Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 100/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2003

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka

a Eduarda Baránya prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na

vyslovenie nesúladu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a e) všeobecne záväzného

nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 z 8. novembra

2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení všeobecne záväzného

nariadenia č. 3/2002 zo 14. marca 2002 s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 3, čl. 13

ods. 1 písm. a) a s , s ustanoveniami

ods. 2 o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov, § 11 ods. 5 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady

č. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších

predpisov a a o odpadoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) všeobecne záväzného nariadenia hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 z 8. novembra 2001 o nakladaní

s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2002

zo 14. marca 2002 n i e j e v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 3, čl. 13

ods. 1 písm. a) a s , s ustanoveniami

o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov a a

o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 20. mája

2002 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovateľ“) na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a e) všeobecne

záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001

z 8. novembra 2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými

odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení všeobecne

záväzného nariadenia č. 3/2002 zo 14. marca 2002 (ďalej aj „všeobecne záväzné

nariadenie o nakladaní s odpadmi“) s (ďalej len

„ústava“), o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), zákonom

Slovenskej národnej rady č. o hlavnom meste Slovenskej republiky

Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislave“) a o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o odpadoch“).

Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 14. júna

2002 a v liste zo 4. novembra 2002 uviedol, že netrvá na verejnom ústnom

pojednávaní. Ďalej uviedol, že Mestské zastupiteľstvo v Bratislave uznesením

č. 784/2002 zo 14. marca 2002 čiastočne vyhovelo protestu krajského prokurátora

v Bratislave č. k. Kc 2010/02-8 zo 6. februára 2002 podanému proti všeobecne

záväznému nariadeniu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001

z 8. novembra 2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými

odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a súčasne

schválilo všeobecne záväzné , ktorým sa uvedené nariadenie mení

a dopĺňa. Niektoré jeho ustanovenia napadnuté protestom ostali nedotknuté.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) všeobecne záväzného nariadenia

o nakladaní s odpadmi správca nehnuteľnosti je povinný mimo dní odvozu zmesového

odpadu zabezpečovať udržiavanie čistoty na stanovišti a okolí do vzdialenosti 3 m

vo všetkých smeroch.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) všeobecne záväzného nariadenia

o nakladaní s odpadmi správca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup k stanovišťu

za účelom vyprázdňovania zberných nádob, kontajnerov.

Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci

svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach

všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší

územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Všeobecne záväzné nariadenie možno

hodnotiť ako všeobecne záväzné nariadenie vydané pri výkone úloh štátnej správy

prenesených na obec podľa splnomocnení zákona o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave a zákona o odpadoch.

Ústavný súd už vyslovil názor, že rozhodovanie o odpadoch na území mesta nie

je plnením úloh samosprávy obce ().

Aj podľa názoru ústavného súdu publikovaného vo veci sp. zn. je

orgán samosprávy oprávnený ukladať všeobecne záväzným nariadením povinnosti

osobám, avšak len pri zachovaní ich základných práv a slobôd a len za podmienok

ustanovených a zákonmi.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy pri

vydaní všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi porušilo čl. 71 ods. 2

, ako aj ustanovenie zákona o obecnom zriadení v spojení

s ustanovením § 11 ods. 5 písm. a) zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky

Bratislave, pretože prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré bez základu v zákone

ustanovuje povinnosti obmedzujúce základné práva a slobody priznané .

Predmetné ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi

sú v rozpore s ustanoveniami zákona o odpadoch. Z ustanovenia tohto zákona

vyplýva, že za nakladanie s komunálnymi odpadmi zodpovedá obec, ktorej prináleží

v zmysle § 39 ods. 6 tohto zákona miestny poplatok.

Preto ak vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi mesto určuje

správcovi nehnuteľnosti povinnosť zabezpečovať udržiavanie čistoty na stanovišti

a v okolí vo vzdialenosti 3 m, ako aj povinnosť umožniť vstup k tomuto stanovišťu, sú

to povinnosti nad rámec zákona, ktoré obec nie je oprávnená uložiť a za ktorých

splnenie zodpovedá v zmysle ustanovení § 39 ods. 2 zákona o odpadoch sama.

