Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PO-4Sa-1-2022.pdf
PDF · 136.21 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-4Sa/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného advokátom Mgr. Marcelom Lesňákom, Murgašova 87/6, Poprad, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 02.11.2021, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. augusta 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobca“) o invalidný dôchodok z 5. augusta 2021. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 5. augusta 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 02.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a to tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. V odôvodnení zrekapituloval skutkový a právny stav. Žalovaný v podstatnom poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad a to dňa 18. októbra 2021, ktorý odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho
neprítomnosti na základe spisovej dokumentácie, a to dňa 28. októbra 2021. Žalovaný tiež uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je kompresia nervových koreňov a spletí pri poškodení medzistavcových platničiek, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov) slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia 20 % do 35 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, tak bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade potvrdená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V závere uviedol, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a nie je tak invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie a to podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) e,) f), g) SSP a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.
5. V podanej žalobe žalobca namietal, že je práceneschopný od 12.6.2018 až doposiaľ. Od roku 1995 je zamestnaný v spoločnosti E. F., so sídlom G. XXX/XX, XXX XX D., kde vykonáva ťažkú fyzickú prácu s pneumatickým náradím, s rukami nad hlavou spolu s dvíhaním ťažkých bremien, z ktorej vyplývajú jeho dlhodobo pretrvávajúce zdravotné problémy. Vyjadril nesúhlas s posúdením a zhodnotením jeho zdravotného stavu a so žalovaným uvedenom zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Podľa jeho názoru sa žalovaný nedostatočne vyrovnal s posudzovaním rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj s ostatnými zdravotnými postihnutiami, ktoré odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tým viac ak mieru poklesu stanovil na samej hornej hranici rozpätia a to na 35 %. Podľa jeho názoru pri takejto hraničnej hodnote sa mal žalovaný podrobne vyrovnať so všetkými okolnosťami nevyhnutnými pre posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj pre posúdenie ostatných zdravotných postihnutí, a to napríklad aj s diagnostikovanou hypertenziou druhého stupňa zaradenou do kapitoly IX, oddielu A, položky 10, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
6. Poukázal na to, že na strane 4, druhý odsek žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že žalobca posudkovému lekárovi Sociálneho poistenia so sídlom v Poprade nepredložil žiadne nové lekárske nálezy, pričom uvedené tvrdenie sa opakuje aj v pripojenom odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.10.2021 na strane 7, štvrtý odsek, avšak zo strany 7 druhého odseku posudku vyplýva presný opak a teda, že žalobca predložil aj lekársky nález zo dňa 06.10.2021, ktorý bol zabezpečený až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a bol k dispozícii jednak pri vyhotovovaní odborného posudku o invalidite, ako aj pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
7. Žalobca namietal, že pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu, čo v danom prípade nebolo vykonané. Ak sa posudkoví lekári nestotožnili so závermi lekárskych nálezov, že vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie sa u neho nejedná o výrazné obmedzenie fyzickej záťaže, potom tento záver mali náležite a presvedčivo odôvodniť. Závery lekárskych správ neurochirurgickej kliniky odporúčajú nezaťažovať vertebrogénny aparát pracovne (s ohľadom na jeho náročné pracovné zaťaženie, ktoré sa spolupodieľa na súčasnom nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu), respektíve jednostrannou
pracovnou záťažou, čo je v súčasnom pracovnom zaradení žalobcu vylúčené, avšak v rozhodnutí žalovaného, respektíve odbornom posudku, z ktorého rozhodnutie vychádza o invalidite je uvedené, že je možné zaradenie na pôvodnom pracovisku bez akýchkoľvek obmedzení, bez nutnosti rehabilitácie, ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti (ktorá je podľa lekárskeho nálezu nevyhnutná), čo je v priamom rozpore s objektívnymi lekárskymi správami. Taktiež je z nich zrejmé, že sa jedná o dlhodobý a negatívne sa vyvíjajúci nepriaznivý zdravotný stav, u ktorého nie je možnosť zlepšenia. Z neurologických lekárskych správ vyplýva, že nemôže dlho sedieť ani stáť, pri chôdzi zakopáva pravou nohou. Reumatologické vyšetrenie potvrdzuje oslabený silový úchop ako aj nedovieranie prstov ruky s negatívnymi vyhliadkami na zlepšenie zdravotného stavu. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že jeho zdravotný stav je potrebné opätovne posúdiť posudkovým lekárom.
