Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 51/97
PDF · 179 KB
No categories available
II. ÚS 51/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.
Júliusa Èernáka, sudcov JUDr. Anny Danielèákovej a JUDr. ¼ubomíra Dobríka na
neverejnom zasadnutí 3. februára 1998 prerokoval návrh generálneho prokurátora
Slovenskej republiky JUDr. M. V. na zaèatie konania pod¾a èl. 125 písm. c) Ústavy
Slovenskej republiky o súlade èl. 2 bod 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenie
mesta Humenné è. 21 z 26. septembra 1995 v znení všeobecného záväzného
nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995 o prevode vlastníctva
bytov a nebytových priestorov s oznaèenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej
republiky, zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov a zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z. a takto
r o z h o d o l :
1. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné è. 21/1995 z 26. septembra
1995
v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995
n i e j e v súlade
a) s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 a s èl. 67 prvou vetou Ústavy
Slovenskej republiky,
b) s ustanovením § 29a v spojení s § 16 ods. 1 až 3 zákona è. 182/1995 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona
è. 151/1995 Z. z.,
c) s ustanovením § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov.
2. V ïalšej èasti návrhu n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ïalej len “generálny prokurátor“)
doruèil na Ústavný súd Slovenskej republiky (ïalej len „Ústavný súd SR“) návrh na
zaèatie konania o súlade èl. 2 bodu 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta
Humenné è. 21 z 26. septembra 1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta
Humenné z 28. decembra 1995 prijatého Mestským zastupite¾stvom v Humennom
ako uznesenie è. 92 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytových
domoch s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 prvá veta, s èl. 13 ods. 3 a s èl. 67 prvá veta
Ústavy Slovenskej republiky, so zákonom è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov a so zákonom è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Generálny prokurátor navrhoval, aby Ústavný súd SR vydal nález, že èl. 2 bod
1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 26. septembra
1995 è. 21/1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné
z 28. decembra 1995 prijatého Mestským zastupite¾stvom v Humennom ako
uznesenie è. 92 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytových
domoch, nie je v súlade
s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 prvá veta, s èl. 13 ods. 3 a s èl. 67 prvá veta
s ustanovením § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov,
s ustanovením § 29a ods. 1 zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z.
Èl. 2 bod 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné (ïalej
len „nariadenie“) po jeho zmene z 28. 12. 1995 znie: „mesto prevedie vlastníctvo
bytu doterajšiemu nájomcovi až po zamietavom rozhodnutí súdu vo veciach
privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka“.
V odôvodnení svojho návrhu generálny prokurátor ako navrhovate¾ po
odcitovaní ústavných èlánkov, s ktorými považuje citované ustanovenie nariadenia
mesta Humenné za rozporné, poukazoval na ustanovenie § 16 ods. 2 a 3 zákona è.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ïalej len „zákon o vlastníctve bytov“). Pod¾a ods. 1 citovaného
ustanovenia byt, ktorého nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za èas dlhší ako šes mesiacov a tento dlh neuhradil v
lehote troch mesiacov odo dòa písomného upozornenia vlastníka bytu, možno
po predchádzajúcom zániku nájmu previes do vlastníctva tretej osoby. Nájomcovi
bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpeèi bytovú náhradu. Ustanovenia osobitného
predpisu sa v tomto prípade nepoužijú.
Pod¾a ods. 2 citovaného ustanovenia byt, pri ktorom súd vyslovil súhlas s
písomnou výpoveïou z nájmu, možno previes do vlastníctva tretej osoby, ak táto
osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu pod¾a osobitného predpisu.
Obec je pod¾a § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov povinná s nájomcom
bytu uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dòa, keï
nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, pod¾a tohto zákona v dome, v ktorom
požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnos nemá
obec pri domoch, v ktorých boli byty vyòaté z prevodu vlastníctva pod¾a § 31
zákona o vlastníctve bytov.