Okrem toho z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch vyplýva,

že obec je povinná zabezpečiť zberné nádoby, ako aj priestor pre odovzdávanie

odpadu.

Z ustanovenia § 39 ods. 4 zákona o odpadoch taktiež vyplýva, že obec vo

všeobecne záväznom nariadení ustanoví podrobnosti o spôsobe zberu komunálnych

odpadov.

Vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi však boli inému

subjektu uložené povinnosti, ktoré inému subjektu uložiť nemožno, pričom tieto má

zabezpečiť mesto samo. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis však

nesplnomocnil obec na uloženie povinností, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) a e)

všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi.

V právnom štáte podľa názoru navrhovateľa tvorba zákonov, ale aj tvorba

všetkých všeobecne záväzných predpisov vrátane všeobecne záväzných nariadení

orgánov územnej samosprávy podlieha rovnakému poriadku.

Ak orgán územnej samosprávy uplatní svoju právomoc v nesúlade s inými

článkami , poruší tým aj . ods. 1 .

Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 6 ods. 1

písm. b) a e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi nie je v súlade

s prvou vetou, , a s ,

s ustanoveniami § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, § 11 ods. 5 písm. a) zákona

o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a § 39 ods. 2 a § 39 ods. 3 písm. a)

zákona o odpadoch.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002 predbežne

prerokoval návrh navrhovateľa a podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) ho prijal na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia bol primátor hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislavy výzvou ústavného súdu požiadaný

o predloženie vyjadrenia k predmetnému návrhu. Vo vyjadrení zo 14. augusta 2002

primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy J. M. uviedol:

„Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68

, podľa ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh

vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec vydávať všeobecne záväzné

nariadenia, a v , v zmysle ktorého pri výkone štátnej správy môže

obec vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone

a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenie.

Predpokladom efektívnej ochrany samostatnosti obcí pri výkone územnej

samosprávy je vecné vymedzenie okruhu otázok, ktoré patria do originálnej

pôsobnosti obcí. o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov ... upravuje samosprávu obce v ustanovení § 4 ods. 1,

podľa ktorého obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so

správou obce a jej majetku, všetky náležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť

upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná

právnická osoba alebo fyzická osoba.

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, ktoré príkladným výpočtom

uvádza úlohy, ktoré plní obec pri výkone obecnej samosprávy, upravuje okrem iného

ako samosprávnu funkciu obce aj zabezpečovanie verejnoprospešných služieb, medzi

ktoré patrí i nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom.

Od 1. júla 2001 platí v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými

stavebnými odpadmi na území Slovenskej republiky nová právna úprava, zákon

č. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1. januára

2002 sa stal účinný , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

o obecnom zriadení, ktorý nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným

odpadom zaradil medzi samosprávne funkcie obce.

Nariadenie, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2002 bolo prijaté v súlade

s citovanými predpismi.“

Podľa primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z vyššie

uvedeného vyplýva, že navrhovateľova námietka nesúladu ustanovení všeobecne

záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi s a s

zákona o obecnom zriadení, ako aj jeho poukázanie na právny názor z rozhodnutia

ústavného súdu sp. zn. nie sú opodstatnené.

Citovaný právny názor bol vyslovený pred účinnosťou

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré

ďalšie zákony (ďalej len „“). I z tohto právneho názoru

vyplýva, že rozhodovanie o odpadoch na území mesta, s výnimkou komunálneho

odpadu, nie je plnením úloh samosprávy obce. Nesprávna citácia zo strany

navrhovateľa je podľa názoru primátora hlavného mesta účelová, lebo podstatným

spôsobom mení jeho význam.

K tvrdeniu navrhovateľa, že napadnutými ustanoveniami všeobecne záväzného

nariadenia o nakladaní s odpadmi sa prenášajú povinnosti vyplývajúce zo zákona pre

obec na iné subjekty, primátor uviedol, že zákon o odpadoch pojem nakladania

s odpadmi upravuje v ustanovení § 2 ods. 5 ako zber odpadov, prepravu odpadov,

zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto

zneškodnenia.

V zmysle § 2 ods. 8 zákona o odpadoch sa za zber odpadov považuje

zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy.

Zhromažďovanie odpadov podľa § 2 ods. 9 zákona o odpadoch je dočasné

uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi.

