Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 88/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 2. decembra 1997 predbežne prerokoval podnet ,

bytom a , bytom

, zastúpených JUDr. Andrejom Habiňákom, advokátom,

Košice, Štúrova 20, na začatie konania vo veci porušenia ústavných práv upravených

v , v a základného práva v Slovenskej

republiky uznesením Mestského zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste č. 5/1997

z 29. mája 1997 a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet a v časti

namietajúcej porušenie základného práva upraveného v

Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

2. Podnet a v časti

namietajúcej porušenie ústavných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a v čl. 13 ods. 4

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bolo 21. júla 1997 doručené podanie a

zastúpených JUDr. Andrejom Habiňákom, advokátom, Štúrova 20,

Košice (ďalej len „navrhovatelia“) označené ako „Návrh na zrušenie protizákonného

právoplatného rozhodnutia Mesta - Kysucké Nové Mesto a náhrada škody“. Ako

vyplynulo z ich podania, žiadali, aby ústavný súd zrušil právoplatné uznesenie

Mestského zastupiteľstva mesta Kysucké Nové Mesto č. 5/1997 z 29. mája 1997 o

predaji pozemku KN 4156/57, lebo podľa nich boli týmto uznesením porušené

základné práva upravené v , a v

Slovenskej republiky.

Na základe výzvy ústavného súdu z 24. júla 1997 na odstránenie nedostatkov

návrhu navrhovatelia prostredníctvom splnomocneného advokáta JUDr. Andreja

Habiňáka, Košice, Štúrova 20, podaním z 25. augusta 1997 doplnili návrh zo 14. júla

1997 tak, že ho označili ako podnet na začatie konania a navrhli, aby ho ústavný súd

prijal na ďalšie konanie a po konaní vo veci vydal toto uznesenie „Uzneseniami

mestského zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste č. 5/1997 z 13. júna 1997 bolo

porušené ústavné právo navrhovateľov ustanovené v čl. 12 ods. 1, ústavné právo

navrhovateľov ustanovené v čl. 13 ods. 4 a ústavné právo navrhovateľov ustanovené

v “.

Na odôvodnenie svojho podnetu navrhovatelia ďalej uviedli, že

uplatnila 29. februára 1992 reštitučný nárok voči Kysuckému

Novému Mestu aj na Pozemkovom úrade v Čadci na pozemnoknižné parcely

vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím č. 2034/78-Vk z 23. septembra 1978

právnemu predchodcovi . Reštitučný nárok uplatnila navrhovateľka

za všetky oprávnené osoby. Rozhodnutím Pozemkového úradu v Čadci č. j. 184/1995

- St z 15. novembra 1995 bolo vyslovené, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky

uvedené v a a navrhovateľka naviac aj

podmienky ustanovené v § 4 tohto zákona. Toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v

Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. z 24. januára 1996.

Navrhovatelia tvrdili, že napadnutým uznesením mestského zastupiteľstva,

ktorými bol schválený predaj časti vyvlastnených pozemkov napriek ich

opakovanému nesúhlasu, považujú za porušenie svojich práv v prospech iných

občanov. Ďalej uviedli, že napriek ich žiadosti z 26. apríla 1996 o spätné odkúpenie

vyvlastnených nehnuteľností, mesto z nich odpredalo okolitým susedom časti na

rozšírenie ich záhrad z dôvodu, že nie sú vhodné na stavebné účely. Tým bol podľa

nich porušený aj , lebo podľa neho vyvlastnený pozemok

a stavbu možno užívať iba na účely, na ktoré boli vyvlastnené. Preto navrhovatelia

11. júla 1996 požiadali Obvodný úrad životného prostredia v Kysuckom Novom

Meste o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 2034/1978 a svoju žiadosť

urgovali 9. januára 1997. Ten však žiadne rozhodnutie nevydal, čím podľa nich

napomohol mestu odpredať pozemok navrhovateľov ďalším susedom, ktorí hneď

vyrúbali ovocné stromy a rozšírili si svoje záhradky.

Na základe výzvy ústavného súdu z 10. septembra 1997, oznámil primátor

mesta Kysucké Nové Mesto listom z 1. októbra 1997 svoje stanovisko k odpredaju

2

pozemku č. KN 4156/57 vo výmere 2920 mv kat. území Kysucké Nové Mesto. Z

jeho obsahu vyplynulo, že uvedený pozemok bol zapísaný v

ako výlučné vlastníctvo mesta Kysucké Nové Mesto, ktoré ho nadobudlo do

vlastníctva podľa o majetku obcí v znení neskorších

predpisov. Tento pozemok, spolu aj s ďalšími (lokalita Podstránie), bol vyvlastnený

pôvodným vlastníkom vyvlastňovacím rozhodnutím vydaným Mestským národným

výborom v Kysuckom Novom Meste č. výst. 2034/1978-Vk z 23. septembra 1978 vo

verejnom záujme za účelom výstavby rodinných domov.

Zo stanoviska primátora mesta Kysucké Nové Mesto ďalej vyplynulo, že

lokalita Podstránie bola postupne v súlade so schválenou územnoplánovacou

dokumentáciou vo väčšej časti využitá na účel, pre ktorý bola v roku 1978

vyvlastnená, t. j. na výstavbu rodinných domov a na komplexnú inžiniersku

vybavenosť. Tie pozemky, nachádzajúce sa v tejto lokalite, ktoré zatiaľ neboli

zastavané, mesto ako ich výlučný vlastník postupne odpredáva za účelom ich

využitia na výstavbu rodinných domov.

