Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sfk/28/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: VANAPO, s. r. o., so sídlom Festivalová 802/09, 089 01 Svidník, IČO: 36 455 164, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petrěk, PhD., advokát, Námestie sv. Egídia 6/11, 058 01 Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 10320/2018-M_OMPČ zo dňa 27.06.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 191 zo dňa 10. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. - 191 zo dňa 10. novembra 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.: zo dňa 27.06.2018 (ďalej ako „“), ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcie kontroly, odbor kontroly projektov (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. záznamu: 38508/2017, Číslo spisu: zo dňa 21.09.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca - prijímateľ nenávratného finančného príspevku zaviazaný vrátiť Riadiacemu orgánu pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v štátnej pokladnici čiastku 5.665,19 €. 2. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a následne konštatoval, že Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) ako ústredný orgán verejnej správy pre oblasť verejného obstarávania bol plne oprávnený na vykonanie predmetnej kontroly žalobcom uskutočneného verejného obstarávania, na ktoré bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok (ďalej aj ako „NFP“). Zároveň správny súd uviedol, že podrobil žalobou napadnutý postup žalovaného v administratívnom konaní ako aj vydané ministrom žalovaného súdnemu prieskumu v zmysle ustanovení , nakoľko ministra žalovaného ako aj jemu predchádzajúce vydané prvostupňové rozhodnutie

žalovaného jednoznačne podliehajú súdnemu prieskumu ich zákonnosti, a to aj napriek nesprávne uvedenému poučeniu v napadnutom rozhodnutí žalovaného, v ktorom poukazujúc na ust. v nadväznosti na o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) bolo konštatované, že súdnemu prieskumu nepodlieha. Súdnemu prieskumu podliehajú až právoplatné rozhodnutia vydané v administratívnom konaní o vrátenie vyčíslených súm NFP, uskutočnenom na základe písomných správnych aktov (protokol, správa o zistenej nezrovnalosti, výzva na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré slúžia ako podkladové rozhodnutia), t. j. v danom prípade preskúmavané rozhodnutia žalovaného. 4. Správny súd uviedol, že žalobca v žalobe ako aj počas administratívneho konania pred žalovaným namietal procesný postup ÚVO pri ukončení výkonu ním realizovanej kontroly, nakoľko mal za to, že zo strany ÚVO došlo k nezákonnému ukončeniu tejto kontroly, keďže ÚVO pristúpil k ústnemu prerokovaniu Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. I 1821 -7000/2014-OK/4 zo dňa 17.03.2015 (ďalej len „Protokol“) aj napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné podmienky podľa o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), nakoľko v danom prípade nenastala zákonnou úpravou predpokladaná situácia, že by sa vedúci kontrolovaného subjektu (žalobcu) bezdôvodne nedostavil na prerokovanie Protokolu, keďže tento svoju neúčasť včas a riadne ospravedlnil - práceneschopnosťou a nemožnosťou zabezpečiť za seba primeranú náhradu. Obdobná právna úprava sa nachádza aj v o verejnom obstarávaní v rozhodnom znení (). 5. Správny súd poukázal na to, že z konania vedúceho žalobcu pri predvolaní na ústne prejednanie Protokolu nebolo možné vyvodiť jeho zámer účelovo zabrániť uskutočneniu jeho prerokovania, keďže sa jednalo o prvé nariadené prejednanie, na ktoré sa zástupca žalobcu nedostavil z riadne a včas ospravedlniteľného dôvodu. Ukončiť výkon kontroly prerokovaním Protokolu aj bez osobnej prítomnosti zástupcu žalobcu, by bolo možné iba v prípade, ak by sa zástupca žalobcu nedostavil bez riadneho ospravedlnenia, resp. ak by sa opakovane nedostavoval, pričom dôvod svojej neprítomnosti by riadne nezdokladoval. Záver prijatý v Protokole pritom predstavuje primárny podklad pre predmetné žalovaným uskutočnené administratívne konanie a v ňom vydané . 6. So vznesenou námietkou v administratívnom konaní (aj v správnej žalobe) žalobcu o nezákonnosti procesného postupu ÚVO pri ukončení kontroly (prerokovania Protokolu) sa podľa názoru správneho súdu žalovaný ani v prvostupňovom a ani v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal, nijako neodôvodnil prečo považoval namietaný postup ÚVO za zákonný a preto bol zákonným aj základný podklad jeho preskúmavaných rozhodnutí - Protokol o výsledku kontroly. Správnemu súdu chýbala akákoľvek správna úvaha v preskúmavaných rozhodnutiach, ktorá by žalobcovi dávala odpoveď na jeho už v administratívnom konaní vznesené námietky o nezákonnosti procesného postupu ÚVO v tejto záverečnej časti kontroly. 7. Správny súd vzhľadom na dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ministra žalovaného - nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov týkajúci sa práve žalobnej námietky

- podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia uvádza, že túto žalobcom vznesenú námietku (podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy) nemohol zodpovedne posúdiť, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí k tejto namietanej skutočnosti nepriradil zodpovedajúcu správnu úvahu a tiež preto, že dôvod pre ktorý správny súd žalovaného zrušil (nepreskúmateľnosť) sám osebe spravidla bráni meritórnemu posúdeniu ostatných žalobných námietok.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa , v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že správne orgány postupujú v správnom konaní v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá hovorí o povinnosti správnych orgánov postupovať v správnom konaní zákonným spôsobom a to tak, aby napĺňali ten účel, na ktorý bol príslušný správny orgán zriadený. Správny orgán je oprávnený konať len v rozsahu ustanovenom zákonom, ktorým je v tomto prípade najmä , ktorý je osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu konaniu. Tento zákon neukladá a ani neumožňuje správnemu orgánu vykonať kontrolu porušení zákona o verejnom obstarávaní ako ani spochybňovať zistenia ÚVO. Správny orgán postupoval v súlade s , pričom správny súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal.

10. Protokol o kontrole vydaný ÚVO tvorí hmotnoprávny základ pre správne konanie sťažovateľa, je pre neho záväzný a tvorí riadnu súčasť dokumentácie použitej pre správne konanie. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, pričom je výstup - Protokol o kontrole, záväzný pre všetky dotknuté subjekty. Sťažovateľ mal za to, že sa napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkou žalobcu v rozsahu zákonom stanovených možností. Poukázal pritom na Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 52/2019- 11 zo dňa 31.01.2019. 11. Sťažovateľ tiež konštatoval, že prvostupňovému ako ani druhostupňovému správnemu orgánu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť ako ani povinnosť preskúmavať rozhodnutia iného správneho orgánu, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov preskúmavajú ak, tak im nadriadené správne orgány alebo následne v rámci súdneho prieskumu súdy. Rovnako nie je oprávnený ani konštatovať porušenie, resp. nedodržanie postupu iného správneho orgánu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.06.2016. V prípade, že by správny orgán v rámci správneho konania mal preskúmavať jednotlivé zistenia a postupy ÚVO ako aj Protokol o kontrole ním vydaný, potom by ustanovenia boli rozporuplné, nakoľko správny orgán sa pri svojom rozhodovaní odvoláva na Protokol z kontroly vykonanej ÚVO, ktorý je preň záväzný a tvorí podklad rozhodnutia. V prípade, že by bol sťažovateľ povinný posudzovať správnosť Protokolu o kontrole, a teda ho preskúmať a vysloviť prípadnú nesprávnosť postupu ÚVO, nemohol by z neho vychádzať ako z podkladu pre svoje rozhodnutie a malo by to v podstate za následok spochybnenie celého postupu ÚVO a teda aj Protokolu o kontrole, na základe ktorého prebieha správne konanie, a z ktorého má sťažovateľ podľa vychádzať. 12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

13. Prejednávaná vec bola dňa 15.02.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickým prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn. . Z dôvodu nesprávneho zaradenia veci do registra Ssk a jej príslušnosti do registra Sfk, bola následne vec v súlade s § 6 bod. A. písm. c) a § 7 bod. A. veta prvá spoločných ustanovení Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 vec opätovne pridelená náhodným výberom technickým prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. . 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (, , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( a ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Predmetom prieskumu pred kasačným súdom je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k . - 191 zo dňa 10. novembra 2022, ktorý podľa zrušil rozhodnutie žalovaného č.: zo dňa 27.06.2018, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcie kontroly, odbor kontroly projektov č. záznamu: 38508/2017, Číslo spisu: zo dňa 21.09.2017, ktorým bol žalobca - prijímateľ nenávratného finančného príspevku zaviazaný vrátiť Riadiacemu orgánu pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v štátnej pokladnici čiastku 5.665,19 €. 16. Priebeh administratívneho konania je podrobne opísaný v rozsudku správneho súdu, preto ho kasačný súd nebude bližšie opakovať, len naň v celom rozsahu odkazuje a uvádza jeho stručné zhrnutie: 17. Žalobca ako prijímateľ uzatvoril Zmluvu o poskytnutí NFP dňa 09.03.2009, na základe ktorej realizoval projekt s názvom „Kvalifikovaný personál - konkurenčná výhoda“ (ďalej len „Projekt“). Na základe podkladov a zistení pri realizácii a kontrole Projektu boli zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali začatie správneho konania. Po realizácii Projektu bola u žalobcu vykonaná opätovná administratívna kontrola verejného obstarávania na predmet zákazky „Príprava a realizácia školiacich modulov“. Pri tejto kontrole boli zistené viaceré porušenia pravidiel verejného obstarávania, na základe čoho bola sťažovateľom vystavená Správa o zistenej nezrovnalosti. Sťažovateľ následne podal podnet na ÚVO, na základe čoho ÚVO potvrdil zistenia porušení pravidiel verejného obstarávania v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, č. 11821-7000/2014-OK/4 zo dňa 17.03.2015.

