Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 88/97
PDF · 129.95 KB
No categories available
I. ÚS 88/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 2. decembra 1997 predbežne prerokoval podnet ,
bytom a , bytom
, zastúpených JUDr. Andrejom Habiňákom, advokátom,
Košice, Štúrova 20, na začatie konania vo veci porušenia ústavných práv upravených
v čl. 12 ods. 1, v čl. 13 ods. 4 a základného práva v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Mestského zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste č. 5/1997
z 29. mája 1997 a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet a v časti
namietajúcej porušenie základného práva upraveného v čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
2. Podnet a v časti
namietajúcej porušenie ústavných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a v čl. 13 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)
bolo 21. júla 1997 doručené podanie a
zastúpených JUDr. Andrejom Habiňákom, advokátom, Štúrova 20,
Košice (ďalej len „navrhovatelia“) označené ako „Návrh na zrušenie protizákonného
právoplatného rozhodnutia Mesta - Kysucké Nové Mesto a náhrada škody“. Ako
vyplynulo z ich podania, žiadali, aby ústavný súd zrušil právoplatné uznesenie
Mestského zastupiteľstva mesta Kysucké Nové Mesto č. 5/1997 z 29. mája 1997 o
predaji pozemku KN 4156/57, lebo podľa nich boli týmto uznesením porušené
základné práva upravené v čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a v čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky.
Na základe výzvy ústavného súdu z 24. júla 1997 na odstránenie nedostatkov
návrhu navrhovatelia prostredníctvom splnomocneného advokáta JUDr. Andreja
Habiňáka, Košice, Štúrova 20, podaním z 25. augusta 1997 doplnili návrh zo 14. júla
1997 tak, že ho označili ako podnet na začatie konania a navrhli, aby ho ústavný súd
prijal na ďalšie konanie a po konaní vo veci vydal toto uznesenie „Uzneseniami
mestského zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste č. 5/1997 z 13. júna 1997 bolo
porušené ústavné právo navrhovateľov ustanovené v čl. 12 ods. 1, ústavné právo
navrhovateľov ustanovené v čl. 13 ods. 4 a ústavné právo navrhovateľov ustanovené
v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky“.
Na odôvodnenie svojho podnetu navrhovatelia ďalej uviedli, že
uplatnila 29. februára 1992 reštitučný nárok voči Kysuckému
Novému Mestu aj na Pozemkovom úrade v Čadci na pozemnoknižné parcely
vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím č. 2034/78-Vk z 23. septembra 1978
právnemu predchodcovi . Reštitučný nárok uplatnila navrhovateľka
za všetky oprávnené osoby. Rozhodnutím Pozemkového úradu v Čadci č. j. 184/1995
- St z 15. novembra 1995 bolo vyslovené, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky
uvedené v § 6 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 229/1991 Zb. a navrhovateľka naviac aj
podmienky ustanovené v § 4 tohto zákona. Toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v
Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 23 S 7/96 z 24. januára 1996.
Navrhovatelia tvrdili, že napadnutým uznesením mestského zastupiteľstva,
ktorými bol schválený predaj časti vyvlastnených pozemkov napriek ich
opakovanému nesúhlasu, považujú za porušenie svojich práv v prospech iných
občanov. Ďalej uviedli, že napriek ich žiadosti z 26. apríla 1996 o spätné odkúpenie
vyvlastnených nehnuteľností, mesto z nich odpredalo okolitým susedom časti na
rozšírenie ich záhrad z dôvodu, že nie sú vhodné na stavebné účely. Tým bol podľa
nich porušený aj § 115 zákona č. 50/1976 Zb., lebo podľa neho vyvlastnený pozemok
a stavbu možno užívať iba na účely, na ktoré boli vyvlastnené. Preto navrhovatelia
11. júla 1996 požiadali Obvodný úrad životného prostredia v Kysuckom Novom
Meste o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 2034/1978 a svoju žiadosť
urgovali 9. januára 1997. Ten však žiadne rozhodnutie nevydal, čím podľa nich
napomohol mestu odpredať pozemok navrhovateľov ďalším susedom, ktorí hneď
vyrúbali ovocné stromy a rozšírili si svoje záhradky.
Na základe výzvy ústavného súdu z 10. septembra 1997, oznámil primátor
mesta Kysucké Nové Mesto listom z 1. októbra 1997 svoje stanovisko k odpredaju
2
pozemku č. KN 4156/57 vo výmere 2920 mv kat. území Kysucké Nové Mesto. Z
jeho obsahu vyplynulo, že uvedený pozemok bol zapísaný v
ako výlučné vlastníctvo mesta Kysucké Nové Mesto, ktoré ho nadobudlo do
vlastníctva podľa zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších
predpisov. Tento pozemok, spolu aj s ďalšími (lokalita Podstránie), bol vyvlastnený
pôvodným vlastníkom vyvlastňovacím rozhodnutím vydaným Mestským národným
výborom v Kysuckom Novom Meste č. výst. 2034/1978-Vk z 23. septembra 1978 vo
verejnom záujme za účelom výstavby rodinných domov.
Zo stanoviska primátora mesta Kysucké Nové Mesto ďalej vyplynulo, že
lokalita Podstránie bola postupne v súlade so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou vo väčšej časti využitá na účel, pre ktorý bola v roku 1978
vyvlastnená, t. j. na výstavbu rodinných domov a na komplexnú inžiniersku
vybavenosť. Tie pozemky, nachádzajúce sa v tejto lokalite, ktoré zatiaľ neboli
zastavané, mesto ako ich výlučný vlastník postupne odpredáva za účelom ich
využitia na výstavbu rodinných domov.