II.

1. Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho

zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. , ako aj prípadné dôvody na jeho

odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z náležitostí, ktoré ústavný

súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu je, či tento nie je zjavne

neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov

fyzických alebo právnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho

zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd

Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ

podnetu“ (, , , , ).

Ústavný súd preto preskúmal opodstatnenosť predloženého podnetu v

naznačenom smere, t. j. možnosť preukázania príčinnej súvislosti medzi postupom

orgánu územnej samosprávy: Mestského zastupiteľstva mesta Kysucké Nové Mesto a

základným právom, porušenie ktorého navrhovatelia v podnete namietali.

V záujme toho preto zisťoval, či v danom prípade možno opodstatnene

preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu územnej

samosprávy vyúsťujúcim do prijatia jeho uznesenia o odpredaji nehnuteľností

(pozemkov), nepochybne patriacich do jeho vlastníctva, fyzickým osobám a

základným právom upraveným v . Podľa

tohto ustanovenia, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je

možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu. Jeho gramatický výklad bez akýchkoľvek pochybností vylučuje

možnosť vyslovenia záveru (o vyslovenie ktorého sa pred ústavným súdom

navrhovatelia domáhali), že bežný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi

dvomi zvrchovanými subjektami, z ktorých jeden je nepopierateľný vlastník

nehnuteľnosti a druhý je kupujúci, by mal byť súdom považovaný za nútené

obmedzenie vlastníckeho práva alebo dokonca za vyvlastnenie vlastníckeho práva.

Inak povedané, prevod vlastníckeho práva uskutočnený na základe rešpektovania

jednotlivých princípov platných pre takýto účel upravených najmä v Občianskom

zákonníku a v zákone o majetku obcí, nemožno subsumovať pod ústavné princípy (a

tým aj pod princípy upravené v ) vzťahujúce sa na možnosť

uskutočniť také zásahy do vlastníckeho práva vlastníka, ktoré sú upravené v čl. 20

ods. 4 . Preskúmanie postupu orgánu územnej samosprávy pri predaji vecí

patriacich do vlastníctva obce nepatrí do právomoci ústavného súdu, pretože žiadne

ustanovenie pre to neposkytuje právne relevantnú základňu. Uznesenie orgánu

územnej samosprávy (mestského zastupiteľstva) v takejto veci nemožno považovať

za rozhodnutie takého druhu a takých účinkov, ktoré by mohli mať za následok

porušenie základných práv alebo slobôd občanov. Z týchto dôvodov fyzické alebo

právnické osoby (v danom prípade vrátane navrhovateľov prejednávaného podnetu)

ani nemôžu úspešne namietať pred ústavným súdom porušenie tých základných práv,

ktoré sú upravené v , čo je, ako už bolo uvedené, jedným zo

základných predpokladov prijatia podnetu na konanie vo veci samej. Tieto

skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie príčinnej súvislosti medzi postupom

a konaním označeného orgánu územnej samosprávy a namietaným porušením

citovaného ustanovenia . Preto ústavný súd podnet v časti namietajúcej

porušenie základného práva upraveného v odmietol podľa

ods. 2 pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť.

Okrem uvedených skutočností, ktoré vo svojom súhrne mali za následok

konštatovanie zjavnej neopodstatnenosti podnetu, jeho prijatiu na konanie vo veci

samej ( Z.

z.) bránila aj nemožnosť preukázania vlastníckeho práva navrhovateľov k

nehnuteľnosti, ktorej protiprávny prevod na iné fyzické osoby orgánom územnej

samosprávy mesta Kysucké Nové Mesto namietali vo svojom podnete. Nevyhnutným

predpokladom pre prijatie každého podnetu na konanie v tých prípadoch, keď sa jeho

pisateľ domáha v konaní pred ústavným súdom ochrany základného práva

upraveného v je preukázanie jeho vlastníckeho

práva.

2. Navrhovatelia v podnete ďalej uviedli, že prijatím uznesenia Mestského

zastupiteľstva mesta Kysucké Nové Mesto č. 5/1997 z 29. mája 1997 došlo k

porušeniu ich ústavných práv upravených v a v . V

nadväznosti na túto časť petitu podnetu ústavný súd vyslovuje všeobecný záver, že

jednotlivé zásady vymenované v citovaných ustanoveniach vyjadrujú podstatu

základných práv ako prirodzených práv človeka, a zároveň majú aj univerzálny

charakter (to vyplýva aj z označenia prvého oddielu druhej hlavy ). Preto ich

treba chápať a hodnotiť výlučne ako ústavné direktívy adresované predovšetkým

orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov. Vzhľadom na tieto

znaky nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľných ustanovení v individuálnych

prípadoch fyzických alebo právnických osôb, o ktorých rozhodujú štátne orgány

alebo orgány územnej samosprávy, a preto ani nemôžu byť nimi porušené. To sa v

plnom rozsahu vzťahuje aj na ich navrhovateľmi namietané porušenie, označeným

konaním orgánu územnej samosprávy mesta Kysucké Nové Mesto. Preto ústavný súd

podnet i v časti namietajúcej porušenie ústavných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a v

odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 1997

Za správnosť opísaného JUDr. Richard R a p a n t

textu: predseda senátu