8. V závere žaloby zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je ako celok nepresvedčivé a žalovaný sa v ňom nedostatočne vyrovnal s argumentáciou a dôkazmi žalobcu ohľadom jeho uplatňovaných námietok a nekriticky, bez bližšieho zdôvodnenia prebral iba argumentáciu orgánu prvého stupňa, čo vedie žalobcu k názoru, že žalovaný postupoval svojvoľne a neobjektívne, pričom je taktiež nevyhnutné zdôrazniť, že už orgán prvého stupňa sa nenamáhal s odôvodnením rozhodnutia a odkázal na odborný posudok o invalidite a takéto rozhodnutie nadriadený orgán potvrdil ako správne.
9. K žalobe žalobca doložil aj lekárske správy z neurologickej kontroly u H. I. J. z 27.05.2019, 15.11.2019, 30.10.2019, 26.02.2020, 11.09.2020, 09.06.2021 a 16.06.2021, lekárske správy z neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice z 23.11.2020, 29.03.2021 a 14.06.2021, lekárske správy z reumatologickej ambulancie H. F. K. z 18.05.2020, 13.01.2021, 24.05.2021, 26.08.2021 a 06.10.2021, lekárske správy z ambulancie fyziatrie, balneoterapie, a liečebnej rehabilitácie H. L. M. z 16.11.2019, 18.12.2019 a 10.03.2020. Žalobca tiež doložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 23.02.2022. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za správne. Žalovaný zdôraznil, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal posudkový lekár organizačnej zložky žalovaného k dispozícii. Konkrétne k námietkam žalobcu poukázal na to, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny, nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Poukázal aj na to, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v lekárskom posudku z 28.10.2021 je uvedené, že k posudzovaniu zdravotného stavu posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Ústredie so sídlom v Poprade neboli doložené žiadne nové lekárske nálezy, lekárske správy, ktoré žalobca predložil k odvolaniu, a ktoré mali posudkový lekári k dispozícii, a podrobne sa k nim v odborných posudkoch vyjadrili.
11. Žalovaný uviedol, že záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii a neboli zistené ďalšie ochorenia, ktoré by boli posudkovo závažné a za ktoré by bolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Námietka žalobcu, ktorou nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu v jeho neprítomnosti nie je dôvodná s poukázaním na § 153 ods.5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
12. V reakcii na námietku žalobcu o tom, že v odbornom posudku, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza je uvedené, že je možné zaradenie na pôvodnom pracovisku bez akýchkoľvek obmedzení, bez nutnosti rehabilitácie, ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti (ktorá je podľa lekárskeho nálezu nevyhnutná), čo je v priamom rozpore s objektívnymi lekárskymi správami, poukázal na to, že súčasťou odborného posudku o invalidite je aj pracovná rekomandácia, ktorou posudkový lekár dokumentuje možnosť ďalšieho pracovného uplatnenia so zohľadnením obmedzení vyplývajúcich z jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pracovná rekomandácia má odporúčací charakter, pričom odborný posudok o invalidite nemožno považovať za lekársky posudok podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
13. Žalobca v replike zo 17.04.2022 nad rámec už uvedeného argumentoval tým, že tvrdenia žalovaného ohľadom pracovnej rekomandácie sú absurdné, keďže práve posudkový lekár posudzuje vplyv zdravotného stavu na pracovné uplatnenie, pričom v tomto prípade sa zistenia posudkového lekára v žiadnej miere neprejavili v odbornom posudku o invalidite a v napadnutom rozhodnutí ani v odbornom posudku o invalidite nie je k tejto problematike nič uvedené, aj keď bola lekármi konštatovaná potreba nezaťažovať vertebrogénny aparát vzhľadom na spolupodieľaní sa náročného pracovného zaťaženia na vzniku zdravotných postihnutí. Podľa jeho názoru lekársky posudok podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti nemá v tomto konaní žiaden význam, keďže je dlhodobo práceneschopný a sú to práve orgány žalovaného, ktoré majú reálne, objektívne a hodnoverne posúdiť jeho zdravotný stav, a pri tomto posudzovaní sa vyrovnať s lekárskymi nálezmi odborných lekárov, a čo sa týka zabezpečenia posudzovania zdravotnej spôsobilosti v žalovaným naznačenom smere, jedná sa o povinnosť jeho zamestnávateľa podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia a zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
14. Žalobca k replike doložil lekárske správy z neurologickej kontroly u H. I. J. z 29.03.2022 a 04.04.2022, výsledky magnetickej rezonancie z 21.02.2022 a 02.04.2022, lekárske správy z ORL ambulancie H. J. N. z 18.02.2022 a 04.03.2022 a lekársku správu z reumatologickej ambulancie H. F. K. z 12.04.2022.