Pod¾a § 711 ods. 1 zákona è. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ïalej
len “Obèiansky zákonník“) prenajímate¾ môže vypoveda nájom bytu len s
privolením súdu z týchto dôvodov:
a) ak prenajímate¾ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov,
zaa alebo nevestu, svojich rodièov alebo súrodencov;
b) ak nájomca prestal vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný, a prenajímate¾ potrebuje byt pre iného nájomcu, ktorý bude túto prácu
vykonáva;
c) ak nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek písomnej výstrahe, hrubo
porušujú dobré mravy v dome;
d) ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu,
najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu za èas dlhší ako tri mesiace;
e) ak je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naloži
tak, že byt nemožno užíva alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých
vykonávaní nemožno byt alebo dom dlhší èas ïalej užíva;
f) ak ide o byt, ktorý súvisí stavebne s priestormi urèenými na prevádzkovanie
obchodu alebo inej podnikate¾skej èinnosti, a nájomca alebo vlastník týchto
nebytových priestorov chce tento byt užíva;
g) ak má nájomca dva alebo viac bytov okrem prípadov, že od neho nemožno
spravodlivo požadova, aby užíval iba jeden byt;
h) ak nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov;
i) ak ide o byt osobitného urèenia alebo o byt v dome osobitného urèenia a
nájomca nie je zdravotne postihnutá osoba. (Na tomto mieste sa žiada poznamena, že
zákonom è. 153/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopåòa Obèiansky zákonník s
úèinnosou od 20. júna 1997, sa menilo ustanovenie § 711 ods. 1 písm. c) a dopåòalo
sa o ïalší dôvod výpovede z nájmu bytu uvedený v písm. j).
Po odcitovaní uvedených ustanovení navrhovate¾ konštatuje, že zákon o
vlastníctve bytov pozná len dve situácie, v ktorých nájomcovi nie je nutné preda byt
a to, ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu (§ 16 ods. 2 zákona) alebo, ak súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveïou z
nájmu (§ 16 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov). Iným obèanom, uvádza ïalej
navrhovate¾, ktorí sú nájomcami obecných bytov, nie je možné odoprie prevod bytu
a obec je dokonca povinná takýto prevod uskutoèni v lehote dvoch rokov od
doruèenia žiadosti o prevod za súèasného splnenia ïalších podmienok uvedených
v ustanovení § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Povinnos obce realizova
prevod v lehote dvoch rokov od doruèenia žiadosti poskytuje pod¾a navrhovate¾a
žiadate¾om potrebnú právnu istotu. Táto právna istota sa vzahuje i na obèanov, ktorí
svoje žiadosti podali pred 1. augustom 1995. Ak by tomu tak nebolo, uvádza v
odôvodnení návrhu generálny prokurátor, nastala by situácia odporujúca èl. 12 ods. 1
vete prvej ústavy, pretože by umožòovala existenciu dvoch skupín žiadate¾ov o
prevod bytov, ktorí by voèi obciam nedisponovali rovnakým rozsahom práv. Táto
povinnos ostáva pre obec zachovaná dokonca aj vtedy, ak nájomca hrubo porušuje
mravy v dome, má dva alebo viac bytov alebo ak byt bez vážnych dôvodov neužíva.
Navrhovate¾ preto tiež tvrdí, že je právne bezvýznamné, že tieto skutoènosti
umožòujú obci ako prenajímate¾ovi, aby podala návrh súdu na privolenie k výpovedi
z nájmu; rovnako tiež nie je podstatné, èi takéto súdne konanie v dobe ustanovenej §
29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov prebieha a neskonèilo súèasne s jej uplynutím.
Generálny prokurátor preto v podanom návrhu vyslovuje názor, že z
uvedeného skutkového a právneho stavu vyplýva, že nariadenie mesta Humenné v
napadnutej èasti „tvorí právnu úpravu, ktorá negatívne zasahuje do ústavnej zásady
rovnosti v právach postulovanej èl. 12 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky,
keïže delí osoby oprávnené na nadobudnutie obecného bytu na skupinu osôb, ktorej
práva obec rešpektuje a na znevýhodnenú skupinu osôb, ktorých práva obec - „èo aj
doèasne - nerešpektuje“. Súèasne, pod¾a názoru navrhovate¾a, táto právna úprava
zakladá i porušenie èl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keïže bez opory v
zákone vytvára obmedzenie, ktoré urèitej skupine obèanov bráni nadobudnú do
vlastníctva byt v zákonnej lehote dvoch rokov od podania žiadosti o prevod.
