Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 61/00
PDF · 136.47 KB
No categories available
I. ÚS 61/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne
prerokoval podnet Ing. R. M., bytom Ž., na začatie konania vo veci porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 9
C 1013/91 a sp. zn. 9 C 182/95 a takto
r o z h o d o l :
Podnet Ing. R. M. na začatie konania o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 16. augusta 2000 Ing. R. M., bytom Ž. (ďalej len „navrhovateľ“), doručil
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podanie, v ktorom
namietal porušenie základného ľudského práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v konaní Okresného súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 9 C 1013/91 a sp. zn. 9 C
182/95.
Keďže podnet nespĺňal podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 20 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), lebo nebolo k nemu
pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ústavný súd vyzval navrhovateľa prípisom z 28. augusta 2000, aby tento
nedostatok v lehote 10 dní odstránil tak, že ústavnému súdu predloží splnomocnenie
udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi na zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom. Súčasne bol poučený, že pokiaľ splnomocnenie nepripojí, môže
ústavný súd jeho návrh odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Navrhovateľ túto výzvu prevzal 4. septembra 2000.
Navrhovateľ listom zo 7. septembra 2000 protestoval proti výzve na
predloženie plnomocenstva na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
advokátom alebo komerčným právnikom s poukazom na to, že takýto postup je
v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách
(čl. 11 ústavy), v ktorých je deklarované právo osoby byť zastupovanou advokátom
podľa vlastnej voľby, nie však povinnosť, a že vyžadovanie takejto povinnosti je
vytváraním prekážok osobe pri jej uplatňovaní základných slobôd a ľudských práv.
Ústavný súd následne prípisom z 18. septembra 2000, ktorý navrhovateľ
prevzal 20. septembra 2000, predĺžil navrhovateľovi lehotu na splnenie výzvy
z 28. augusta 2000 o ďalších 10 dní od doručenia prípisu a pripomenul mu možné
dôsledky v prípade jej nesplnenia ani v dodatočnej lehote (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Zároveň navrhovateľovi uviedol, že konanie pred ústavným súdom
je ovládané zásadou voľného prístupu k ústavnému súdu. Pokiaľ zákon vyžaduje
povinné zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom, očividne tým nesleduje,
aby sa bránilo ochrane porušených ústavných práv navrhovateľa. Práve naopak,
hlavným cieľom tejto požiadavky je, aby sa aj prostredníctvom profesionálne
kvalifikovaného zastúpenia mohla ochrana práv, ktorá je zverená do pôsobnosti
ústavného súdu, poskytnúť efektívne. V odôvodnených prípadoch, napr. ak
navrhovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky na platenie hotových výdavkov
zástupcu a na odmenu za zastupovanie, zákonná úprava umožňuje ustanoviť mu za
zástupcu advokáta, ktorého hotové výdavky a odmenu za zastupovanie hradí štát.
Navrhovateľ na uvedený prípis odpovedal listom zo 17. októbra 2000, v ktorom
zotrval na obsahu svojho protestu zo 7. septembra 2000. Navrhovateľ do dnešného dňa
vyžadované splnomocnenie udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložil ani neuviedol žiadnu
skutočnosť, na základe ktorej by mu bolo možné ustanoviť právneho zástupcu na
štátne trovy.
Ústavný súd k tvrdeniu navrhovateľa, že ide o postup, ktorý je v rozpore
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, považuje za
potrebné ešte dodať, že povinnosť obrátiť sa na vyšší súd prostredníctvom advokáta,
ktorá je upravená v slovenskom právnom poriadku vo vzťahu k ústavnému súdu a
ktorú možno nájsť ustanovenú v právnom systéme viacerých členských štátov Rady
Európy, je v súlade s povinnosťou Slovenskej republiky zabezpečiť účinné právne
prostriedky nápravy pred národným orgánom každému, koho práva a slobody priznané
ústavou alebo medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách
boli porušené. Ústavný súd starostlivo skúma každú žiadosť o ustanovenie advokáta na
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom na štátne trovy, a pokiaľ zistí, že osobné
a majetkové pomery žiadateľa odôvodňujú takéto ustanovenie vo veci namietaného
porušenia základného práva, v ktorej sú inak splnené podmienky na prijatie
návrhu (podnetu) na ďalšie konanie, takýmto žiadostiam pravidelne vyhovuje
(pozri napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 55/98
z 9. februára 2000 a č. k. III. ÚS 48/00-38 z 31. októbra 2000).
Nakoľko navrhovateľ vytýkaný nedostatok svojho podnetu doteraz neodstránil,
ústavný súd ho s ohľadom na uvedené musel po predbežnom prerokovaní odmietnuť
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa ustanovenia § 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. novembra 2000
S p r á v a
sudcu spravodajcu Daniela Švábyho vo veci podnetu na začatie konania podaného Ing. Rudolfom Mikolajom dňa 16. 8. 2000 a zapísaného pod sp. zn. Rvp 593/00.
I.
Podľa § 29 ods. 4 ZoÚS spravodajca predkladá podnet Ing. Rudolfa Mikolaja (ďalej
len „navrhovateľ“) s návrhom
1. na jeho predbežné prerokovanie na neverejnom zasadnutí senátu I. ÚS
podľa § 25 ods. 1 ZoÚS a
2. na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 ZoÚS z dôvodov uvedených
v pripojenom návrhu uznesenia.
II.
Predmetom podnetu je údajné porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu v Žiline vo veci sp. zn. 9 C 1013/91 a sp. zn. 9 C 182/95. Podnet bol podaný už za účinnosti zákona č. 226/00 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o ústavnom súde. Navrhovateľ s podnetom nepredložil splnomocnenie vyžadované touto novelou, a to ani na opakovanú výzvu sudcu spravodajcu. Navrhovateľ protestoval proti princípu povinného zastupovania v konaní pred ústavným súdom s odôvodnením, že je v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonmi (čl. 11 ústavy). V tomto smere sa obrátil aj na predsedu ústavného súdu a ani po jeho odpovedi navrhovateľ nezmenil svoj názor o uvedenom rozpore tejto povinnosti s medzinárodnými zmluvami a požadované splnomocnenie nepredložil a ani neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by mohol prichádzať do úvahy postup pri ustanovení advokáta na účet štátu, postup, ktorý mal v druhej výzve uvedený. Za tejto situácie spravodajcovi nezostávala iná možnosť než navrhnúť senátu odmietnutie podnetu z dôvodov nedodržania zákonom predpísaných náležitostí, i keď musí priznať, že po oboznámení sa so spisom v napadnutej veci nemá žiadne pochybnosti o tom, že konanie, ktoré je t. č. stále nerozhodnuté na súde 1. stupňa a ktoré trvá vyše 9 rokov, je (resp. bolo) sprevádzané prieťahmi, ktoré by mohli odôvodňovať prijatie podnetu na konanie nebyť nesplnenej podmienky povinného zastúpenia advokátom alebo komerčným zástupcom. Navrhovateľ naznačuje v podnete, že sa obráti so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu na porušenie práva na prerokovanie veci „v primeranej lehote“ (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) ako i na skutočnosť, že jeho podnet v tomto smere nebol prerokovaný v dôsledku podmienky povinného zastúpenia ústavným súdom (čl.
13 Dohovoru). Spravodajca k tomu poznamenáva, že navrhovateľ nemusí byť pred štrasburským súdom neúspešný a potom by mohol prichádzať postup podľa novelizovaného ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V Košiciach 9. 11. 2000