V zmysle § 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch je obci uložená povinnosť

zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej

území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátene

zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov

v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky

komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obec je podľa zákona o odpadoch povinná

zabezpečiť zberné nádoby, prípadne priestor, kde môžu občania odovzdávať oddelené

zložky komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu, ale nie zabezpečovať

čistotu okolo zberných nádob.

V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 39 ods. 4 zákona o odpadoch,

podľa ktorého obec upravuje podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi

a s drobnými stavebnými odpadmi všeobecne záväzným nariadením, v ktorom

ustanoví najmä:

- podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálneho odpadu,

- podrobnosti o spôsobe separovaného zberu jednotlivých zložiek komunálnych

odpadov,

- podrobnosti o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi,

- miesto určenia na ukladanie týchto odpadov a na zneškodňovanie odpadov.

Ide o demonštratívny výpočet, ktorý uvádza, čo by malo byť obsahom

všeobecne záväzného nariadenia.

Vzhľadom na ústavné právo na samosprávu a účel zberu komunálneho odpadu,

ktorý by mal byť prevádzkovaný tak, aby bol efektívny, je potrebné sprístupnenie

miesta zberu. Bez jeho sprístupnenia nie je možné zabezpečiť prepravu komunálneho

odpadu, ktorá predstavuje jednu zo základných povinností obce.

Právna opora pre povinnosti upravené v § 6 ods. 1 písm. b) a e) všeobecne

záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi vyplýva z § 4 ods. 3 písm. f) a § 6 ods. 1

zákona o obecnom zriadení v spojení s § 18 ods. 1 a 3, § 19 ods. 1 a s § 39 ods. 2 a 5

zákona o odpadoch a s .

S poukazom na vyššie uvedené je primátor hlavného mesta toho názoru,

že tvrdený rozpor napadnutých ustanovení všeobecne záväzného nariadenia

o nakladaní s odpadmi s ustanoveniami § 39 ods. 2 a § 39 ods. 3 písm. a) zákona

o odpadoch je neopodstatnený.

Na základe uvedených skutočností navrhol primátor hlavného mesta Bratislavy

návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie nesúladu § 6 ods. 1 písm. b) a e)

všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi s a zákonmi

Slovenskej republiky nevyhovieť.

II.

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vydalo všeobecne záväzné

nariadenie o nakladaní s odpadmi. Podľa ustanovenia § 1 citované všeobecne záväzné

nariadenie o nakladaní s odpadmi upravuje podrobnosti o nakladaní s komunálnymi

odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi, najmä spôsob zberu a prepravy

komunálneho odpadu, spôsob nakladania s jednotlivými zložkami triedeného

komunálneho odpadu vrátane starostlivosti o miesto určené na ukladanie

a zneškodňovanie komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy.

Všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi ďalej upravuje práva

a povinnosti pôvodcu komunálneho odpadu, povinnosti správcu nehnuteľnosti,

povinnosti právnickej osoby a fyzickej osoby podnikajúcej na území hlavného mesta

a povinnosti oprávnenej osoby s cieľom chrániť životné prostredie, zdravie ľudí

a dodržiavať čistotu na území hlavného mesta.

Podľa ustanovenia § 6 platného všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní

s odpadmi, ktoré upravuje povinnosti správcu nehnuteľnosti a podnikateľa, je správca

povinný:

a) požiadať hlavné mesto o dostatočný počet kontajnerov alebo zberných nádob

na vytriedené zložky zodpovedajúcich systému zberu alebo ich prenájom u oprávnenej

osoby,

b) mimo dní odvozu zmesového odpadu zabezpečovať udržiavanie čistoty na

stanovišti a okolí do vzdialenosti 3 metrov vo všetkých smeroch,

c) poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním

s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi na výzvu kontrolných orgánov

uvedených v § 8 tohto nariadenia s uvedením a zdôvodnením spôsobu využitia

prípadne zneškodnenia komunálneho odpadu a s účtovným dokladom o prevzatí

komunálneho odpadu oprávnenou osobou,

d) umožniť vstup k stanovišťu za účelom vyprázdňovania zberných nádob,

kontajnerov,

e) vykonať nápravu uloženú kontrolným orgánom podľa § 8 tohto nariadenia.

Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

č. 12/2001 z 8. novembra 2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými

stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky nadobudlo

účinnosť 1. januára 2002. Toto všeobecne záväzné nariadenie bolo doplnené

všeobecne záväzným nariadením č. 3/2002 zo 14. marca 2002.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne

záväzných nariadení podľa s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými

zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich

nerozhoduje iný súd.

Všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi je právnym predpisom,

ktorý ústavný súd môže preskúmať z hľadiska súladu s a zákonmi, ak dostane

návrh od subjektu oprávneného návrh predložiť.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

generálny prokurátor.

Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal, čo zákon neukladá.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

všeobecne záväzným nariadením o nakladaní s odpadmi uložilo povinnosti správcovi

nehnuteľnosti a podnikateľovi, a to:

- mimo dní odvozu zmesového odpadu zabezpečovať udržiavanie čistoty na

stanovišti a okolí do vzdialenosti 3 m vo všetkých smeroch,

- umožniť vstup k stanovišťu za účelom vyprázdňovania zberných nádob,

kontajnerov.

Uvedené povinnosti sú uložené ustanovením § 6 písm. b) a e) citovaného

všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi.

Z gramatického a logického rozboru tohto pokynu orgánu samosprávy vyplýva,

že bolo uložené, aby mimo dní odvozu správca nehnuteľnosti alebo podnikateľ

zabezpečoval vo vymedzenom priestore (3 m vo všetkých smeroch od stanovišťa)

udržiavanie čistoty. Ide teda o povinnosť uloženú na čas mimo dní odvozu, čo možno

považovať za temporálne vymedzenie povinnosti. Z hľadiska subjektov povinnosti

táto bola adresovaná správcom nehnuteľností a podnikateľom. Ten istý okruh

subjektov je povinný umožniť vstup k stanovišťu za účelom vyprázdňovania zberných

nádob a kontajnerov.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. uviedol, že pokiaľ sa normotvornou

činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám, aj

pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3

, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Tieto limity sa vzťahujú aj na normotvornú pôsobnosť obce vykonávanú

podľa .

V tejto časti rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj

k otázke ukladania povinností vo všeobecne záväznom nariadení.

Podzákonné normatívne právne akty, vykonávacie právne predpisy, medzi ktoré

bezpochyby patria aj všeobecne záväzné nariadenia vo veciach samosprávy podľa

, musia rešpektovať ústavný princíp ukladania povinností uvedený

v , podľa ktorého povinnosti musia byť uložené vždy

v medziach zákona (tiež v rámci alebo v rozsahu zákona).

Tento právny názor zohľadňuje tak legislatívne hľadiská tvorby práva, ako aj

postavenie samosprávy a tvorbu jej legislatívy.

Pri realizácii ústavného princípu ukladania povinností zákonom alebo na

základe zákona, v jeho medziach (a pri zachovaní základných práv a slobôd) pri

vydávaní všeobecne záväzného nariadenia obecným zastupiteľstvom vo veciach

samosprávy obce ( ) musia byť rešpektované pri ukladaní povinností tieto

podmienky:

a) vydaniu všeobecne záväzného nariadenia musí predchádzať výslovné

splnomocnenie v zákone adresované obci a zároveň vymedzené pôsobnosťou vo

veciach miestnej štátnej správy;

b) povinnosti uložené všeobecne záväzným nariadením musia byť v rozsahu

(v rámci alebo medziach), ktorý ustanovil zákon.

Pokiaľ sú však úlohy miestnej štátnej správy upravené aj v podzákonných

právnych aktoch, musia byť povinnosti uložené vo všeobecne záväzných nariadeniach

v súlade aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;

c) ústavný imperatív vyjadrený v a požadujúci, aby

všeobecne záväzné nariadenie (okrem splnomocnenia) bolo aj v medziach zákona,

znamená, že adresát (fyzická osoba alebo právnická osoba) nesmie mať stanovenú

novú povinnosť, ktorú neukladá zákon, resp. ktorú nemožno zo zákona odvodiť.

Ústavný súd vo veci sp. zn. uviedol, že odchylná úprava

povinností obce previesť vlastníctvo bytu doterajšiemu nájomcovi až po splnení

ďalších podmienok ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení obce nie je

v súlade s ohraničením normotvornej právomoci obce a základnými princípmi

postavenia občana v právnom štáte, ktoré sú vyjadrené v čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1

.