Nariadenie mesta Humenné odporuje tiež èl. 2 ods. 3 Ústavy SR, pretože
pod¾a navrhovate¾a bez opory v zákone vytvára právnu prekážku - bráni obèanom
obce „kona, èo nie je zákonom zakázané“, t. j. nadobudnú do vlastníctva byt vo
vlastníctve obce v lehote ustanovenej zákonom.
Do porušenia ústavných èlánkov navrhovate¾ zahàòa tiež èl. 67 prvá veta
Ústavy SR, keïže bez opory v zákone nariadenie ukladá obci povinnos neprevies byt
na nájomcu pred ukonèením súdneho konania. To navrhovate¾ považuje dokonca za
vytvorenie prekážky brániacej obci splni jej zákonnú povinnos previes na každého
nájomcu byt v lehote 2 rokov od doruèenia jeho žiadosti o prevod bytu. V tejto
súvislosti navrhovate¾ zdôraznil, že nie je v súlade s citovaným ústavným èlánkom
právna úprava, ktorá dovo¾uje obci, aby na základe povinnosti ustanovenej
všeobecne záväzným nariadením porušila inú povinnos, ktorá však bola obci uložená
predpisom vyššej právnej sily, t. j. zákonom.
Bez ïalšieho odôvodnenia navrhovate¾ vyjadruje námietku, že všetky vyššie
citované rozpory jednotlivo zakladajú tiež rozpor s ustanovením § 29a ods. 1 zákona
o vlastníctve bytov a vo svojom súhrne tiež rozpor s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o
obecnom zriadení.
Ako navrhované dôkazy navrhovate¾ uviedol:
- Ústavu Slovenskej republiky è. 460/1992 Zb.,
- zákon è. 40/1964 Zb. (Obèiansky zákonník) v znení neskorších predpisov,
- zákon è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
- zákon è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov,
- všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné v znení uznesenia Mestského
zastupite¾stva v Humennom è. 92 z 28. decembra 1995.
K návrhu generálny prokurátor priložil všeobecne záväzné nariadenie mesta
Humenné è. 21 z roku 1995 a jeho novelu uznesenie Mestského zastupite¾stva v
Humennom è. 92 z 28. decembra 1995.
V súlade so zákonom è. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ïalej len „zákon
o konaní pred Ústavným súdom SR“) Ústavný súd SR si vyžiadal stanovisko od
primátora mesta Humenné ako zákonného zástupcu úèastníka, resp. orgánu, ktorý
napadnuté všeobecne záväzné nariadenie vydal.
V písomnom stanovisku, podpísanom primátorom mesta Humenné
(z 28. októbra 1997) k návrhu generálneho prokurátora obec zastáva názor, že
napadnutým uznesením neporušuje platné právne predpisy, na ktoré sa odvoláva
generálny prokurátor. Pri formulácii napadnutého èl. 2 bodu 1 písm. c) VZN mesta è.
21/1995 vychádzali tak, ako sa to uvádza v návrhu (zrejme ide o omyl) ustanovenia
§ 16 ods. 3 zákona è. 182/1993 Z. z., na základe ktorého nie je nutné preda byt
doterajšiemu nájomcovi, ak súd vysloví súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu bytu.
Obec porovnáva ustanovenie § 16 ods. 2 a 3 s § 29a zákona, ktoré považuje za
navzájom nesúladné preto, že „na jednej strane je povinnos previes byt do dvoch
rokov odo dòa, keï nájomca požiada o prevod bytu v dome, v ktorom požiada o
prevod najmenej 50% nájomcov bytov, na druhej strane obmedzenie tohto prevodu,
ak súd vysloví súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu bytu.
