Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-32-2018.pdf
PDF · 128.25 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcov: v 1. rade I. Y., rod. N., bytom V. XXX/X, G., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade E. Y., bytom V. XXX/X, G., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o uloženie povinnosti prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov v I. a II. rade z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v I. a II. rade v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia doručili tunajšiemu súdu dňa 21.05.2018 žalobu, ktorou sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný je povinný uzatvoriť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. XXX nachádzajúcemu sa na 9. poschodí, 10. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici V. X v G., vchod č. 3, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX, parcela registra “C“ katastra nehnuteľností , o výmere 1.222 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre okres G. F., obec G. m.č. V., k.ú. V. a to spolu so spoluvlastníckym podielom 6290/909189 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam a príslušenstvu tohto bytového domu ako aj spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parc. č. XXX, o výmere 1.222 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre okres G. F., obec G. m.č. V., k.ú. V. a to za kúpnu cenu vo výške 1.125,21 Eur. Samotné písomné vyhotovenie zmluvy malo tvoriť prílohu rozsudku. Alternatívne žalobcovia žiadali, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým nahradí vyhlásenie vôle žalovaného takúto zmluvu uzatvoriť.
2. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že žalobkyňa v 1. rade bola pôvodne nájomníčkou bytu, ktorý sa nachádzal v dome vydanom oprávnenej osobe podľa právnych predpisov týkajúcich sa reštitúcií. Nájom sa týkal jednoizbového bytu na X. Č.. X v G.. Dňa 06.03.1993 uzavrela I. S. so žalobkyňou v 1. rade nájomnú zmluvu na dobu neurčitú k bytu na X. ulici č. X v G.. Dňa 13.11.2007 uzavrel žalovaný so žalobkyňou v 1. rade nájomnú zmluvu na dobu určitú do 13.11.2010 k bytu na ulici E. S. č. XX/C v G. na dobu určitú do 13.11.2010. Dňa 02.11.2010 bol k tejto zmluve uzatvorený dodatok, ktorým bola nájom bytu predĺžený do 15.11.2013. V roku 2012 uzavrela žalobkyňa v 1. rade manželstvo so žalobcom v 2. rade. Dňa 06.03.2010 požiadala žalobkyňa o zámenu bytu na ulici E. S. za byt na V. ulici č. X. Dňa 16.04.2013 bolo na zasadnutí Komisie sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania MsZ rozhodnuté, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli určení ako nájomcovia bytu na V. ulici č. X. Dňa 01.10.2013 uzavrel žalovaný so žalobcami dohodu o ukončení nájmu bytu na ulici E. S. č. XX ku dňu vzniku nájmu na V. ulici
č. X v G.. V ten istý deň uzavrel žalovaný so žalobcami nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.08.2015, ktorej predmetom bol nájom bytu č. XXX na V. ulici č. X v G.. V období od 31.08.2015 do 02.10.2015 nemali žalobcovia a žalovaný uzatvorenú písomnú nájomnú zmluvu, napriek tomu predmetný byt užívali. Dňa 02.10.2015 uzavrel žalovaný so žalobcami nájomnú zmluvu na dobu určitú k bytu č. 175. Dňa 10.12.2015 požiadali žalobcovia o prevod vlastníctva bytu listom doručeným dňa 17.12.2015. Listom zo dňa 08.01.2016 žalovaný na žiadosť žalobcov odpovedal, že nie je možné vyhovieť žiadosti z dôvodu nájomnej zmluvy na dobu určitú. Dňa 10.12.2016 žalobcovia opakovane požiadali o prevod vlastníctva bytu. Listom zo dňa 09.01.2017 žalovaný žalobcom opätovne odpovedal, že ich žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Dňa 14.05.2018 uzavreli žalobcovia a žalovaný nájomnú zmluvu č. 09 - 85 - 0381 - 18 - 00 na dobu určitú od 01.05.2018 do 30.04.2020.