Navrhovateľ uviedol, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis vyhlasovaný

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v zmysle

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

nesplnomocňuje obec na uloženie povinností, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 1 písm. b)

a e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s odpadmi.

V tomto všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi sa však ukladajú

povinnosti správcovi nehnuteľnosti, ktoré má v zmysle zákona plniť mesto samotné,

a preto ich nemožno uložiť inému subjektu.

Podľa navrhovateľa v právnom štáte nielen tvorba zákonov, ale aj tvorba

všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane všeobecne záväzných

nariadení orgánov územnej samosprávy podlieha rovnakému poriadku.

Podľa názoru primátora hlavného mesta ustanovenie § 4 ods. 3 zákona

o obecnom zriadení upravuje ako samosprávnu funkciu obce aj zabezpečovanie

verejnoprospešných služieb, medzi ktoré patrí i nakladanie s komunálnym odpadom

a drobným stavebným odpadom.

Všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi realizuje úlohy

samosprávy obce pri nakladaní s komunálnym odpadom.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení môže obec vo veciach

územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s ,

ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 5 písm. a) zákona o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave mestskému zastupiteľstvu je vyhradené uznášať sa na všeobecne

záväzných nariadeniach hlavného mesta a schvaľovať štatút.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o odpadoch za nakladanie

s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými

odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 3 zákona o odpadoch je obec okrem povinností

podľa § 19 ods. 1 a 2 povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov

a) zabezpečiť alebo uložiť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich

na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom

vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych

odpadov v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené

zložky komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu.

Senát ústavného súdu v zhode s ustanovením § 4 ods. 3 písm. f) zákona

č. považuje nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými

stavebnými odpadmi za vec územnej samosprávy a nestotožňuje sa s názorom

navrhovateľa, že ide o výkon úloh miestnej štátnej správy, teda kompetenciu

prenesenú na samosprávu.

v počíta s dvoma okruhmi samosprávnej pôsobnosti obce:

a) vo veciach územnej samosprávy (v rozsahu ),

b) v zákonom uložených úlohách pre samosprávu (napr. ustanovenie § 39 ods. 2

zákona o odpadoch).

Novela zákona o obecnom zriadení v ustanovení § 4 okrem pôvodného

demonštratívneho výpočtu samosprávnej pôsobnosti obce v odseku 3 ustanovila

v odseku 4 pravidlo, podľa ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje,

že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávy

pôsobnosti obce.

Normotvornú pôsobnosť obce podľa nemôže obec uplatňovať

v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich

v územnom obvode obce. Normotvorná pôsobnosť obce podľa sa orgánu

územnej samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa čl. 65

ods. 1 , teda vo veciach samosprávneho hospodárenia s vlastným majetkom a so

svojimi finančnými prostriedkami v spojení s ustanovením § 4 ods. 3 a 4 zákona

o obecnom zriadení.

Do samosprávnej pôsobnosti obce patria všetky spoločenské vzťahy na území

obce, ktoré sa týkajú samostatného hospodárenia obce s vlastným majetkom a so

svojimi finančnými prostriedkami a sú:

1. uvedené v ustanovení § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení,

2. zverené obciam osobitnými zákonmi (napr. zákonom o odpadoch),

3. negatívne vymedzené v § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého

čo nie je zákonom na obec prenesené výslovne ako výkon určitých úloh miestnej

štátnej správy, patrí do jej samosprávnej pôsobnosti.

Pokiaľ ide o realizáciu ústavného príkazu povinnosti ukladať zákonom alebo na

základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd

vyplývajúceho z , nemôže byť vo všeobecne záväznom

nariadení uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone.

Nerešpektovanie uvedeného príkazu by znamenalo negáciu

zvrchovanosti zákona, a tým popretie samotného princípu právneho štátu.