Pod¾a stanoviska mesta Humenné pri schva¾ovaní inkriminovaného
ustanovenia boli pre ich mesto rozhodujúce „praktické skúsenosti s konaním na
súdoch vo veciach privolenia k výpovedi z nájmu bytu“. Uvádzajú príklad, keï
prvostupòový rozsudok, ktorým súd privolí k výpovedi z nájmu bytu, avšak nájomca
využije právo odvolania sa proti tomuto rozsudku a vec je postúpená na
druhostupòový súd. Medzitým uplynie lehota uvedená v § 29a zákona è. 182/1993 Z.
z., èím sa pod¾a ich názoru vyskytne neriešite¾ná situácia, kedy súdy ešte
právoplatne nerozhodli vo veci, avšak pri dodržaní tejto lehoty o odpredaji bytu
doterajšiemu nájomcovi je celé súdne konanie o privolenie k výpovedi z nájmu bytu
bezpredmetné.
Obec v stanovisku nesúhlasí tiež s tvrdením navrhovate¾a, že obec
znevýhodòuje a uprednostòuje urèitú skupinu osôb, ktorej bráni a znemožòuje
nadobudnú byt do vlastníctva, ale iba deklaruje práva obce ako vlastníka a
prenajímate¾a obecných bytov uvedené v § 711 Obèianskeho zákonníka a nakoniec
aj ustanovenia § 16 ods. 2 a 3 zákona è. 182/1993 Z. z.
Pod¾a èl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy môže obec vydáva
všeobecne záväzné nariadenia. Normotvorná právomoc obce je premietnutá v
ustanovení v § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov. Pod¾a èl. 67 Ústavy Slovenskej republiky vo veciach územnej
samosprávy rozhodujú obce samostatne.
Ústavné normotvorné (právotvorné) oprávnenie obce vydáva všeobecne
záväzné nariadenia je v èl. 68 Ústavy SR ohranièené predmetom úpravy. Obec môže
nariadenia vydáva vo veciach územnej samosprávy. Len v rozsahu územnej
samosprávy je obec ako normotvorca (právotvorca), resp. ako komunálny tvorca
práva autonómny. S autonómnym rozhodovaním pod¾a èl. 67 vo veciach územnej
samosprávy súvisí aj autonómne prijímanie a vydávanie všeobecne záväzných
nariadení obce.
Hranice samostatnej rozhodovacej právomoci obce, vrátane právomoci vydáva
všeobecne záväzné nariadenia, sú dané tými ústavnými èlánkami, ktoré pre úpravu
urèitých vzahov (vecný okruh, èi rozsah právnej úpravy) vyslovene ustanovuje
právny predpis vyššieho stupòa právnej sily - zákon.
Obec pod¾a èl. 67 vo veciach územnej samosprávy rozhoduje síce samostatne
a pod¾a èl. 68 môže vydáva všeobecne záväzné nariadenia, ale pokia¾ ukladá
povinnosti (èi už vo forme príkazov - zákazov alebo inak vyjadrených povinností), je
jej normotvorná právomoc ohranièená èl. 2 ods. 3 a èl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Pod¾a èl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý môže kona, èo nie
je zákonom zakázané a nikoho nemožno núti, aby konal nieèo, èo zákon neukladá“.
Preto, ak všeobecne záväzné nariadenie obce upravuje urèitú oblas vzahov, inak
zavádza nové, alebo iné povinnosti, ktoré sú predmetom zákonnej úpravy, koná tak
v rozpore s citovanými ústavnými èlánkami.
Aj pod¾a všeobecného ustanovenia èl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno
uklada len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a
slobôd.
Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravujú najmä
dva zákony, ktoré sú vo vzahu subsidiarity. Je to osobitná úprava - zákon è. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z. a
Obèiansky zákonník. S týmito dvoma základnými zákonmi súvisí celý rad ïalších
všeobecne záväzných právnych predpisov rôzneho stupòa právnej sily, ktoré ale z
h¾adiska posudzovaného nariadenia obce nie sú rozhodujúce a ani námietkami
navrhovate¾a napadnuté.
Jednou z foriem nadobudnutia vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru
pod¾a ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov je zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome s vlastníkom
domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu s vlastníkom
bytu.