15. Podaním z 21.04.2022 žalobca navrhol vykonanie dokazovania listinným dôkazom - vyjadrenie ošetrujúceho lekára z 20.04.2022 s poukázaním na to ,,že vykonanie tohto dôkazu je nevyhnutné na reálne objasnenie skutočností ohľadom jeho zdravotného stavu a jeho možného uplatnenia v doterajšom zamestnaní“.
16. Žalovaný vo vyjadrení z 25.05.2022 k vyjadreniu ošetrujúceho lekára žalobcu z 20. apríla 2022 uviedol, že k tomuto sa vyjadril posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Poprade, ktorý v podstatnom poukázal nato, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár v rámci druhostupňového konania o odvolaní hodnotil zdravotný stav dňa 28. októbra 2021 na základe objektívnych odborných nálezov, ktoré boli žalobcom doložené k posudzovaniu zdravotného stavu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené vertebrogénne ťažkosti pri dokázaných nezávažných degeneratívnych zmenách pri MR a CT vyšetrení hlavne v LS úseku chrbtice. Neurokompresie koreňových štruktúr neboli zistené. EMG vyšetrenie dolných končatín bolo v norme - nie je popisovaná radikulopatia. Viaceré objektívne neurologické nálezy uvádzajú mierne funkčné postihnutie s prejavmi nervového a svalového dráždenia na viacerých úsekoch chrbtice, s obmedzením pohybu v krčnej a driekovo - krížovej časti chrbtice, ktoré neobjektivizovali také závažné subjektívne ťažkosti, ako uvádzal žalobca. Trvalé ťažké funkčné postihnutie neboli uvedené ani v jednom neurologickom vyšetrení. Závery reumatologických vyšetrení poukázali len na minimálne funkčné postihnutie viacerých kĺbov končatín pri popisovanej polyartralgii so započatou liečbou. Podľa záverov odborných vyšetrení, v čase posudzovania zdravotného stavu 28. októbra 2021, toto ochorenie nebolo posudkovo závažné, a preto nebolo realizované ani zvýšenie percentuálnej hodnoty miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s vyjadrením ošetrujúceho lekára žalobcu posudkový lekár uviedol, že sa nestotožňuje s jeho hodnotením. V neurochirurgickom vyšetrení nie je „striktný zákaz“ vykonávania pracovnej činnosti. Neurochirurg iba „konštatuje“, že náročné pracovné zaťaženie sa spolupodieľa na vzniknutých ťažkostiach - nie je prioritné. K akej zmene pracovného zaradenia má dôjsť nie je známe, aj vzhľadom na to, že žalobca je už dlhšiu dobu práce neschopný. Aký druh práce môže vykonávať pred plánovaným a opätovným nástupom do pracovného procesu, po dohode so zamestnávateľom o preradení na menej fyzicky náročnú prácu, aby nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, je v kompetencii lekára pri vstupnej prehliadke, ktorý presne zistí o aký náročný druh práce sa jedná. V takýchto prípadoch je odporúčaná spolupráca s lekárom pracovnej zdravotnej služby a konzultácia s odborným lekárom z ambulancie pracovného lekárstva. Všeobecné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, bez uvedenia konkrétneho pracovného zaradenia, sa javí skôr ako „účelové než pravdivé“. Žalobca má vzhľadom na svoj vek možnosť rekvalifikácie na také pracovné zaradenie, ktoré bude vyhovovať v plnej miere pri jeho zdravotných ťažkostiach.