Pre rozhodnutie vo veci však nie je podstatné, či všeobecne záväzné nariadenie

o nakladaní s odpadmi bolo vydané vo veci územnej samosprávy podľa a

§ 4 v spojení s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení alebo či bolo vydané pri výkone

štátnej správy podľa a v spojení s zákona o obecnom

zriadení. Oba druhy realizácie samosprávnych všeobecne záväzných rozhodnutí musia

pri ukladaní povinností rešpektovať ich zákonné medze, a to aj z hľadiska zákonnej

úpravy povinnostných subjektov. Z vyplýva,

že povinnosti možno ukladať len v medziach zákona.

Keďže vo veciach samosprávnej pôsobnosti obce podľa v spojení

s a zákona o obecnom zriadení je vydaný zákon, nemôže

obec všeobecne záväzným nariadením v danej samosprávnej pôsobnosti ukladať

povinnosti nové nad rámec zákona.

Z uvedeného možno urobiť záver, že ak všeobecne záväzné nariadenie prekročí

medze zákona, bude síce, podľa druhu pôsobnosti obce, porušením čl. 68 alebo čl. 71

ods. 2 , ale vždy len v spojitosti s porušením .

Z definície nakladania s odpadmi (komunálnymi aj drobnými stavebnými),

ktoré vznikli na území obce, obsiahnutej v § 2 zákona o odpadoch vyplýva,

že obsahom pojmu nakladanie s odpadmi je zber odpadov, ich preprava,

zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesta

zneškodňovania.

Zber odpadov je podľa zákonnej definície (§ 2 ods. 8 zákona o odpadoch)

zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy.

Držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická

osoba, u ktorých sa odpad nachádza.

Zhromažďovanie odpadov je podľa zákona o odpadoch (§ 2 ods. 9) dočasné

uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi.

Podľa § 39 ods. 2 zákona o odpadoch obec zodpovedá za nakladanie

s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na jej území.

Pôvodcom odpadu je podľa § 2 ods. 2 zákona o odpadoch „každý, koho

činnosťou odpad vzniká ...“.

Zákon o odpadoch v ustanovení § 39 ods. 5 uložil povinnosti pôvodcom

komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov tak, že sú povinní s nimi

nakladať alebo inak zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce.

Pôvodcovia odpadov sú predovšetkým povinní:

a) zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci,

b) ukladať komunálne odpady alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné

odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob

zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

Nadväzne na túto zákonnú úpravu má pôvodca komunálneho odpadu v § 5

ods. 2 písm. i) všeobecne záväzného nariadenia uloženú povinnosť neznečisťovať

stanovište a okolie.

Zákon stanovil za zber, prepravu a zneškodnenie komunálnych a drobných

stavebných odpadov miestny poplatok, ktorý obci platí pôvodca odpadu (§ 39 ods. 6

zákona o odpadoch).

Obec môže na tieto činnosti uzavrieť zmluvu s iným subjektom,

ak nezabezpečuje túto činnosť sama.

Obsahom pojmu nakladanie s odpadom je aj povinnosť udržiavať čistotu na

stanovišti a v jeho okolí. Za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti zodpovedá obec

a pôvodca odpadu, a nie správca nehnuteľnosti.

Pôvodca odpadu je povinný nakladať s odpadom v súlade s § 39 ods. 5

všeobecne záväzného nariadenia, a preto má tiež povinnosť neznečisťovať stanovište

a okolie.

Aby obec mohla svoju povinnosť týkajúcu sa čistoty na stanovišti splniť, zákon

jej vytvára tieto podmienky: možnosť zmluvného zverenia tejto starostlivosti iným

subjektom, možnosť vyberania miestnych poplatkov, ako aj možnosť ukladania, resp.

možnosť prejednávania priestupkov v odpadovom hospodárstve.

V zmysle zákona o odpadoch obec realizuje sama alebo prostredníctvom iného

subjektu (na základe zmluvy) nakladanie s odpadmi, ich zber, ich zhromažďovanie,

ako aj dočasné uloženie na určených stanovištiach pred ďalším nakladaním s nimi

vrátane udržiavania čistoty na stanovišti, a to nielen v čase odvozu, ale aj v čase mimo

odvozných dní. Za tieto činnosti ukladá miestne poplatky a porušenie týchto zákonom

určených pravidiel môže aj sankcionovať (§ 80 zákona o odpadoch).

O stanovišti zberu nerozhoduje správca nehnuteľnosti, ale obec (§ 39 ods. 4

zákona o odpadoch). Obec má kontrolné mechanizmy (mestská polícia, poverení

zamestnanci), ktoré umožňujú kontrolu čistoty v meste. Za porušenie môže ukladať

sankcie.

