Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 36/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

13. mája 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom

, na začatie konania o vyslovenie trvania funkcie sudkyne, neúčinnosti

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 557 z 11. februára 1997, posúdenie

konania Ministerstva spravodlivosti ako odporujúce článku 145 ods. 1

Slovenskej republiky a vyslovenie diskriminujúceho charakteru prvej vety čl. 145

ods. 1 a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet v časti, ktorou žiada vyslovenie

a) trvania funkcie sudkyne

b) neúčinnosti uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 557 z

11. februára 1997

c) rozporu konania Ministerstva spravodlivosti s

Slovenskej republiky o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej

republiky na prerokovanie veci.

2. Návrh v časti, ktorou žiada vyslovenie

diskriminujúceho charakteru prvej vety

o d m i e t a , pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) dňa 7. augusta 1997 s návrhom, v závere ktorého žiadala: "... aby

Ústavný súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie národnej rady SR č. 557/97 z 11. 2.

1997 ako i tomu predchádzajúce hodnotiace hárky pretože sú v rozpore so zákonom

a hlavne s a Listinou Základných ľudských práv; alternatívne nech vysloví,

že žalovaní majú povinnosť vec znovu prejednať ako i riadne doručiť navrhovateľke

rozhodnutie o výsledku volieb.". Ako žalovanú stranu označila Národnú radu

Slovenskej republiky.

Pre viaceré vady podania navrhovateľka po výzve ústavného súdu svoj návrh

2. októbra 1997 špecifikovala tak, že ho považuje v zmysle

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) za podnet a petit podnetu upravila tak, že

žiadala vysloviť, že: a) navrhovateľke nezanikla funkcia sudkyne dňa 11. februára.

1997; b) uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 557 z 11. februára 1997

nie je účinné a že c) prvá veta je diskriminujúca. Petit tohto

rozsahu, uvedený v úvode podnetu navrhovateľka v jeho závere rozšírila o žiadosť na

vyslovenie, že d) "... Konanie Ministerstva spravodlivosti a Krajského súdu nie je v

súlade s .".

I.

Navrhovateľka je bývalou sudkyňou. Ako vyplynulo z odôvodnenia podnetu,

za sudkyňu bola na obdobie štyroch rokov zvolená 20. januára 1993 Národnou radou

Slovenskej republiky. Pred uplynutím štvorročného volebného obdobia začalo podľa

jej názoru Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom resp.

formou "vymyslených dvojhárkov" hodnotiť sudcov, ktorých údajne nechcelo

navrhnúť k voľbám bez časového obmedzenia. Celý obsah takéhoto hodnotenia

smeroval k zabezpečeniu takej charakteristiky sudcov, ktorá mala vyznieť do záveru,

že na ďalšiu voľbu nie sú vhodní. Ako navrhovateľka vo svojom podnete podrobne

rozviedla, patrila i ona k tým sudcom, ktorí sa stali "nepohodlní" a doplatili na

účelové, neobjektívne hodnotenie príslušného predsedu krajského súdu a napokon

ministra spravodlivosti.

Navrhovateľka sa ďalej v odôvodnení podnetu zaoberala názormi, ako je

potrebné vykladať , ktoré na jednej strane (i v masmédiách)

prezentovalo Združenie sudcov Slovenska a na druhej strane v praxi aplikovalo

Ministerstvo spravodlivosti a Národná rada Slovenskej republiky. Navrhovateľka

oprela svoj podnet o taký výklad uvedeného článku , podľa ktorého ďalšia

voľba sudcov - bez časového obmedzenia - má rešpektovať skutočnosť, že medzi

oboma takýmito kategóriami sudcov je "... vzájomná kontinuita a prepojenie ...", z

čoho vyplýva, že funkcia sudcu zvoleného na štyri roky uplynutím volebného

obdobia automaticky nezaniká. Bez vyhodnotenia tohto názoru z hľadiska jeho

konkrétneho dopadu na trvanie sudcovskej funkcie venuje navrhovateľka v ďalšom

odôvodnení podnetu pozornosť otázke, aký význam má skutočnosť, že o výsledku

volieb sa dozvedela až vtedy, keď sa sama iniciatívne o vec zaujímala. Viac-menej

mimo koncepcie podnetu tu vytýka navrhovateľka príslušným subjektom porušenie

"práva na informácie" keďže sa údajne o svojom nezvolení dozvedela iba na priamy

dotaz ... (V rozpore s týmto jej tvrdením je však obsah pripojeného oznámenia

predsedu Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 963/96-Pers. prevzatého

navrhovateľkou 26. novembra 1996, ktorým jej bolo dané na vedomie, že jej

sudcovská funkcia zaniká dňom 20. januára 1997, keďže minister spravodlivosti

Slovenskej republiky nepredloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh na jej

zvolenie za sudkyňu bez časového obmedzenia.)

