Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 80/02
PDF · 90.46 KB
No categories available
I. ÚS 80/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2002
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M., bytom Ž., ktorou namietal porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. D 1893/97,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. R. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. júna 2002
doručené podanie Ing. R. M., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Návrh na
začatie konania pre porušenie základných ľudských práv vo veci D 1893/97“. Sťažovateľ
namieta prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. D 1893/97.
Podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) vrátane splnomocnenia pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd listom z 8. júla 2002 vyzval sťažovateľa na doplnenie podania v lehote
21 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia podania podľa
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade jeho nedoplnenia o požadované
zákonné náležitosti. Výzvu sťažovateľ prevzal 11. júla 2002.
Podaním z 23. júla 2002 došlým ústavnému súdu 26. júla 2002 doplnil sťažovateľ
údaje, ktoré ústavný súd požadoval. Naproti tomu v súvislosti s výzvou ústavného súdu, aby
splnomocnil na svoje zastupovanie niektorého advokáta alebo komerčného právnika,
sťažovateľ uviedol, že túto výzvu ústavného súdu považuje za protiústavnú s poukazom na
čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, nie je však povinnosťou dať sa zastupovať. Navyše, požiadavka
ústavného súdu je podľa sťažovateľa v protiklade aj s „Princípmi Záverečného dokumentu
viedenskej následnej schôdzky KBSE“. Tieto normy sú vyššími právnymi normami než
zákonné ustanovenie, na ktoré sa odvoláva ústavný súd.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí
odôvodniť.
Keďže sťažovateľ vyhovel výzve ústavného súdu iba čiastočne a odmietol dať sa
zastupovať v konaní advokátom alebo komerčným právnikom, ústavný súd jeho podanie
odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd na povahu povinnosti byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený
advokátom alebo komerčným právnikom už sťažovateľa upozornil v uznesení sp. zn.
I. ÚS 61/00 zo 16. novembra 2000, a to v súvislosti s obdobnými dôvodmi, ktoré uviedol
v tejto sťažnosti. Ústavný súd v danej veci nezistil žiadny dôvod pre to, aby sa od
uvedeného uznesenia odchýlil, preto na jeho dôvody v plnom rozsahu odkazuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. augusta 2002