Pokia¾ ide o byty, ktoré sú v súlade so zákonom è. 138/1991 Zb. o majetku
obcí v znení neskorších predpisov majetkom obce, obec je povinná s nájomcom bytu
uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dòa, keï nájomca
požiada o prevod vlastníctva bytu pod¾a zákona o vlastníctve bytu v dome, v
ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytu. Túto povinnos
nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty (ktorých podiel obec musí ustanovi
nariadením za úèelom zabezpeèenia bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich
obyvate¾ov) vyòaté z prevodu vlastníctva pod¾a ustanovenia § 31 zákona.
S povinnosou, ktorú ustanovil v § 29a zákon è. 151/1995 Z. z. (ktorým sa mení
a dopåòa zákon è. 182/1993 Z. z.) súvisí aj povinnos ustanovená v § 16 zákona o
vlastníctve bytov. Pod¾a tohto ustanovenia v prípade, ak nájomcom konkrétneho
bytu je fyzická osoba, musí vlastník domu previes byt do vlastníctva len tomuto
nájomcovi. Táto zásada, resp. zákonná ochrana nájomcu bytu je prelomená jednak
druhou vetou citovaného ustanovenia, ktorá v súlade s vlastníckym právom ako
základným ústavným právom ustanovuje, že predkupné právo spoluvlastníka domu
nie je dotknuté; jednak úpravou druhého odseku § 16. Citovaný odsek je svojím
obsahom výnimkou z úpravy odseku 1, pretože ustanovuje, že v prípade, ak nájomca
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za èas dlhší
ako šes mesiacov a tento dlh neuhradí v lehote troch mesiacov odo dòa písomného
upozornenia vlastníka bytu, možno po predchádzajúcom zániku nájmu previes byt do
vlastníctva tretej osoby.
Zánik nájmu bytu, vrátane možnosti vypoveda nájom, upravuje Obèiansky
zákonník. Pod¾a ustanovenia § 711 ods. 1 prenajímate¾ môže vypoveda nájom z
bytu len s privolením súdu. Jedným z dôvodov, kedy súd privolí k výpovedi z nájmu,
je aj neplatenie nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. V
súlade s ustanovením § 711 ods. 1 Obèianskeho zákonníka súd môže privoli k
výpovedi z bytu, aj z iných, v tomto ustanovení vymenovaných dôvodov. Pod¾a
odseku dva citovaného ustanovenia, ak súd privolí k výpovedi z nájmu bytu, súèasne
urèí, ku ktorému dátumu nájomný pomer skonèí; pritom prihliadne na výpovednú
lehotu.
Zánik nájmu bytu pod¾a ustanovenia § 710 Obèianskeho zákonníka alebo
pod¾a § 711, keï súd vyslovil súhlas s výpoveïou nájmu, sú právne skutoènosti, na
základe, resp. pri ktorých môže vlastník domu, v ktorom je byt nájomcu, previes do
vlastníctva tretej osoby, teda osoby inej ako je nájomca.
Takáto je zákonná úprava práv a povinností vo veciach prevodu vlastníctva
bytu. Zmeni a doplni alebo zrušova uvedenú úpravu ústavne relevantným spôsobom
možno znovu iba zákonom alebo prípadne ústavným zákonom, to znamená, nie
všeobecne záväzným nariadením obce.
Nariadenie mesta Humenné o prevode vlastníctva bytov a nebytových
priestorov v bytových domoch è. 21 z roku 1995 v znení uznesenia Mestského
zastupite¾stva è. 92 z 28. 12. 1995 prevod vlastníctva bytu doterajšiemu nájomcovi
upravil odchylne od vyššie uvedenej zákonnej úpravy.
Nariadenie Mestského zastupite¾stva v Humennom è. 21/1995 v znení
uznesenia è. 92 z 28. 12. 1995 pod¾a vyjadrenia obce - zastúpenej primátorom mesta
Humenné, nadobudlo platnos 13. 1. 1996 po zákonnom pänásdòovom vyvesení na
úradnej tabuli (od 29. 12. 1995).