18. Žalobca bol následne ÚVO pozvaný listom č. 11821-7000/2014-OK/7 zo dňa 20.05.2015 na prerokovanie Protokolu na deň 15.06.2015 v priestoroch ÚVO, avšak ako vyplýva zo Zápisnice o prerokovaní Protokolu zo dňa 15.06.2015, žalobca sa na prerokovanie nedostavil. Následne bola vystavená Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov na úhradu finančných opráv (nazývaných aj korekcia). Žalobca odmietol túto finančnú opravu zaplatiť. Na základe uvedených skutočností začalo správne konanie, v rámci ktorého prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, v ktorom rozhodol o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol sťažovateľ žalobou napadnutým rozhodnutím č.: zo dňa 27.06.2018 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

19. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. 23. Kasačný súd uvádza, že sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, preto naň odkazuje, a aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu, obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery. 24. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa nie je riadne odôvodnené a z toho dôvodu je nepreskúmateľné. Len samotné konštatovanie sťažovateľa o nemožnosti spochybniť zistenia ÚVO, nespĺňa nároky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré správnemu orgánu ukladá Správneho poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. Okrem uvedenia skutkového stavu veci, správny orgán opíše všetky skutočnosti, ktoré pri vydaní rozhodnutia bral do úvahy, vymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré bral pri vydaní rozhodnutia do úvahy a analyzuje svoje úvahy pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia má byť jednoznačne preukázané, prečo správny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. 25. Napokon dôležitou súčasťou každého rozhodnutia správnych orgánov je zdôvodnenie, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi, vyjadreniami a námietkami účastníkov, prípadne prečo neakceptoval ich argumentáciu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.02.2014 alebo aj sp. zn. zo dňa 28.02.2018). V prejednávanej veci však uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu absentuje. Kasačný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). 26. V tomto smere tak kasačný súd uvádza, že z rozhodnutia sťažovateľa nie je zrejmé ako sa vysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v rozklade, keďže do odôvodnenia svojho rozhodnutia iba prevzal závery prvostupňového orgánu s konštatovaním, že vyhodnotil procesný postup ÚVO ako súladný zo zákonom a Protokol ako spôsobilý podklad pre svoje rozhodnutie. Uvedené platí najmä v prípade, keď aj podľa samotného sťažovateľa tvorí predmetný Protokol hmotnoprávny základ pre správne konanie sťažovateľa a tvorí riadnu súčasť dokumentácie použitej pre správne konanie. 27. Zároveň kasačný súd konštatuje (ako správne podotkol aj správny súd), že sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že „Protokol možno považovať za výstup kontroly, ktorý nie je rozhodnutím a nemohol sa nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach a takúto spôsobilosť má až následné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré zohľadňuje Protokol ako jeden z podkladov“, čo značí, že si je vedomý obmedzených možností preskúmateľnosti predmetného Protokolu, pričom v zásade sú to práve zistenia z Protokolu, ktoré tvoria podstatu rozhodovania sťažovateľa v správnom konaní. Pokiaľ tak má daný Protokol z kontroly, ktorý nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve a priamo sa nedotýka právneho postavenia žalobcu byť základným podkladom pre následne rozhodovanie správneho orgánu, je povinnosťou správneho orgánu (v tomto prípade sťažovateľa), riadne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a zobrať do úvahy všetky skutočnosti vyplývajúce z konania predchádzajúce vydanému rozhodnutiu sťažovateľa. Nepostačuje skutočnosť, že žalobca nenapadol žalobou zákonnosť postupu kontroly ÚVO. 28. Správny súd v napadnutom rozsudku pritom neindikoval aby sťažovateľ vykonal kontrolu postupov iného orgánu štátnej správy. Správny súd v napadnutom rozsudku zreteľne deklaroval nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v časti nevysporiadania sa s námietkami žalobcu voči základnému podkladovému rozhodnutiu, z ktorého pri svojom rozhodovaní sťažovateľ vychádzal. Kasačný súd zdôrazňuje, že rovnako ako správny súd, nie je oprávnený nahrádzať činnosť správneho orgánu a odôvodňovať rozhodnutia a postupy správnych orgánov. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla aj posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok. 29. Nakoľko správny súd prejednávanú vec správne posúdil keď rozhodnutie sťažovateľa zrušil pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti zároveň nebola spôsobilá spochybniť závery správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle zamietol. 30. V ďalšom konaní bude úlohou sťažovateľa postupovať podľa pokynov správneho súdu a v smere naznačenom kasačným súdom ( ). 31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle . 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.