Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: JOBELSA SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 26, Košice

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 570 133, právne zastúpený: NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Žižkova 4E, Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29437-3/2022-BA zo dňa 15. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. -60 zo dňa 5. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania 1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 5. októbra 2023, č. k. -60 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podľa a (ďalej len „“) rozhodnutie žalovaného č. 29437-3/2022-BA zo dňa 15. júla 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-3410847222- GC04/22 zo dňa 13. apríla 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej taktiež „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 3. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné (poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity; ďalej taktiež „poistné“) za obdobie mesiaca máj 2020 v sume 86.296,93 EUR. Vychádzal pritom z kontroly odvodu poistného, ktorou bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca vôbec neodviedol, a to za mesiac máj 2020, čím porušil ustanovenie písmeno a), , písmeno a) a , písmeno a) a , a , a zákona, o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“), , , a , , a o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Prvostupňový správny orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ich odviedla v nesprávnej výške. Vzhľadom na porušenie citovaných ustanovení prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

prvostupňového rozhodnutia. Rozpis nezaplatených preddavkov bol obsahom prílohy prvostupňového rozhodnutia. 4. Žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zo strany prvostupňového správneho orgánu. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: vydaným dňa 16. marca 2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku bolo začaté na žalobcu reštrukturalizačné konanie s účinkami od 23. marca 2021 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 8. apríla 2021 s účinkami od 15. apríla 2021 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Ďalej uviedol, že pohľadávka na poistné za máj 2020 vznikla v období pred reštrukturalizáciou, a preto bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne prihlásiť túto pohľadávku do reštrukturalizácie. 5. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. V podstatnom dôvodil, že námietky v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa vykonala porovnanie včasnosti a správnosti odvodu poistného a povinných príspevkov a zistila, že žalobca dlžné poistné za obdobie máj 2020 spolu v sume 86.296,93 EUR do dňa vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. do 13. apríla 2022 konania nezaplatil vôbec. Na základe toho bolo vydané rozhodnutie správnym orgánom prvého stupňa. V podstatnom k námietke žalobcu, že pohľadávka vznikla pred reštrukturalizáciou žalovaný uviedol, že splatnosť dlžnej sumy poistného a povinných preddavkov vznikla voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, a teda v zmysle ustanovenia sa takáto pohľadávka do reštrukturalizácie neprihlasuje. 6. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie (druhostupňové rozhodnutie) správnou žalobou (označenou ako „Všeobecná správna žaloba proti Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 29437-3/2022-BA zo dňa 15.07.2022“) doručenou správnemu súdu dňa 30. septembra 2022. Správnou žalobou vytýkal preskúmavanému rozhodnutiu nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav, teda žalobné námietky podľa písmeno c) a . V podstatnom pritom argumentoval tvrdeniami obdobnými ako v prípade odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu (viď body 4 a 5 vyššie). Žiadal, aby správny súd zrušil prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie a zároveň, aby žalobe priznal odkladný účinok. 7. O správnej žalobe žalobcu rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je opísané v bode 1 vyššie. 8. Svoje rozhodnutie (napadnutý rozsudok) správny súd v podstatnom odôvodnil tým, že (i) námietku nesprávneho právneho posúdenia druhostupňového rozhodnutia považoval správny súd za dôvodnú, stotožniac sa pritom s právnym názorom žalobcu o tom, že v prípade poistného za mesiac máj 2020 sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou, a teda žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) si ju mal prihlásiť do reštrukturalizácie, čiže na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie s tým, že pre posúdenie, či ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou alebo počas reštrukturalizácie je potrebné posúdiť okamih vzniku pohľadávky podľa pravidla upraveného v ustanovení posledná veta ; (ii) v ďalšom správny súd dôvodil, že „Celá argumentácia žalovaného je tak postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť.“; (iii) po interpretácii ustanovenia uzavrel, že „Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v .“; (iv) druhú námietku vznesenú v žalobe, a to námietku ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyhodnotil správny súd ako úspešnú a v spojení s námietkou nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu, viedla podľa správneho súdu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti ďalej správny súd dôvodil, že „Podľa skutkových okolností v preskúmavanej veci má súd za to, že nejde ani o prípad, kedy by žalovaný nemal včas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania, nakoľko reštrukturalizácia žalobcu bola povolená 14.04.2021, ako to uviedol súd vyššie. Žalobca predložil výkaz poistného už dňa 04.06.2020 a opravný dňa 06.05.2021. To znamená, že žalovaný mal včas podklady na to, aby toto poistné prihlásila do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote. Pokiaľ bola predlžená lehota splatnosti na základe Nariadenia vlády SR č. 131/2020 o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s COVID - 19, došlo tým len k predlženiu lehoty splatnosti poistného a nie k zmene okamihu vzniku pohľadávky poistného. Súd sa stotožňuje aj s právnym názorom žalobcu o tom, že túto pohľadávku bol žalobca kedykoľvek od predloženia výkazu poistného za máj 2020 až do

uplynutia doby odloženej splatnosti pohľadávky zaplatiť.“; (v) vychádzajúc z uvedeného právneho názoru správny súd skonštatoval, že „Súd mal za to, že nakoľko došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a následnému nesprávnemu právnemu posúdeniu už na prvostupňovom správnom orgáne, z dôvodu hospodárnosti konania je namieste zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a vec vrátiť tomuto orgánu na nové konanie a rozhodnutie.“. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 9. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 10. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci zo strany správneho súdu, toto považuje za nesprávne a naďalej zastáva právny názor prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojich nasledujúcich písomných vyjadreniach. Trvá na tom, že pohľadávka na poistnom a povinných príspevkov za mesiac máj 2020 pred začatím reštrukturalizačného konania neexistovala, a preto na ňu nemohli pôsobiť účinky začatého reštrukturalizačného konania. 11. Ďalej uviedol: „Pohľadávka predstavuje právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie, t.j. aby niečo dal, niečo konal, opomenul alebo strpel. Dlh predstavuje naopak povinnosť dlžníka, aby veriteľovi poskytol určité plnenie. Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. má právo), zatiaľ čo dlžník má voči veriteľovi dlh (t.j. má povinnosť). Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky žalovanej voči žalobcovi - zamestnávateľovi možno podľa právneho názoru žalovanej posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné a povinné príspevky v zákonom ustanovenej lehote a výške. Podľa druhá veta za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie sa považuje pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodky a sporenie. ... ... Sociálna poisťovňa si teda v reštrukturalizácii nemôže uplatňovať poistné a povinné príspevky, ktoré ešte nie sú nedoplatkom.“. 12. Následne dôvodil, že: „Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od inej osoby určité plnenie, kde podľa tretej vety zákona číslo nie je podmienkou vzniku pohľadávky splatnosť. Žalovaná má za to, že ak by účelom zákonodarcu bolo ustáliť okamih vzniku pohľadávky bez ohľadu na splatnosť aj pri pohľadávke z verejnoprávneho vzťahu, určite by túto skutočnosť výslovne vyjadril aj pre verejnoprávny vzťah, teda pre oba vzťahy, či súkromnoprávny alebo verejnoprávny, bez rozlíšenia.