17. Žalobca vo vyjadrení z 13.07.2022 uviedol, že vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalobcu bolo vystavené na základe jeho požiadavky pre účely súdneho konania, keďže ako uvádza žalovaný, lekár pracovnej zdravotnej služby môže zdravotný stav posudzovať až pri nástupe žalobcu do práce, avšak on je dlhodobo práceneschopný a vzhľadom na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemožno očakávať jeho skorý nástup do zamestnania. Požiadal príslušného lekára pracovnej zdravotnej služby
pôsobiaceho pri jeho zamestnávateľovi o posúdenie pre účely súdneho konania, avšak toto mu nebolo poskytnuté práve s poukázaním na to, že môže byť vykonané až po nástupe do práce. Ohradil sa proti tvrdeniu žalovaného, že predmetné vyjadrenie ošetrujúceho lekára by malo byť nepravdivé a považuje ho za ničím nepodložené tvrdenie. Taktiež za absurdné považuje tvrdenie žalovaného o možnosti jeho rekvalifikácie. Práve nepriaznivý zdravotný stav limituje jeho uplatnenie na pracovnom trhu a a priznanie invalidného dôchodku má kompenzovať túto limitáciu.
18. Na pojednávaní konanom 7. februára 2024 účastníci konania zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch. Žalobca v podstatnom uviedol, že celý život od skončenia školy pracoval v ťažkom priemysle v E., kde boli mínusové teploty, prievan a toto všetko sa podpísalo na jeho zdravotnom stave. Zdvíhal ťažké veci, keďže pracoval vo výrobe, nad hlavu, zničil si kĺby, chrbticu. V pracovnom lekárstve mu povedali, že nemôže žiadať o chorobu z povolania, keďže má chrbticu poškodenú na viacerých miestach. Má problém sedieť, stáť, musí meniť polohy. Pri predklone hlavy mu tŕpne celá chrbtica a prechádza mu to do pravej ruky. Nevie si predstaviť, akú prácu by mal vykonávať. Mal teraz úraz, má narazenú kostrč. Nechce plný invalidný dôchodok, chce len nejakú kompenzáciu, pripadá mu to nespravodlivé. Bol na viacerých lekárskych konzultáciách, neurochirurg mu teraz neodporúčal operáciu, cvičí, platí si rehabilitácie.
19. Na pojednávaní konanom 7. februára 2024 súd vykonal dokazovanie listinnou - vyjadrenie H. F. G., všeobecnej lekárky žalobcu zo dňa 20.04.2022, z obsahu, ktorého zistil, že táto podľa odborných neurologických vyšetrení nedoporučuje pracovať v prievane, v chlade, nepreťažovať, C, L oblasť chrbtice, nesmie dvíhať ani nosiť ťažšie bremená, terajšie pracovné zaradenie zdravotnému stavu nevyhovuje, doporučuje zmenu pracovného zaradenia.
III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
27. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
28. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
29. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
30. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
31. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
32. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
33. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
34. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona o sociálnom poistení - kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov) slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, kde je percentuálne rozpätie 20 - 35 %.
35. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).
36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
37. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu a po nariadení pojednávania, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.
38. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup správnych orgánov, ktorý ich vydaniu predchádzal.
39. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
40. Podstata žalobných dôvodov žalobcu uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase s posúdením jeho zdravotného postihnutia pre potreby posúdenia jeho žiadosti o invalidný dôchodok a v odňatí možnosti „osobne sa zúčastniť ústneho pojednávania ohľadom jeho žiadosti“.
41. Správny súd má za to, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho nie je žalobca invalidný, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil kompresiu nervových koreňov a spletí pri poškodení medzistavcových platničiek, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov) slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia 20 % do 35 %).
42. Z posudkového spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca k posúdeniu zdravotného stavu predložil posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite z 5. augusta 2021 viaceré lekárske správy, ktoré boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu.
43. Následne po podaní odvolania žalobcom bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Ako vyplýva z odborného lekárskeho posudku z 28. októbra 2021 tento vychádzal aj z ďalších predložených lekárskych správ. Konkrétne zohľadnil závery z lekárskych správ z reumatologickej ambulancie H. F. K. z 18.05.2020, 13.01.2021, 24.05.2021, 26.08.2021 a 06.10.2021, ktoré žalobca priložil k svojmu odvolaniu.