II.
1. Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie
svojich práv. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho
zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z náležitostí, ktoré ústavný
súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu je, či tento nie je zjavne
neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov
fyzických alebo právnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho
zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd
Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom
orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ
podnetu“ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 29/97, I. ÚS 84/97).
Ústavný súd preto preskúmal opodstatnenosť predloženého podnetu v
naznačenom smere, t. j. možnosť preukázania príčinnej súvislosti medzi postupom
orgánu územnej samosprávy: Mestského zastupiteľstva mesta Kysucké Nové Mesto a
základným právom, porušenie ktorého navrhovatelia v podnete namietali.
V záujme toho preto zisťoval, či v danom prípade možno opodstatnene
preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu územnej
samosprávy vyúsťujúcim do prijatia jeho uznesenia o odpredaji nehnuteľností
(pozemkov), nepochybne patriacich do jeho vlastníctva, fyzickým osobám a
základným právom upraveným v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa
tohto ustanovenia, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu. Jeho gramatický výklad bez akýchkoľvek pochybností vylučuje
možnosť vyslovenia záveru (o vyslovenie ktorého sa pred ústavným súdom
navrhovatelia domáhali), že bežný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi
dvomi zvrchovanými subjektami, z ktorých jeden je nepopierateľný vlastník
nehnuteľnosti a druhý je kupujúci, by mal byť súdom považovaný za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva alebo dokonca za vyvlastnenie vlastníckeho práva.
Inak povedané, prevod vlastníckeho práva uskutočnený na základe rešpektovania
jednotlivých princípov platných pre takýto účel upravených najmä v Občianskom
zákonníku a v zákone o majetku obcí, nemožno subsumovať pod ústavné princípy (a
tým aj pod princípy upravené v zákone č. 50/1976 Zb.) vzťahujúce sa na možnosť
uskutočniť také zásahy do vlastníckeho práva vlastníka, ktoré sú upravené v čl. 20
ods. 4 ústavy. Preskúmanie postupu orgánu územnej samosprávy pri predaji vecí
patriacich do vlastníctva obce nepatrí do právomoci ústavného súdu, pretože žiadne
ustanovenie ústavy pre to neposkytuje právne relevantnú základňu. Uznesenie orgánu
územnej samosprávy (mestského zastupiteľstva) v takejto veci nemožno považovať
za rozhodnutie takého druhu a takých účinkov, ktoré by mohli mať za následok
porušenie základných práv alebo slobôd občanov. Z týchto dôvodov fyzické alebo
právnické osoby (v danom prípade vrátane navrhovateľov prejednávaného podnetu)
ani nemôžu úspešne namietať pred ústavným súdom porušenie tých základných práv,
ktoré sú upravené v čl. 20 ods. 4 ústavy, čo je, ako už bolo uvedené, jedným zo
základných predpokladov prijatia podnetu na konanie vo veci samej. Tieto
skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie príčinnej súvislosti medzi postupom
a konaním označeného orgánu územnej samosprávy a namietaným porušením
citovaného ustanovenia ústavy. Preto ústavný súd podnet v časti namietajúcej
porušenie základného práva upraveného v čl. 20 ods. 4 ústavy odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť.
Okrem uvedených skutočností, ktoré vo svojom súhrne mali za následok
konštatovanie zjavnej neopodstatnenosti podnetu, jeho prijatiu na konanie vo veci
samej (§ 18 ods.3 písm. b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z.) bránila aj nemožnosť preukázania vlastníckeho práva navrhovateľov k
nehnuteľnosti, ktorej protiprávny prevod na iné fyzické osoby orgánom územnej
samosprávy mesta Kysucké Nové Mesto namietali vo svojom podnete. Nevyhnutným
predpokladom pre prijatie každého podnetu na konanie v tých prípadoch, keď sa jeho
pisateľ domáha v konaní pred ústavným súdom ochrany základného práva
upraveného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky je preukázanie jeho vlastníckeho
práva.
2. Navrhovatelia v podnete ďalej uviedli, že prijatím uznesenia Mestského
zastupiteľstva mesta Kysucké Nové Mesto č. 5/1997 z 29. mája 1997 došlo k
porušeniu ich ústavných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a v čl. 13 ods. 4 ústavy. V
nadväznosti na túto časť petitu podnetu ústavný súd vyslovuje všeobecný záver, že
jednotlivé zásady vymenované v citovaných ustanoveniach vyjadrujú podstatu
základných práv ako prirodzených práv človeka, a zároveň majú aj univerzálny
charakter (to vyplýva aj z označenia prvého oddielu druhej hlavy ústavy). Preto ich
treba chápať a hodnotiť výlučne ako ústavné direktívy adresované predovšetkým
orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov. Vzhľadom na tieto
znaky nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľných ustanovení v individuálnych
prípadoch fyzických alebo právnických osôb, o ktorých rozhodujú štátne orgány
alebo orgány územnej samosprávy, a preto ani nemôžu byť nimi porušené. To sa v
plnom rozsahu vzťahuje aj na ich navrhovateľmi namietané porušenie, označeným
konaním orgánu územnej samosprávy mesta Kysucké Nové Mesto. Preto ústavný súd
podnet i v časti namietajúcej porušenie ústavných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a v
čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 1997
Za správnosť opísaného JUDr. Richard R a p a n t
textu: predseda senátu