“ 13. V závere žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 5. januára 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) podľa jeho názoru kasačná sťažnosť nespĺňa náležitosti podľa , nakoľko žalovaný poukázal len na konštatovanie správneho súdu o nesprávnosti argumentácie, ktorá nereflektuje právnu úpravu ustanovenia ; (ii) uviedol, že žalovaný v kasačnej sťažnosti opätovne uvádza argumentáciu, ktorú použil v konaní pred správnym súdom; (iii) zdôraznil, že žalovanému predložil výkaz za máj 2020 dňa 4. júna 2020, a teda vtedy, t.j. 4. júna 2020 bol žalobca oprávnený plniť pohľadávku a tieto dátumy určujú podľa ustanovenia okamih vzniku pohľadávky; (iv) následne uviedol, že reštrukturalizačné konanie žalobcu sa začalo 22. marca 2021 a reštrukturalizácia žalovaného bola povolená dňa 14. apríla 2021; (v) konštatoval, že „Nakoľko pohľadávka žalovanej voči žalobcovi vznikla preukázateľne pred začatím a povolením reštrukturalizácie žalobcu a žalovaná si podľa ust. riadne a včas neuplatnila svoju pohľadávku prihláškou, zaniklo žalovanej právo vymáhať túto pohľadávku.“. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol s odkazom na ustanovenie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti. 15. Vyjadrenie bolo žalovanému doručené dňa 9. januára 2024 na vedomie. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 16. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Najvyšší správny súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil podľa a prvostupňové rozhodnutie a preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné (poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity; ďalej taktiež „poistné“) za obdobie mesiaca máj 2020 v sume 86.296,93 EUR. 20. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 21. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 22. V súvislosti s vymedzením vzťahu medzi a je na prvom mieste potrebné uviesť, že vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že na právne vzťahy poistencov v súvislosti s výkonom poistenia je potrebné aplikovať , ktorý v tomto smere vychádza z „ideálnej“ situácie spočívajúcej v tom, že poistenec nie je v konkurze, alebo v reštrukturalizácii. 23. Právna situácia sa však zásadne zmení, ak na poistenca dopadnú účinky , ktorého predmet spočíva v úprave riešenia úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. vymedzil účel menovaného zákona ako usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v prípade jeho úpadku, a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka s tým, že v prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. Kritériom voľby medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je ekonomické porovnanie očakávaných príjmov zo speňaženia aktív dlžníka a hodnoty revitalizovaného podniku dlžníka alebo jeho životaschopnej časti za predpokladu pokračovania jeho prevádzkovej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2011, sp. zn. ). 24. Vo vzťahu k samotnej reštrukturalizácii možno uviesť, že sa jedná o osobitný druh civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú svoje pohľadávky, slúži na ekonomické ozdravenie podnikateľských subjektov, ktorým umožňuje zbaviť sa časti dlhov. Hlavným účelom je teda usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2012, sp. zn. ). Rovnako v tomto smere možno poukázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho

súdu z 27. januára 2021, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom predmetným zákonom (; pozn.) zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu do zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.“ 25. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že pre účely tohto konania je žiadúce vymedzenie dvoch základných typov pohľadávok, ktorými najčastejšie „disponujú“ jednotliví veritelia. Pokiaľ má veriteľ záujem na (aspoň čiastočnom) uspokojení svojej pohľadávky v rámci reštrukturalizácie, je povinný uplatniť ju v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas podanou prihláškou. V tomto smere je kľúčové ustanovenie Tento typ pohľadávok predstavuje podstatnú skupinu pohľadávok; jedná sa o pohľadávky, ktoré primárne vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku s tým právnym následkom, že ak si veriteľ pohľadávku riadne a včas prihláškou neuplatní, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Odhliadnuc od týchto pohľadávok, ktoré sa teda za účelom ich aspoň čiastočného uspokojenia obligatórne prihlasujú, pozná aj ďalšie typy pohľadávok s tým, že pre účely tohto konania je plne postačujúce zmieniť pohľadávky prednostné. Tomuto typu pohľadávok zodpovedá ustanovenie Jedná sa o pohľadávky, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou, na tieto pohľadávky nepôsobia právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie, je ich možné uplatňovať priamo u dlžníka, vymáhať na súde v základnom civilnom konaní, rozhodnúť o nich iným oprávneným orgánom (v správnom konaní) alebo ich vymáhať v exekučnom konaní. Zároveň je potrebné dodať, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, sú všetky pohľadávky, ktoré vzniknú veriteľom od zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 956-960). 