Èl. 2 bod 2 písm. c) nariadenia po jeho novele znie: „Mesto prevedie
vlastníctvo bytu doterajšiemu nájomcovi až po zamietavom rozhodnutí súdu vo
veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka“.
Už zo samotného znenia citovaného nariadenia je zrejmé, že táto právna
úprava je odchylná od zákonnej úpravy a jej cie¾a - previes byty do vlastníctva
doterajším nájomcom. Obec v napadnutom ustanovení povinnos uloženú zákonom -
previes vlastníctvo bytu na doterajšieho nájomcu - rozšírila, resp. podmienila jej
plnenie ïalšou podmienkou a zamietavým rozhodnutím súdu vo veciach privolenia
výpovede z nájmu bytu. Ratio zákonnej úpravy privolenia súdu k výpovedi z nájmu
je úplne iné, ako prevedenie samotného vlastníctva bytu.
Nie je ale úèelom v tomto druhu konania, ale najmä o tomto druhu všeobecne
záväzných právnych predpisov - nariadení obce, bližšie posudzova podstatu a ciele
zákonnej úpravy prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov a zánik nájmu
bytu.
Námietky navrhovate¾a vychádzajú zo všeobecných princípov právneho štátu
garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, osobitne z h¾adiska postavenia
obèana, ako aj územnej samosprávy a jej orgánov v právnom štáte.
Zrušenie konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu (jeho èasti) a
vydanie nového, resp. zmena právnej úpravy, je v ktorejko¾vek oblasti úpravy
spoloèenských vzahov spojená s problémom rizika porušenia rovnosti obèana a
zároveò jeho dôvery v právo a v právny poriadok vôbec.
Preto ústavný postulát rovnosti obèana platí a nemôže by opomínaný žiadnym
normotvorcom (právotvorcom) pri tvorbe práva ani v oblasti uplatòovania práva. O
to viac to platí pre orgán, ktorého normotvorné oprávnenie z h¾adiska rozsahu
úpravy spoloèenského vzahu je ohranièené.
V tomto smere možno súhlasi s navrhovate¾om, že „nariadenie v napadnutej
èasti tvorí právnu úpravu, ktorá negatívne zasahuje do ústavnej zásady rovnosti v
právach postulovanej èlánkom 12 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky,
kedže delí osoby oprávnené na nadobudnutie bytu na skupinu osôb, ktorých práva
obec rešpektuje a znevýhodnenú skupinu osôb...“.
Ako už bolo uvedené, pod¾a èl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý
môže kona, èo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno núti, aby konal nieèo, èo
zákon neukladá“. Napadnuté ustanovenie nariadenia mesta Humenné tým, že
rozdielnym spôsobom upravilo a podmienilo právo obèana umožòujúce mu, aby
jedným zo spôsobov upraveným v zákone nadobudol byt, mu bráni (vytvorením
právnej prekážky) takto kona a využi zákonný spôsob (postupova pod¾a zákona).
Preto, ak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neukladá obci ako
vlastníkovi bytu (domu), èi už vo forme prikazujúcej alebo zakazujúcej povinnos
previes vlastníctvo bytu doterajšiemu nájomcovi až po zamietavom rozhodnutí súdu
vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka,
nie je takto formulovaná povinnos v nariadení obce, teda vo všeobecne záväznom
právnom predpise nižšieho stupòa právnej sily v tejto èasti v súlade tak, ako je to
uvedené vo výroku s oznaèenými èlánkami Ústavy Slovenskej republiky, s
ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a s ustanoveniami zákona o vlastníctve
bytov.
Pokia¾ ide o èl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, navrhovate¾
neodôvodnil, v èom vidí súvislos medzi napadnutým èlánkom posudzovaného
nariadenia mesta Humenné a citovaným èlánkom. Celý èl. 13 Ústavy Slovenskej
republiky obsahovo sa vzahuje na základné a ústavné práva a slobody a vo vzahu k
nim má akcesonickú povahu. Okrem toho je námietke neústavnosti preskúmavaného
nariadenia vyhovené už v bode 1. výroku.
P o u è e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno poda opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 1998