II.

Podľa môže ústavný súd začať konanie na podnet

fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení

ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Zmyslom a úlohou predbežného prerokovania veci ústavným súdom je zistiť,

či sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred ústavným súdom v

konkrétnej veci; ide o zisťovanie, či prijatiu veci na konanie nebráni niektorá z

okolností, uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

1. Podnet samotný hodnotil ústavný súd podľa zákonných hľadísk uvedených

v . Ústavný súd teda zvažoval, čoho sa navrhovateľka

domáha (návrh na rozhodnutie, reprezentovaný petitom podnetu), na základe čoho sa

tohto petitu domáha (argumentácia obsiahnutá v odôvodnení podnetu) a tiež to, ako

navrhovateľka rešpektovala povinnosť uviesť, akej veci sa podanie týka, ak ho celé

označila ako podnet.

Navrhovateľka formálne splnila zákonom ustanovené podmienky. Ústavné i

zákonné hranice i rozhodovacia prax ústavného súdu však určujú, že akceptovateľný

z hľadiska ústavného i zákonného je iba podnet, ktorého petit žiada vysloviť

porušenie konkrétneho zaručeného základného práva alebo slobody,

uvedeného - až na v tejto veci neaplikovateľné výnimky - v druhej hlave .

Právo byť sudcom bez časového obmedzenia však nemožno považovať za základné

právo občana podľa druhej hlavy . Bez právneho

významu by teda bolo zaoberať sa (posudzovať) takými postupmi označených

štátnych orgánov, ktoré nesmerujú k porušeniu základného práva alebo slobody.

Žiadny z druhov konania, ktoré môžu prebiehať pred ústavným súdom,

(konanie o podnete nevynímajúc) tiež nemožno ukončiť výrokom takého znenia,

akého sa domáhala navrhovateľka. Ako už bolo uvedené skôr, podnetom fyzická

osoba môže žiadať vydanie nálezu, že konaním označeného subjektu došlo k

porušeniu jej základného práva, požívajúceho ústavnú ochranu. Je preto vylúčené,

aby ústavný súd svojím výrokom konštituoval, prípadne deklaroval existenciu

právneho vzťahu. Nepríslušnosť ako prekážku, brániacu prejednaniu veci pred

ústavným súdom nemožno odstrániť. Odpadá preto úvaha o tom, či právnu ochranu,

o ktorú navrhovateľke ide, poskytuje iný orgán. Vynášať rozhodnutia tohto druhu nie

je ústavný súd príslušný. Rovnako neprichádza do úvahy konštatovanie účinnosti či

neúčinnosti aktov, rozhodnutí a pod. bez ohľadu na stupeň ich záväznosti. Tento

záver sa vzťahuje na body petitu pod písm. a), b) a d).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd podnet navrhovateľky v tejto časti

preto odmietol z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

2. Navrhovateľka sa v bode c) petitu domáhala vydania nálezu, že "... prvá

veta je diskriminujúca.". V tejto časti

posúdil ústavný súd podanie navrhovateľky ako návrh na výklad uvedeného

ustanovenia , o ktorom ústavný súd koná podľa až

Z. z. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že kým návrhom (konkrétne jeho

označením) na začatie konania ústavný súd nie je viazaný a jeho nesprávna forma

nemá pre navrhovateľa negatívny dopad, petitom každého návrhu je ústavný súd

viazaný celkom jednoznačne. Treba poznamenať, že prejednávaný návrh (či podnet)

je v tomto ohľade formulačne pomerne nezrozumiteľný a k jeho konečnému

zatriedeniu do uvedeného druhu konania došlo len vzhľadom na najvyššiu

podobnosť s petitmi tohto druhu. Pri kumulácii viacerých procesných prekážok,

brániacich prejednaniu takéhoto návrhu uprednostnil ústavný súd prekážku, uvedenú

v § 25 ods. 2 zákona. Oprávnenými osobami na podanie takéhoto návrhu sú totiž v

zmysle v znení neskorších predpisov subjekty

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e) citovaného zákona, medzi ktorými nie je fyzická

osoba.

Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh navrhovateľky odmietol, pretože ho

podala zjavne neoprávnená (fyzická) osoba.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

Košice 13. mája 1998

Za správnosť vyhotovenia: Ján K l u č k a

predseda senátu