26. Zo skutkového stavu zisteného žalovaným vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: zverejnenom v Obchodnom vestníku bolo začaté na žalobcu reštrukturalizačné konanie s účinkami od 23. marca 2021 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 8. apríla 2021 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Kľúčovou otázkou prerokúvanej veci tak je otázka, či pohľadávka žalovaného vznikla v tento deň (pozri ; a ) alebo neskôr, teda počas reštrukturalizačného konania. Ak by vznikla takýmto spôsobom, podľa by sa do reštrukturalizácie nemusela prihlasovať a nevzťahovalo by sa na ňu ani obmedzenie ustanovené v 27. Vyššie uvedenú otázku treba posúdiť predovšetkým podľa a až podporne podľa Na účely takého posúdenia je podľa kasačného súdu podstatná práve novelizácia , ktorá bola s účinnosťou od 1. marca 2017 vykonaná Podľa uvedeného ustanovenia sa vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 247) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci z toho, že v reštrukturalizácii nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka, a tak je dôležité rozlišovať ich vznik a splatnosť. To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa zákona mal rozumieť okamih vzniku práva na plnenie ( ) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť), a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal rozumieť okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 28. Verejnoprávny charakter pohľadávky na poistné na sociálne poistenie nebol sporný ani v doterajšej judikatúre a nespochybňuje ho ani žalobca, ani žalovaný. Ako vyplýva zo znenia ustanovenia poslednej vety , ale aj jeho účelu (vyjadreného v dôvodovej správe), bolo jeho

cieľom jasne oddeliť okamih splatnosti verejnoprávnej pohľadávky od okamihu jej vzniku. Možno teda súhlasiť s tým, že pohľadávka žalovaného na poistné „dospieva“. Z poslednej vety však vyplýva, že pre vznik tejto pohľadávky už nie je rozhodný okamih, kedy žalovaný môže voči platiteľovi poistné uplatniť predpísaním ( ), ale rozhodné je, kedy platiteľ môže prvýkrát dobrovoľne splniť túto svoju povinnosť. Pritom nie je podstatné, či túto povinnosť aj skutočne splnil, pretože posledná veta vyslovene zdôrazňuje len jeho oprávnenie tak urobiť. 29. Vychádzajúc z uvedeného výkladu tak možno uzavrieť, že ak účinky začatia reštrukturalizačného konania nastúpili po uplynutí určitého kalendárneho mesiaca, ale pred splatnosťou poistného, je pohľadávka na poistné za tento kalendárny mesiac pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle a contrario. Takúto pohľadávku tak žalovaný musí v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou podľa Zároveň ustanovenie vylučuje, aby sa počas reštrukturalizačného konania pre takúto pohľadávku začalo konanie o výkon rozhodnutia na majetok patriaci dlžníkovi, a to vrátane konania o vymáhanie pohľadávky. 30. Reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi sa podľa zisteného skutkového stavu začalo s účinkami od 23. marca 2021. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-3410847222-GC04/22 zo dňa 13. apríla 2022 prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné (poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity) za obdobie mesiaca máj 2020. Podľa výkladu podaného vyššie to znamená, že pohľadávka žalovaného na toto poistné podľa poslednej vety vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a žalovaný si ju podľa mal prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu. 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom považoval najvyšší správny súd za správny záver správneho súdu, ktorý konštatoval, že „Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že v prípade poistného a povinných príspevkoch za mesiac máj 2020 sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou a teda žalovaný (prvostupňový správny orgán) si ju mal prihlásiť do reštrukturalizácie a teda na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie s tým, že pre posúdenie, či ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou alebo počas reštrukturalizácie je potrebné posúdiť okamih vzniku pohľadávky podľa pravidla upraveného v ustanovení posledná veta .“. 32. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku správneho súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. 33. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s (a contrario). 35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.