Zodpovednosť za udržiavanie čistoty v obci je podľa ustanovenia § 4 ods. 3

písm. f) zákona o obecnom zriadení zverená obci. Táto skutočnosť nezbavuje fyzické

osoby alebo právnické osoby, ktoré sú pôvodcami komunálneho odpadu alebo

drobného stavebného odpadu alebo s ním nakladajú, povinnosti, aby neznečisťovali

stanovište a okolie. V opačnom prípade môže nastúpiť sankčný systém zo strany obce.

Pôvodca odpadu má individuálnu povinnosť neznečisťovať stanovište (§ 39 ods. 5

zákona o odpadoch) tým, že sa podriadi zákonnému režimu upravenému v tomto

ustanovení.

Pojem nakladanie s odpadmi v sebe implicitne zahŕňa aj činnosť, ktorou je

udržiavanie čistoty na stanovišti.

Obec však vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi rozdelila

túto povinnosť na dni odvozu, počas ktorých za ňu zodpovedala sama, a na obdobie

mimo dni odvozu s tým, že určila aj vzdialenosť, a to 3 metre vo všetkých smeroch;

t. j. v dňoch mimo odvozu odpadu uložila správcovi nehnuteľnosti povinnosť

udržiavať čistotu na stanovišti a v okolí 3 m vo všetkých smeroch.

Vo všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s odpadmi sa tak ukladajú

povinnosti, ktoré inému subjektu možno uložiť len v medziach zákona, pričom tieto

povinnosti má podľa zákona (resp. medze v ňom uvedenej) plniť obec sama.

Mestské zastupiteľstvo ako orgán územnej samosprávy hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy uplatnilo svoju právomoc podľa

spôsobom odporujúcim zákonom, čím porušilo aj a

.

Povinnosť uložená správcovi stanovišťa, aby v určené dni (mimo dní odvozu)

zabezpečoval udržiavanie čistoty stanovišťa, je povinnosť nad rámec zákonnej úpravy.

K namietanému nesúladu § 6 ods. 1 písm. e) všeobecne záväzného nariadenia

o nakladaní s odpadmi ústavný súd vyslovil právny názor, že uvedené ustanovenie

ukladajúce povinnosť správcovi nehnuteľnosti umožniť vstup na stanovište za účelom

vyprázdňovania zberných nádob, kontajnerov je v súlade so zákonom o odpadoch.

Navrhovateľ neuviedol žiadny argument, ktorým by odôvodnil svoj návrh na

vyslovenie nesúladu citovaného ustanovenia s a so zákonom o odpadoch.

Pojem stanovište je definovaný v § 2 ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia

o nakladaní s odpadmi: „Stanovište zbernej nádoby alebo kontajnera (ďalej len

„stanovište“) je miesto vyhradené na umiestnenie zbernej nádoby alebo kontajnera,

ktoré vyhovuje hygienickým, estetickým a protipožiarnym požiadavkám.“

Ak má obec:

a) zákonnú povinnosť nakladať s komunálnymi odpadmi (§ 39 ods. 2 zákona

o odpadoch) a súčasťou tejto povinnosti je aj povinnosť udržiavať čistotu na stanovišti

a jeho okolí,

b) zákonnú povinnosť zavedením vhodného zberu odpadov zabezpečiť alebo

umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území ... (podľa

§ 39 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch),

musí mať aj právo prístupu na stanovište, aby mohla (obec) uvedené zákonné

povinnosti (čistota na stanovišti, preprava odpadov ...) splniť. Právu obce na prístup na

stanovište zodpovedá povinnosť správcu nehnuteľnosti umožniť prístup na stanovište

za účelom vyprázdňovania zberných nádob, kontajnerov.

Preto ústavný súd v tejto časti návrhu generálneho prokurátora, pokiaľ namietal

aj nesúlad ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní

s odpadmi s článkami a zákonmi Slovenskej republiky, nevyhovel.

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví,

že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné

predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto

právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia

ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi

a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak

ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide

o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne

záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy.

Ak tak neurobia, také predpisy ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich

mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov

1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné

rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2003