Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/47/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L. Y., narodený XX. I. XXXX, bytom v P., X. Č.. XXXX/XX, právne zast.: Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom v Poprade, Murgašova č. 87/6, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. novembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 07. februára 2024, č. k. -102, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 07. februára 2024, č. k. -102 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. novembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 30. augusta 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa a žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 05. augusta 2021.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách , , , , , a a v režime stanovenom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobcu nemožno považovať za invalidného. U žalobcu bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 20 - 35 %). Posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky žalobcom predložené lekárske správy, ich lekárske správy vyhodnotil ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Navýšenie percentuálnej miery podľa nebolo opodstatnené. Rovnako postup posudkového lekára žalovanej, ktorý posúdil žalobcu v jeho neprítomnosti aj s ohľadom na vyhodnotil ako zákonný.

4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

5. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ).

8. Konkrétne namietal, že žalovaná sa nedostatočne vysporiadala s posúdením rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj s ostatnými zdravotnými postihnutiami (hypertenzia druhého stupňa, reumatologické ťažkosti), ktoré by mohli podľa navýšiť percentuálnu mieru o ďalších 10 %. Ak sa posudkoví lekári nestotožnili so závermi odborného pracoviska, že vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu nejde o výrazné obmedzenie fyzickej záťaže, potom tento záver mali náležite odôvodniť. Z rozhodnutia žalovanej nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť, ako žalovaná dospela k percentuálnej miere 35 %, ani dôvod, prečo sa komplexne nevysporiadala so všetkými diagnózami, ktorými žalobca trpí. Správny súd podľa žalobcu nezaujal žiadny právny názor, obmedzil sa len na opis skutkového stavu, tak ako ho prezentovala žalovaná. V tomto smere považoval rozsudok správneho súdu za nedostatočne odôvodnený, a teda nepreskúmateľný. Namietal tiež, že správny súd vychádzal iba zo záverov posudkových lekárov, ktorí ako jediní sú oprávnení na posudzovanie pracovnej schopnosti na účely nároku na invalidný dôchodok, čo však neznamená ich neomylnosť. Tiež dodal, že posudkoví lekári sú v pracovnom pomere so Sociálnou poisťovňou. Posudok posudkového lekára považoval za rozporný s podkladmi, preto mal správny súd vykonať dokazovanie formou znaleckého dokazovania. Ďalej žalobca uvádzal, že závery z predložených lekárskych správ z neurochirurgického vyšetrenia, najmä z 29. marca 2021, odporúčajú nezaťažovať vertabrogénny aparát pracovne (s ohľadom na náročné pracovné zaťaženie žalobcu), respektíve jednostrannou pracovnou záťažou, čo je v súčasnom pracovnom zaradení žalobcu vylúčené, avšak v lekárskom posudku, z ktorého rozhodnutie žalovanej vychádza, je uvedené, že je možné zaradenie na pôvodnom pracovisku bez akýchkoľvek obmedzení, bez nutnosti rehabilitácie, ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti, čo je v priamom rozpore s objektívnymi lekárskymi správami. Vyplýva z nich tiež, že ide o dlhodobý a negatívne sa vyvíjajúci zdravotný stav, u ktorého nie je možné zlepšenie. Reumatologické vyšetrenie potvrdzuje oslabený silový úchop, ako aj nedovieranie prstov ruky s negatívnymi vyhliadkami na zlepšenie zdravotného stavu. Argumentáciu žalovanej ohľadom pracovnej rekomandácie považoval za absurdnú, keďže práve posudkový lekár posudzuje vplyv zdravotného stavu na pracovné uplatnenie, pričom v tomto prípade sa zistenia posudkového lekára v žiadnej miere neprejavili v odbornom posudku o invalidite a ani v napadnutom rozhodnutí žalovanej. Namietal tiež, že lekársky posudok o invalidite neobsahuje žiadne bližšie zdôvodnenie, z akého dôvodu ďalšie zdravotné postihnutia žalobcu nepodmieňujú navýšenie percentuálnej miery.

9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 27. marca 2024 s tým, že námietky žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Rozsudok správneho súdu považoval za riadne a dostatočne odôvodnený. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 08. apríla 2024 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. novembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 30. augusta 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok z 05. augusta 2021.

19. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

22. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

24. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

25. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa , lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

27. Podľa , účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

28. Podľa , organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej mal preukázané, že

- žalobca dňa 05. augusta 2021 požiadal o invalidný dôchodok,

- rozhodnutím z 05. augusta 2021 prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 05. augusta 2021 vyhotovená sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 20 - 35 %); možné percentuálne navýšenie miery poklesu podľa nezistil. Vo výroku posudku konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou],

- na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 26. marca 2019 sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zotrval v Lekárskom posudku z 18. októbra 2021 na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobcu posúdil sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 28. októbra 2021

[posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %; uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa nenavýšil. Vo výroku posudku potom skonštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 25 %],

- na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa rozhodnutím vydaným dňa 02. novembra 2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. augusta 2021.

30. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia ( menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

31. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu nie je daný dôvod na navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to požaduje žalobca. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu zhodne ustálili, že u žalobcu v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 40 %, ktorá skutočnosť

by pre žalobcu znamenala splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok ( ). U žalobcu posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Táto stanovená percentuálna miera predstavuje hornú hranicu zo stanoveného percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Uplatnenie písm. c/ totožnej položky vo vzťahu k žalobcovi do úvahy neprichádzalo, keď toto upravovalo - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 % do 50 %. U žalobcu však takýto stav nebol zo strany indikovaný; rovnako takýto záver nevyplýval ani z predložených lekárskych správ, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii a ktorých závery zahrnuli do svojich lekárskych správ vyhotovených na účely príslušného dávkového konania. Neurológ v lekárskych správach z 27. mája 2019, z 30. októbra 2019, z 26. februára 2020, z 11. septembra 2020 konštatoval svalstvo a trofiku v norme, stoj istý, chôdzu v norme, pridupávanie a chôdzu po špičkách dobré so záverom porucha dynamiky chrbtice. Tento stav však nedosahoval úroveň Degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Posudkoví lekári mali zhodne preukázané, že žalobca je v liečbe ortopéda a neurológa pre bolesti hrudnej a driekovej chrbtice. Na MRI hrudnej chrbtice boli konštatované degeneratívne zmeny, bez neurokompresie, na MRI driekovej chrbtice boli taktiež konštatované degeneratívne zmeny, hernia medzistavcovej platničky L4-5 s kontaktom a tlakom na nervové štruktúry L4-5 vpravo a hernia medzistavcovej platničky L5-S1 s kontaktom a tlakom na nervové štruktúry L5-S1 vpravo. EMG dolných končatín s normálnym nálezom. Neurológ popisoval poruchu dynamiky krčnej a driekovej chrbtice, hrudno-driekového prechodu, radikulárny iritačný syndróm S1 obojstranne, motorika v norme, bez sfinkterových porúch.