3. Z uvedených skutočností žalobcovia odvodzovali vznik povinnosti žalovaného uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX na V. ulici č. X v G.. Podľa žalobcov o prevod vlastníckeho práva k bytu v dome na V. ulici č. X požiadalo viac ako 50% nájomcov bytov už v roku 2005. Byt ani bytový dom, v ktorom sa byt nachádza nespadajú pod negatívny výpočet bytov a bytových domov uvedených v ustanoveniach § 1 ods. 2 a § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa žalobcu taktiež ustanovenie § 16 ods. 1 uvedeného zákona nepredstavuje podmienku pre aplikáciu prechodného ustanovenia § 29a ods. 1 tohto zákona, t.j., že nájom na dobu neurčitú nie je podmienkou previesť vlastnícke právo k bytu na žalobcov.
4. Napriek tomu, že žalobcovia nepovažovali existenciu nájmu na dobu neurčitú za podmienku aplikácie ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, považovali žalobcovia nájomný vzťah uzatvorený medzi nimi a žalovanými za nájomný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú. Podľa žalobcovi Občianskemu zákonníku odporuje, resp. obchádza ho, taká nájomná zmluva na dobu určitú, ktorá s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu napĺňa účel ochrany na dobu neurčitú, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 28Cdo 2747/2004 z 28.03.2007. Žalovaný sa podľa žalobcov opakovaným uzatváraním nájomnej zmluvy na dobu určitú snaží vyhnúť aplikácii ustanovenia § 29a ods. 1 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda vyhnúť sa povinnosti predať byt žalobcom v prípade, ak by sním uzavreli zmluvu na dobu neurčitú. Žalobcovia vo svojej žalobe ďalej uviedli, že nedobromyseľnosť žalovaného preukazuje aj jeho prístup k formulácii nájomných zmlúv. V období od 01.06.2006 platí všeobecne záväzné nariadenie žalovaného č. 1/2016, ktoré nevylučuje pri splnení určitých podmienok uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Všeobecne záväzné nariadenie žalovaného upravuje podmienky, za ktorých dôjde k zmene nájmu na nájom na dobu neurčitú. Napriek tomu žalovaný v nájomných zmluvách nevymedzil podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmene nájmu na nájom na dobu neurčitú. Podľa žalobcov tak opakované nedobromyseľné uzatváranie nájomných zmlúv na dobu určitú s úmyslom robiť tak dlhodobo bez časového obmedzenia je obchádzaním ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve na dobu neurčitú a obchádzanie povinnosti žalovaného podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia sa teda domnievajú, že všetky nájomné zmluvy a ich dodatky uzavreté po 01.10.2013 sú v prípade žalobcov v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia konkrétne za neplatnú považovali tú časť nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2013, ktorá určuje dobu trvania nájmu. Samotnú nájomnú zmluvu preto považoval podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka za zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú.
5. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcov dospel k záveru, že žaloba žalobcov neobsahuje náležitosti vymedzené v § 127 ods. 1 a 129 ods. 1 C.s.p. a uznesením č.k. 26C/32/2018-93 zo dňa 19.12.2018 vyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby a to uvedením riadneho, zrozumiteľného a vykonateľného petitu žaloby.
6. Na predmetné uznesenie žalobcovia reagovali podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.02.2019. V tomto podaní žalobcovia upravili svoj žalobný petit tak, že žiadali, aby súd určil, žalovaný je povinný uzatvoriť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. XXX nachádzajúcemu sa na 9. poschodí, 10. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici V. X v G., vchod č. 3, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX, parcela registra “C“ katastra nehnuteľností , o výmere 1.222 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre okres G. F., obec G. m.č. V., k.ú. V. a to spolu so spoluvlastníckym podielom 6290/909189 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam a príslušenstvu tohto bytového domu ako aj spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parc. č. XXX, o výmere 1.222 m2, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre okres G. F., obec G. m.č. V., k.ú. V. a to za kúpnu cenu vo výške 1.125,21 Eur. Písomné vyhotovenie zmluvy malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku. 7. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že charakteristickým znakom nájmu bytu je skutočnosť, že tento nájom je chráneným nájmom. Intenzívnu ochranu však zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov poskytuje len takým nájomným pomerom, ktoré vznikli na základe nájomnej zmluvy bez časového určenia a ktoré majú zabezpečiť dlhodobé uspokojovanie bytových potrieb nájomcu a jeho rodiny. To však neplatí pri časovo obmedzenom trvaní nájomného pomeru, kedy po uplynutí doby nájmu dochádza k zániku bytu. Po uplynutí doby nájmu nájomca, ktorý má uzatvorený nájom na dobu určitú, stratí postavenie nájomcu bytu a teda sa na neho nevzťahujú ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný poukázal aj na znenie § 16 ods. 1 citovaného zákona, z ktorého je podľa neho zrejmé, že vlastník domu môže previesť vlastníctvo k bytu nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.
9. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcov, že je v záujme žalovaného, aby bol predmet nájmu v užívaní nájomcu po dlhšie obdobie - vopred neurčený čas. Naopak žalovaný má záujem prenajímať byty aj ďalším nájomcom opäť na dobu určitú. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobcov, podľa ktorých sa má opakovaným uzatváraním zmlúv na dobu určitú snažiť vyhnúť aplikácii § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podnet na uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy dáva žiadateľ svojou žiadosťou, ktorú žalovaný vybavuje v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, podľa ktorého má byť nájomná zmluva považovaná za zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Pri uzatváraní nájomných zmlúv je podľa žalovaného potrebné rešpektovať zmluvnú voľnosť účastníkov nájomných zmlúv. Opakované uzatváranie nájomných zmlúv nie je protizákonné a vyvodzovať z tohto neplatnosť právneho úkonu považoval žalovaný za absurdné. Uznanie takejto právnej konštrukcie by malo negatívny dopad na fungovanie žalovaného v oblasti bytovej politiky, ktorý by takto prišiel o byt za neprimerane nízku cenu. Vlastníctvo bytov umožňuje žalovanému vykonávať bytovú politiku a zabezpečovať úlohy v tejto oblasti tak, aby chránilo svoj bytový fond a nemusel zakaždým, keď uzavrie nájomnú zmluvu a nájomca požiada o prevod bytu, obstarávať nové byty. Na základe týchto skutočností mal žalovaný za to, že mu nevznikla povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
10. Žalovaný taktiež poukázal na nesprávnosť výpočtu kúpnej ceny žalobcami, keďže táto mala podľa neho predstavovať sumu 1.158,60 Eur.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z nájomnej zmluvy č. 09 - 83 - 0918 - 07 - 00 súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobkyňa v 1. rade ako nájomníčka uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu na ulici E. S. č. XX/C v G., nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu troch rokov. ) Dodatkom zo dňa 02.11.2010 bola doba nájmu určená termínom do 15.11.2013.
13. Z dohody o ukončení nájmu bytu súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaný sa dohodli na ukončení nájmu k bytu na ulici E. S. č. XX/C v G. ku dňu 15.11.2013.
14. Z nájomnej zmluvy k bytu v „Dome pre starších občanov“ č. 09 85 - 0282 - 13 - 00 súd zistil, že žalobcovia ako nájomcovia a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. XXX nachádzajúceho sa v bytovom dome na V. ulici č. X v G.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2015.
15. Z nájomnej zmluvy k bytu v „Dome pre starších občanov“ č. 09 85 - 0482 - 15 - 00 súd zistil, že žalobcovia ako nájomcovia a žalovaný ako prenajímať uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. XXX nachádzajúceho sa v bytovom dome na V. ulici č. X v G.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30.09.2017.
16. Žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2015 súd zistil, že žalobcovia touto žiadosťou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 17.12.2015 požiadali žalovaného o prevod vlastníctva bytu č. XXX nachádzajúceho sa na V. ulici č. X v G..
17. Z odpovede žalovaného na žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 08.01.2016 súd zistil, že žalovaný odmietol uzatvoriť zmluvu o prevode bytu, nakoľko v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je možné previesť byt do vlastníctva žalobcovi, nakoľko títo majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú.
18. Žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2016 súd zistil, že žalobcovia touto žiadosťou požiadali žalovaného o prevod vlastníctva bytu č. XXX nachádzajúceho sa na V. ulici č. X v G..
19. Z odpovede žalovaného na žiadosť žalobcov zo dňa 10.12.2016 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcom, že ich žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu, že majú nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú.
20. Z nájomnej zmluvy k bytu v „Dome pre starších občanov“ č. 09 85 - 0381 - 18 - 00 súd zistil, že žalobcovia ako nájomcovia a žalovaný ako prenajímať uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. XXX nachádzajúceho sa v bytovom dome na V. ulici č. X v G.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30.04.2020.
21. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva Hl. mesta SR Bratislavy č. 681/2012 súd zistil, že týmto uznesením bol schválený súhlas s predajom bytov na V. ulici č. X v G. do vlastníctva tým nájomcom bytov, ktorý majú so žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú.
22. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
23. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
24. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
25. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
26. Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
27. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
29. Podľa § § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených
podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.
30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.
31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru,
33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len „cena“) sa dojednáva dohodou, predávajúceho a kupujúceho. 35. Podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva obce, alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b) pri byte 2 % a pri ateliéri 0,5 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, stanoví sa jeho východisková hodnota znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa odseku 1 vo výške 30 %.
38. Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.
39. Medzi žalobcami a žalovaným nebolo sporné, že dňa 01.10.2013 uzavrel žalovaný so žalobcami nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.08.2015, ktorej predmetom bol nájom bytu č. XXX na V. ulici č. X v G.. V období od 31.08.2015 do 02.10.2015 nemali žalobcovia a žalovaný uzatvorenú písomnú nájomnú zmluvu, napriek tomu predmetný byt užívali. Dňa 02.10.2015 uzavrel žalovaný so žalobcami nájomnú zmluvu na dobu určitú k bytu č. 175. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobcovia listami zo 10.12.2015 a 10.12.2016 požiadali o prevod vlastníctva bytu. Žalovaný týmto žiadostiam nevyhovel s poukazom na skutočnosť, že nájom bytu bol uzatvorený na dobu určitú.
40. Medzi žalobcom a žalovaným zostalo sporné iba to, či žalobcovia na základe nájomných zmlúv uzatvorených so žalovaným nadobudli právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu tvoriaceho predmet nájmu alebo nie.
41. Rozsudky ukladajúce povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon nahrádzajú prejav vôle tento právny úkon uskutočniť len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu nadobudne právoplatnosť. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 50a, § 715, § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-719>, § 29, § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603>) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-50a>). Obchodný zákonník takúto možnosť zakotvuje napr. v § 270, § 29 a v § 292.
42. Zásahy súdu do tvorby súkromnoprávnych zmlúv formou nahradenia prejavu vôle súdom, vrátane určenia obsahu zmluvy súdom, treba vnímať ako výnimku zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva pri robení právnych úkonov a to v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu bola spôsobilá poškodiť oprávnené záujmy druhej strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu práva a dokonca až k zneužitiu práva. Ide o poskytnutie ochrany subjektu (budúcej zmluvnej strane), ktorá objektívne sama nie je schopná zabezpečiť výkon svojho práva a kedy nekonanie iného subjektu možno vnímať ako konanie, ktoré je v rozpore s právom, zasahujúce do práv iných a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Preto nahradenie prejavu vôle súdom a určenie obsahu zmluvy súdom prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. Pri nahradení prejavu vôle musí súd dôsledne skúmať, či tu nie sú okolnosti, na základe ktorých nemožno rozumne požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
43. Aj zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 16 obsahuje ustanovenia obmedzujúce zmluvnú voľnosť prenajímateľa nakladať so svojim vlastníctvom, keď obmedzuje jeho oprávnenie previesť vlastníctvo bytu tak, že mu ukladá previesť toto bytu výlučne jeho nájomcovi. Ďalšie ustanovenia tohto zákona dokonca vymedzujú prípady kedy je prenajímateľ povinný byt previesť do vlastníctva jeho nájomcu, by dokonca určujú aj spôsob výpočtu ceny bytu. Takýmto ustanovením je aj § 29a citovaného zákona. Práve o toto ustanovenie svoj nárok opierali aj žalobcovia.
44. Ustanovenie § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vymedzuje podmienky, za ktorých sú obce (teda aj žalovaný) povinné previesť byt do vlastníctva ich nájomcov. Citované ustanovenie vymedzuje tieto podmienky tak pozitívne, ako aj negatívne. Medzi pozitívne podmienky vzniku nároku prenajímateľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy patrí existencia nájomného vzťahu medzi ako prenajímateľom obcou a nájomcom, žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva k bytu a zároveň naplnenie podmienky, v zmysle ktorej takúto žiadosť musí podať najmenej 50% nájomcov bytov. Ustanovenie § 29a zároveň negatívne vymedzuje, že obci ako prenajímateľovi táto povinnosť nevzniká vtedy, ak je nájomcom bytu právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.
