnutý vo výroku o vine
je výsledkom určitého procesu, pričom uvedený proces spadá do právomoci súdu prvého
stupňa, ktorý v rámci tohto procesu musí najskôr zákonným spôsobom vykonať dôkazy
a následne ich vyhodnotiť podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom
uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a výsledkom tejto činnosti
je zistenie skutkového stavu veci.
Z obsahu jeho dovolania vyplýva, ţe všetky svoje dovolacie námietky nasmeroval
výlučne do roviny skutkových zistení, keď spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav
poukazujúc pritom na rozsah vykonaného dokazovania. V rámci uplatneného dôvodu však
nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle
§ 2 ods. 10 Tr. por., ani preskúmavať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť
hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., nakoľko ide o otázky upravené
normami procesného práva a nie práva hmotného. Pre dovolací súd je rozhodujúce, ako uţ
bolo vyššie uvedené, skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak,
ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotoţnil
aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený
v posúdení skutku ako obzvlášť závaţný zločin vraţdy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. Pouţitú
právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia odôvodňujú všetky skutkové okolnosti,
ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov uvedeného
trestného činu.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené podmienky
dovolania podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva obvinený P. V. svojimi
námietkami nenaplnil ani jeden z uplatnených dovolacích dôvodov, a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. mája 2014
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová