Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 13/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí pléna

17. februára 1999 prerokoval na ďalšie konanie prijatý návrh skupiny 37 poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky (podľa listiny navrhovateľov), zastúpenej

Ing. JUDr. Ivanom Šimkom, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky o súlade

, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o prokuratúre, ako celku s a 5 v spojitosti s ods.

1 a s ) a takto

r o z h o d o l :

Konanie o súlade , ktorým sa mení zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o prokuratúre, ako celku s a 5

v spojitosti s a s ) sa

z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) doručila

9. apríla 1998 skupina 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (podľa

listiny navrhovateľov), zastúpená Ing. JUDr. Ivanom Šimkom, poslancom Národnej

rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), návrh na začatie konania o

súlade právnych predpisov podľa ) (ďalej

len „ústava“). Navrhovateľ sa v ňom domáhal, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že: „, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. o prokuratúre, ako celok nie je v súlade s článkom 87 ods.

2 a ods. 5 v spojitosti s článkom 105 ods. 1 a článkom 102 písm. e)

Slovenskej republiky“.

Dôvodom nesúladu označeného zákona s citovanými článkami bola

podľa názoru navrhovateľa skutočnosť, že „pod zákonom“ č. , ktorým sa

mení (ďalej len zákon

č. “) „sa nenachádza podpis prezidenta Slovenskej republiky, pretože

v čase jeho schválenia, t.j. 24. marca 1998 už uplynulo funkčné obdobie

predchádzajúceho prezidenta Slovenskej republiky a nový prezident ešte nebol

zvolený“ a keďže „toto oprávnenie na vládu SR ani na jej predsedu neprechádza“,

„nespĺňa ústavné podmienky podľa pre

nadobudnutie platnosti“.

Ústavný súd 28. apríla 1998 na neverejnom zasadnutí návrh predbežne

prerokoval bez prítomnosti navrhovateľa a po zistení, že konaniu nebránila prekážka

prípustnosti konania pred ústavným súdom (§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. ; ďalej len „) a návrh spĺňal

všeobecné i osobitné náležitosti upravené v ustanovení § 20 ods. 1 a § 37 ods. 2

citovaného zákona, t.j. neboli dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

č. , prijal ho na ďalšie konanie ( ).

Národná rada Slovenskej republiky v prílohe listu jej predsedu Ivana

Gašparoviča z 27. mája 1998 č. 847/1998 zaslala k predmetnému návrhu stanovisko,

v ktorom konštatovala, že: „Úprava podpisovania zákonov prezidentom republiky

poskytuje prezidentovi republiky jednak oprávnenie použiť suspenzívne veto, ak má

pochybnosti najmä o správnosti a ústavnosti zákona. Ak toto právo prezident

republiky nevyužije alebo aj využije a národná rada takýto zákon schváli bez ohľadu

na jeho pripomienky, zostáva prezidentovi republiky z jeho podpisového práva iba

povinnosť takýto zákon podpísať. Vzhľadom na to, že suspenzívne veto podľa Čl.

102 písm. n/ prechádza na vládu Slovenskej republiky (Čl. 105 ods. 1 )

nie je tento podpis nevyhnutný pre zavŕšenie zákonodarného procesu. V tejto

súvislosti treba poznamenať, že aj povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky podpísať zákon je ústavnou povinnosťou (aj v prípade, ak za takýto zákon

nehlasoval). Predseda parlamentu svojim podpisom overuje najmä skutočnosť, že

zákon bol v predloženej podobe parlamentom schválený. Predseda vlády svojim

podpisom, okrem práva suspenzívneho veta, preberá zodpovednosť za riadny výkon

príslušného zákona“ (koniec stanoviska).

Na základe listu predsedu ústavného súdu z 11. decembra 1998 zaujal

predseda Národnej rady Slovenskej republiky (konštituovanej po voľbách 25. a 26.

septembra 1998) Jozef Migaš opätovne stanovisko k návrhu poslancov vedenom na

ústavnom súde pod sp. zn. , v ktorom uviedol:

„- k stanovisku Národnej rady Slovenskej republiky z 27.5.1998 č. 847/1998

dopĺňam, že predmet sporu je v súčasnosti po prijatí ústavného zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa č. v znení ústavného

irelevantný

- z tohto dôvodu netrvám na ústnom pojednávaní a neurčujem ani zástupcu Národnej

rady Slovenskej republiky pre toto konanie“.

Predseda ústavného súdu listom z 9. februára 1999 informoval zástupcu

navrhovateľa Ing. JUDr. Ivana Šimka o stanovisku predsedu novozvolenej Národnej

rady k prerokovávanej veci a vyzval ho: „oznámte mi, či v uvedenom konaní

v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. trváte na ústnom pojednávaní vo veci. Vaše stanovisko očakávame

v termíne do 20. februára 1999“.

Po predložení správy sudkyne spravodajkyne s návrhom na ďalší postup

v konaní o predmetnom návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. , ktorá bola sudcom ústavného

súdu doručená 8. februára 1999, zvolal predseda ústavného súdu zasadnutie pléna

ústavného súdu na 17. februára 1999 o 10.00 hod.. Po prerokovaní správy ústavný

súd schválil návrh uznesenia a ďalšie konanie, t.j. konanie vo veci samej o návrhu

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vedenej na tomto súde pod sp. zn.

, zastavil. Uznesenie o zastavení konania bolo prijaté 17. februára 1999

o 11.30 hod.