44. V tejto súvislosti žalobca namietal, že na strane 4, druhý odsek žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že žalobca posudkovému lekárovi Sociálneho poistenia so sídlom v Poprade nepredložil žiadne nové lekárske nálezy, pričom uvedené tvrdenie sa opakuje aj v pripojenom odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.10.2021 na strane 7, štvrtý odsek, avšak zo strany 7 druhého odseku posudku vyplýva presný opak a teda, že žalobca predložil aj lekársky nález zo dňa 06.10.2021, ktorý bol zabezpečený až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a bol k dispozícii jednak pri vyhotovovaní odborného posudku o invalidite, ako aj pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia. V reakcii na túto námietku súd uvádza, že lekársky nález z reumatologickej ambulancie H. F. K. zo 06.10.2021 žalobca priložil už k podanému odvolaniu a teda z neho vychádzal už aj odborný posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, z 18. októbra 2021. Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí a to, že posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade neboli doložené žiadne nové lekárske nálezy zodpovedá posudkovému spisu, keďže tento konkrétny lekársky nález mal už k dispozícii aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad. Podstatné je to, že tak odborný posudok z 18.10.2021, ako odborný posudok z 28.10.2021 vzali do úvahy aj tento lekársky nález a celkové posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané aj na jeho podklade. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
45. V reakcii na námietku žalobcu o nedostatočnom posúdení jeho zdravotného stavu a tak aj nedostatočnom vysporiadaní sa s uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného, správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s
tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 35 % a teda žalobca nie je invalidný, keďže nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
46. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah dávkového, ale najmä posudkového spisu, ako aj na skutočnosti tvrdené žalobcom, správny súd neidentifikoval v činnosti a záveroch posudkových lekárov a následne v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov také porušenia, ktoré by ho mohli viesť k úvahám o tom, že by zdravotný stav žalobcu nebol zhodnotený úplne a objektívne, resp. že by závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť neboli riadne, logicky a presvedčivo odôvodnené.
47. Konkrétne k námietke žalobcu o nepresvedčivosti záverov posudkových lekárov, keď ich závery, podľa názoru žalobcu, negovali závery predložených lekárskych správ a nijako sa s nimi nevysporiadali, súd poukazuje na to, že odborný posudok z 28. októbra 2021 reflektoval aj na tú skutočnosť, že neurochirurg konštatoval, že odporúča nezaťažovať vertebrogénny aparát, že náročné pracovné zaťaženie sa spolupodieľa na vzniknutých ťažkostiach a že odporúčal rehabilitáciu. Uvedené však samo o sebe neznamená to, že pokiaľ posudkoví lekári dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 35 % a teda tento nie je invalidný, že uvedené znamená, aj to, že je možné bežné zaradenie žalobcu na pôvodnom pracovisku tak, ako to mylne uvádza žalobca v podanej žalobe a neznamená to bez ďalšieho ani negovanie záverov neurochirurgických lekárskych nálezov. Posudzovanie zdravotného stavu žalobcu na účely posúdenia jeho žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 153 a nasl. zákona o sociálnom poistení a posúdenie zdravotného stavu žalobcu za účelom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu pri jeho možnej dlhodobej strate spôsobilosti na prácu (s ohľadom na konštatovanie neurochirurga, že náročné pracovné zaťaženie sa spolupodieľa na vzniknutých ťažkostiach, pozn.) podľa Zákonníka práce v spojení s § 16 zákona o zdravotnej starostlivosti nemožno stotožňovať. Inak povedané nemožno stotožňovať posudkovú činnosť pre sociálno-právne účely a posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na pracovnoprávne účely. Posudkoví lekári sa nevyjadrili k tomu, či je alebo nie je možné bežné zaradenie žalobcu na pôvodnom pracovisku, keďže posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zabezpečuje lekár v zmysle § 30 ods. 12 a 13 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia v znení neskorších predpisov, ktorého posudok okrem iného obsahuje pracovné zaradenie, faktor pracovného prostredia a kategóriu práce zamestnanca a sleduje iný cieľ ako posudková činnosť na sociálno-právne účely. Súd nespochybňuje, že zdravotný stav žalobcu ho vo výkone jeho práce môže limitovať práve s ohľadom na jeho pracovné zaradenie, avšak pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia je podstatné to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu príslušného posudku je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žalovaný riadne a presvedčivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie, aj keď len stručne.
48. V reakcii na námietku žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa s jeho ďalšími zdravotnými postihnutiami, ktoré podľa neho odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení súd uvádza, že podľa záverov posudkového lekára sociálneho poistenia ostatné zdokumentované ochorenia (vrátane hypertenzie druhého stupňa, pozn.) sú s minimálnym funkčným obmedzením a nepodmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení a preto ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú.
49. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom v jeho neprítomnosti súd uvádza, že je pravdou, že v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva lekársku posudkovú činnosť za účasti poistenca. Súd poukazujúc na krízovú situáciu v uvedenom období (pandémia COVID-19) a na § 293eu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, sa stotožnil s názorom žalovaného, že jeho posudkový lekár nepochybil, ak v uvedenom období vykonával lekársku posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z komplexnej zdravotnej dokumentácie žalobcu.
50. Čo sa týka lekárskych správ, ktoré žalobca doložil až v konaní pred správnym súdom (lekárske správy z neurologickej kontroly u H. I. J. z 29.03.2022 a 04.04.2022, výsledky magnetickej rezonancie z 21.02.2022 a 02.04.2022, lekárske správy z ORL ambulancie H. J. N. z 18.02.2022 a 04.03.2022 a lekárska správa z reumatologickej ambulancie H. F. K. z 12.04.2022, pozn.), tak na tieto nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ide o správy vydané po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, na ktoré ako už bolo uvedené vyššie správny súd v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP nemohol prihliadať. Správny súd v tomto smere nespochybňuje, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu. Zhoršenie zdravotného stavu žalobcu po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktoré by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohlo mať vplyv len pri ďalšom rozhodovaní orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.
51. Vo vzťahu k lekárskym správam z neurologickej kontroly u H. I. J. z 27.05.2020, 15.11.2019, 30.10.2019, 26.02.2020, 11.09.2020, 09.06.2021, 16.06.2021, lekárske správy z neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice z 23.11.2020 a 29.03.2021, lekárske správy z reumatologickej ambulancie H. F. K. z 18.05.2020, 13.01.2021, 24.05.2021, 26.08.2021 a 06.10.2021, lekárske správy z ambulancie fyziatrie, balneoterapie, a liečebnej rehabilitácie H. L. M. z 16.11.2019, 18.12.2019 a 10.03.2020, ktoré žalobca predložil v priebehu súdneho konania, súd len stručne uvádza, že tieto boli predložené aj posudkovým lekárom a teda zistenia posudkových lekárov sú odbornými závermi aj na podklade týchto odborných nálezov.
52. K lekárskej správe z neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo 14.06.2021, ktorú žalobca taktiež priložil k žalobe, súd uvádza, že táto nebola žalobcom predložená k posúdeniu jeho zdravotného stavu a teda lekárske posudky z nej ani nemohli vychádzať. Súd však konštatuje, že jej závery a odporúčania sú totožné so závermi a odporúčaniami lekárskej správy z neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice z 29.03.2021, ktorá bola podkladom posúdenia zdravotného stavu žalobcu.
53. K tvrdeniam žalobcu na nariadenom pojednávaní súd len stručne uvádza, že subjektívne hodnotenie zdravotného stavu samotným žalobcom, resp. nespokojnosť žalobcu so závermi posudkových lekárov, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudkov posudkových lekárov, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia.
54. K vyjadreniu H. F. G., všeobecnej lekárky žalobcu zo dňa 20.04.2022, súd uvádza, že táto nijako nesignalizuje, že zdravotný stav žalobcu bol v čase rozhodovania správnych orgánov nesprávne posúdený pre účely rozhodovania o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, keď jeho záver
je len vyjadrením odporúčania zmeny pracovného zaradenia a toto vyjadrenie bolo navyše vydané po právoplatnosti napádaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).
55. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, podaný posudok zo dňa 28.10.2021 je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym orgánom predložil. Posudkový lekár zohľadnil všetky odborné lekárske správy predložené žalobcom. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených žalobcom, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
56. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).