45. Žalobcovia sú fyzickými osobami o prevod vlastníctva bytu požiadali. Žalovaný nerozporoval ani skutkové tvrdenia žalujúcej strany o tom, že v bytovom dome na V. ulici č. X v G. o prevod vlastníctva bytu požiadalo viac ako 50% nájomcov bytov. Byt tvoriaci predmet nájmu zároveň nespadá pod kategóriu bytov vymedzených v § 29a ods. 1 veta druhá.
46. Ustanovenie § 29a a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov však nemožno vykladať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými ustanoveniami tohto zákona a to najmä v kontexte ustanovenia § 16 ods. 1 tohto zákona. V súlade s uvedeným je potrebné určovať aj okruh osôb oprávnených domáhať sa prevodu vlastníctva bytu.
47. Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá a nájomná zmluvy môže byť uzatvorená na dobu neurčitú. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve. Medzi oprávnenia nájomcu vyplývajúce z nájomnej zmluvy však možno zaradiť aj oprávnenia vyplývajúce z § 16 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Toto oprávnenie však nepatrí všetkým nájomcom. Práve otázka, či právo domáhať sa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu svedčí aj žalobcovi tvorila základnú prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie súdu v tomto spore. Zo znenia § 16 ods. 1 zákona vyplýva, že toto ustanovenie upravuje postup pri prevode vlastníctva bytu na jeho nájomcu fyzickú osobu, avšak iba vtedy ak nájom bytu nebol dohodnutý na určitý čas. V ďalších ustanoveniach používa zákon č. 182/1993 Z.z. už iba pojem nájomca, ktorý je však v kontexte uvedeného potrebné vykladať ako nájomcu na dobu neurčitú. Súd na rozdiel od žalujúcej strany dospel k záveru, že zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rozlišuje medzi nájmom uzatvoreným na dobu určitú a nájmom uzatvoreným na neurčitý čas. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona predstavuje základnú úpravu, ktorú je potrebné aplikovať na prevod vlastníctva bytu z prenajímateľa na nájomcu tohto bytu. Ustanovenie § 29a nemožno považovať za osobitnú úpravu prevodu vlastníctva bytu v prípadoch ak je jeho prenajímateľom obec, ale toto ustanovenie vymedzuje konkrétne ďalšie práva o povinnosti súvisiace s prípadným predajom bytu. Ustanovenie § 29a teda nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ale naopak toto ustanovenie dopĺňa. Pojem nájomca a teda aj okruh osôb oprávnených domáhať sa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 29a je tak potrebné určovať tak, ako to vyplýva práve z § 16.
48. Vzájomné prepojenie a súvis ustanovení § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 51/97 - 30 zo dňa 03.02.1998. Ústavný súd v danej veci posudzoval všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné upravujúce postup pri prevodoch bytov, okrem iného aj s „ustanovením § 29a v spojení s 16 ods. 1 až 3 zákona č. 182/1995 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 151/1995Z.z.“. Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „ s povinnosťou, ktorú ustanovil v § 29a zákon č. 151/1995 Z.z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z.z.) súvisí aj povinnosť ustanovená v § 16 zákona o vlastníctve bytov. Podľa tohto ustanovenia v prípade, ak nájomcom konkrétneho bytu je fyzická osoba, musí vlastník domu previesť byt do vlastníctva len tomuto nájomcovi“. 49. Súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 01. júla 2008). 50. Práve použitie výkladu e ratione legis vylučuje aplikáciu ustanovenia § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. na nájomcov s nájmom na dobu určitú. V prípade opačného výkladu by obec ako prenajímateľ bola na jednej strane povinná s nájomcom, ktorý má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú, uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote dvoch rokov, na strane druhej by však bol oprávnený previesť byt do vlastníctva tretej osoby, na ktorú by sa povinnosť previesť byt na nájomcu nevzťahovala. Zároveň nemožno opomenúť skutočnosť, že § 29a vymedzuje obci povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu iba s nájomcom tohto bytu. Túto povinnosť musí obec splniť v lehote dvoch rokov odo dňa, kedy ju nájomca o prevod vlastníctva požiada. Ak dôjde k zániku nájmu dochádza aj k zániku povinnosti obce byt previesť do vlastníctva jeho nájomcu, pretože ďalej neexistuje nájomný
vzťah, ktorý by zákaz aktivoval. Ak, by teda v priebehu plynutia dvojročnej lehoty došlo ku skončeniu nájmu v dôsledku uplynutia jeho doby, nájomcovi by nárok domáhať sa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu zanikol. Konečne aj v prípade žalobcov došlo k zániku nájmu dňom 30.09.2017, teda ešte pred uplynutím dvojročnej lehoty stanovenej § 29a zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá uplynula (ako to uviedol aj žalobca) dňa 17.12.2017, teda v čase, kedy žalobcovia byt užívali, avšak bez právneho dôvodu a nebolo možné považovať ich za nájomcov tohto bytu. 51. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, že ich nájomný vzťah so žalovaným je potrebné považovať za nájom na dobu neurčitú, súd sa s týmito nestotožnil a považoval ich za právne neopodstatnené. Zo žiadneho ustanovenia zákona a ani z iných právnych predpisov nevyplývala žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Zároveň žiaden právny predpis nezakazuje žalovanému opakovane uzatvárať zmluvy na dobu určitú s tými istými nájomcami. Takáto povinnosť žalovanému nevyplývala ani z ustanovenia všeobecne záväzných nariadení žalovaného. Tieto všeobecne záväzné nariadenia upravovali spôsob a podmienky predlžovania doby nájmu. Všeobecne záväzné nariadenia umožňovali žalovanému ako prenajímateľovi uzatvoriť na dobu neurčitú v prípade, ak nájomcovia dodržiavali svoje povinnosti, túto možnosť však nie je možné zamieňať s povinnosťou. Z ustanovení všeobecne záväzných nariadení nemožno odvodiť právo žalobcov na uzavretie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú a ani tomu zodpovedajúcu povinnosť žalovaného takúto zmluvu uzavrieť. V zmysle Štatútu sa byty v dome pre starších občanov prenajímajú na dobu určitú na jeden rok. Taktiež z uznesenia č. 681/2012 vyplýva, že mestské zastupiteľstvo schválilo súhlas so zachovaním možnosti opakovaného predlžovania nájmu na dobu neurčitú, bez možnosti zmeny nájmu na dobu určitú. 52. Pod pojmom dobré mravy sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Konanie žalovaného sledujúce legitímny cieľ, zabezpečiť dočasné ubytovanie pre svojich občanov v seniorskom veku, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. 53. Súdu pri rozhodovaní o tom, či žalovanému svedčí povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcami neprináleží ani skúmať, či je pre žalovaného hospodárnejšie byty vlastniť a prenajímať alebo ich previesť do vlastníctva nájomcov. Rovnako tak je pre rozhodnutie vo veci právne bez významu zistenie skutočností, či žalovaný s inou nájomníčkou v tom istom bytovom dome uzatvoril nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a následne jej previedol byt do vlastníctva alebo nie. Žalovaný je tak, ako ktorýkoľvek iný vlastník, oprávnený byty vo svojom vlastníctve držať, užívať a nakladať s nimi. Žiaden právny predpis neukladá žalovanému zmeniť nájomné zmluvy uzatvorené na dobu určitú, na nájomné zmluvy na dobu neurčitú len z dôvodu, že tak učinil v prípade iného nájomcu. Žalovaný nie je povinný postupovať rovnako v prípade každého nájomcu a takéto nerovnaké zaobchádzanie nie je dôvodom neplatnosti dojednania o dobe nájmu, samozrejme v prípade, ak ním nedošlo porušeniu ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z. Aj tento zákon však za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nepovažuje akékoľvek nerovnaké zaobchádzanie, ale iba také konanie, ktoré je možné označiť za diskrimináciu, ktorej dôvodom bolo pohlavie, náboženské vyznania alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský a rodinného stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvodu, majetok, rod alebo iné postavenie. Zo skutkových tvrdení poskytnutých žalujúcou stranou však nevyplýva, že by príčinou neuzatvorenia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú so žalobcami bol niektorý z týchto dôvodov. Z tohto dôvodu súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Viery Novákovej.
54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.