33. Žalobca navýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa odôvodňoval s poukazom na ďalšie ochorenia, primárne indikovanú arteriálnu hypertenziu druhého stupňa, ktorú ako zdravotné postihnutie na účely sociálneho poistenia možno zaradiť pod Kapitolu IX, Oddiel A, položka č. 10, písm. b/ prílohy č. 4 k K tomu sa vyjadrili posudkoví lekári oboch stupňov, ktorí toto dokumentované ochorenie posúdili s minimálnym funkčným obmedzením, ktoré nepodmieňuje navýšenie percentuálnej miery. Tieto závery potvrdzuje ten fakt, že k tejto žalobcom označenej položke (hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny) v čase výkonu posudkovej lekárskej činnosti zodpovedala percentuálna miera 15 % až 25 %. Orgánové zmeny posudkoví lekári neindikovali, nevyplývalo to ani z doložených lekárskych správ (napríklad z ambulantnej správy Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok z 27. apríla 2021 vyplývalo, že žalobca má obličky bez chorobných zmien). Možno len doplniť, že s účinnosťou od 01. augusta 2023 () došlo ku zmene prílohy č. 4, pričom táto zmena sa dotkla aj uvedeného ochorenia s tým, že hypertenzii 2. stupeň - so stredne závažnými funkčnými a morfologickými zmenami na cieľových orgánoch, prítomnosť rizikových faktorov s dopadom na celkovú výkonnosť už zákon priradil percentuálnu mieru 25 % až 35 %. Rovnako v rámci odvolacieho konania žalobcom doložené lekárske správy z reumatologických vyšetrení (z 18. mája 2020, z 13. januára 2021, z 24. mája 2021, z 26. augusta 2021 a zo 06. októbra 2021) doposiaľ (rozumej v čase výkonu lekárskej posudkovej činnosti) nezakladali navýšenie percentuálnej miery o najviac 10 %. V tomto smere žalovanej po vyhodnotení týchto lekárskych správ uviedol, že popisujú len minimálne funkčné obmedzenie kĺbov, stav je hodnotený ako progredujúce polyartralgie na podklade progredujúcej počínajúcej osteoartrózy s tým, že po poslednom reumatologickom vyšetrení je stav hodnotený ako seronegatívne progredujúce polyartralgie s artritídou PIP, MTP s vysokou pravdepodobnosťou možného vývoja do séronegatívnej reumatoidnej artritídy. Dodal, že z posudkového hľadiska ide o počínajúcu formu ochorenia s ľahkým funkčným obmedzením, a teda ochorenie v danom štádiu nebolo posudkovo významné, neodôvodňujúce navýšenie percentuálnej miery o najviac 10 %. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a zvlášť o možnosti navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa dostatočne odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto

stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári jednak k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jednak na základe ktorých v rozhodnej dobe nebol daný dôvod na postup podľa

34. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery plynúce z lekárskej správy neurochirurgickej kliniky z 29. marca 2021 ohľadom na odporúčanie nezaťažovať vertebrogénny aparát pracovne (s ohľadom na náročné pracovné zaťaženie žalobcu), pričom v lekárskom posudku, z ktorého rozhodnutie žalovanej vychádza, je uvedené, že je možné zaradenie na pôvodnom pracovisku bez akýchkoľvek obmedzení, bez nutnosti rehabilitácie, ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti najvyšší správny súd uvádza, že táto diskrepancia nezakladá nezákonnosť lekárskeho posudku . Pracovná rekomandácia má odporúčací charakter, pričom lekársku správu vyhotovenú sociálneho poistenia nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Nemožno teda stotožňovať lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia primárne zahŕňajúcu posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ) a posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na pracovnoprávne účely. Dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa na účely napríklad o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Lekársky posudok na účely uvedeného zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, zdravotného stavu v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví. Lekársky posudok vydáva poskytovateľ a takéto posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby ( ).

35. K namietanej závislosti, a teda vo svojej podstate zaujatosti z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k Sociálnej poisťovni najvyšší správny súd uvádza, že lekárska posudková činnosť (okrem iného) aj dôchodkového poistenia zahŕňa primárne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia ( ). Postup , ktorého základným účelom je posudková činnosť, predpokladá popri odborných lekárskych znalostí tiež znalosti z odboru posudkového lekárstva. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je aj v zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti , ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Pokiaľ sám zveril právomoc na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti, potom námietky žalobcu ohľadom možnej zaujatosti založenej len na (pracovnom) pomere k orgánom verejnej správy (pobočka / ústredie), je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, keďže sú namierené priamo proti zneniu zákona, ktorý túto situáciu predpokladá. Podľa tohto tvrdenia by každá jedna lekárska správa musela byť považovaná za neobjektívnu, nesprávnu a vychádzajúcu zo zaujatého posudzovania zdravotného stavu účastníkov, a to z dôvodu pomeru k pobočke / ústrediu.

36. Vo vzťahu k návrhu žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania najvyšší správny súd uvádza, že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov nemal súd dôvod pochybovať. V predmetnej veci teda nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Týmto však nebola dotknutá procesná možnosť žalobcu, pokiaľ tento chcel relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov prijatých , mal možnosť sám zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom museli všeobecné súdy vysporiadať (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. , bod 24).

37. K námietke žalobcu, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobcom uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované Rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

38. Na záver najvyšší správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobcu si podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu. 39. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.