Na základe výzvy predsedu ústavného súdu listom z 9. februára 1999 zástupca

navrhovateľa, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. JUDr. Ivan Šimko,

telefaxom zo 17. februára 1999 doručeným ústavnému súdu o 16.46 hod. oznámil, že

„prijatím ústavného sa predmet sporu vyriešil“ a „z tohto

dôvodu ako zástupca skupiny poslancov, navrhovateľov, návrh sťahujem“. Vyjadril

sa aj k otázke, či trvá na ústnom pojednávaní, pre prípad, že by ústavný súd so

„stiahnutím“ návrhu nesúhlasil; na ústnom pojednávaní vo veci netrval. Poštou bolo

podanie ústavnému súdu doručené 23. februára 1999.

Pretože k doručeniu späťvzatia návrhu došlo po rozhodnutí ústavného súdu

o zastavení konania, ústavný súd k nemu neprihliadol.

II.

Konanie pred ústavným súdom začne dňom doručenia návrhu ústavnému

súdu alebo prijatím podnetu na predbežnom prerokovaní (§ 18 ods. 3 zákona

č. ). Každý návrh, teda aj návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov, ústavný súd predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa a po

zistení, že konaniu nebráni prekážka veci súdom rozhodnutej alebo na súde už začatej

a návrh spĺňa aj podmienky konania upravené v ,

návrh neodmietne, t.j. prijme ho na ďalšie konanie.

Ak je návrh prijatý na ďalšie konanie (ako tomu bolo aj v tomto prípade),

nevyhnutným predpokladom aj ďalšieho konania o návrhu je spĺňanie podmienok

konania po celú dobu až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Ústavný súd na

spĺňanie podmienok konania prihliada kedykoľvek, a ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 31a ods. 2 zákona

č. v spojitosti s a prvou vetou Občianskeho súdneho

poriadku).

Jedným z nevyhnutných predpokladov začatia konania v konkrétnej veci

vôbec, konania začatého a ďalšieho (prebiehajúceho) konania je existencia a trvanie

predmetu konania vo veci, t.j. o spornej veci, o ktorej má súd (a to aj ústavný)

rozhodnúť. Ak predmet konania (sporu) neexistuje vôbec alebo počas konania

zanikol, nemožno o veci konať a súd konanie zastaví, pretože ide o takú prekážku v

konaní o konkrétnej veci, ktorú nemožno ani dodatočne odstrániť.

Predmetom konania (sporu) vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.

bol navrhovateľom označený nesúlad s

ods. 2 a 5 v spojitosti s pôvodným znením článkov 105 ods. 1 a 102 písm. e) .

Národná rada Slovenskej republiky prijala 14. januára 1999 ústavný zákon

č. , ktorým sa mení a dopĺňa č.

v znení ústavného Tento ústavný zákon, ktorý nadobudol

účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 27. januára 1999, upravil aj prechod oprávnenia

prezidenta podpisovať zákony vyplývajúceho z ) v čase, „ak nie

je prezident zvolený, alebo ak sa úrad prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový

prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak

prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody“ (čl. 105 ods. 1 časť

vety pred piatou čiarkou ). Podľa Čl. I bodu 17. ústavného zákona

č. , t.j. podľa štvrtej vety „oprávnenia prezidenta

podľa čl. 102 ods. 1 písm. e), f) a g) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej

rady Slovenskej republiky“.

V čase, keď bol návrh doručený ústavnému súdu i po jeho prijatí na ďalšie

konanie, neobsahovala výslovné ustanovenie o prechode oprávnenia

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) podpisovať zákony na iný

orgán štátnej moci. Národná rada Slovenskej republiky prijala dva ústavné zákony,

ktoré novým spôsobom upravujú obsadzovanie úradu prezidenta a výkon jeho

funkcie, okrem iného aj prechod oprávnenia prezidenta podpisovať zákony v čase

neobsadenia úradu, uvoľnenia úradu alebo nevykonávania funkcie prezidentom.

Národná rada Slovenskej republiky svojou originálnou zákonodarnou

právomocou odstránila právny stav, ktorý bol predmetom konania pred ústavným

súdom vo veci sp. zn. . To spôsobilo nielen zánik podmienky

umožňujúcej pokračovať v konaní o súlade právnych predpisov, ale aj zánik účelu

konania, ktorým je vždy rozhodnutie vo veci samej, keďže vec, o ktorej sa konalo,

vlastne zanikla. Inými slovami, predmet konania (sporu) zanikol prijatím nového

znenia v návrhu označených ústavných článkov, s ktorými mal byť

Z.z. v rozpore. Ak počas konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a)

boli zmenené alebo doplnené tie články , s ktorými mal byť namietaný

zákon (jeho jednotlivé ustanovenia) v rozpore, nie je už možné tento rozpor posúdiť,

pretože rozpor ako taký (sám o sebe) zanikol ako predmet sporu o súlade právnych

predpisov v konkrétnom konaní. Z tohto dôvodu je potrebné (nevyhnutné), aby

ústavný súd konanie zastavil. Nesúlad namietaného zákona s označenými článkami

v konaní podľa ) nemožno už riešiť rozhodnutím

ústavného súdu, ktoré má vždy účinky len ex nunc.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 1999

JUDr. Milan Čič

predseda pléna

Ústavného súdu Slovenskej republiky