Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ES. ÚS 4/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom

11. októbra 2001 prerokoval oznámenie vlády Slovenskej republiky o prijatí sťažnosti Š. G.

proti Slovenskej republike rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. marca 2001

č. 40058/98 a takto

r o z h o d o l :

Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. apríla 2001

doručené na základe § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) oznámenie (v mene vlády Slovenskej republiky) zástupcu Slovenskej republiky pred

Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) JUDr. P. V., že dňa

8. marca 2001 ESĽP prijal rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 40058/98 Š. G. v. SR,

a ako príloha tohto oznámenia aj označené rozhodnutie (Decision as to the admissibility).

ESĽP vyslovil prijateľnosť sťažnosti Š. G. v časti namietajúcej porušenie čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) z dôvodu

neprimeranej dĺžky konania v jeho veci o zrušenie spoluvlastníctva zo strany Okresného

súdu v Senici a neprijateľnosť sťažnosti v časti týkajúcej sa porušenia čl. 1 Protokolu č. 1

k Dohovoru z dôvodu neprimeraných prieťahov v súdnom konaní.

II.

Ak ESĽP prijme na ďalšie konanie sťažnosť od ktoréhokoľvek jednotlivca,

mimovládnej organizácie alebo skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku

porušenia práv priznaných Dohovorom alebo jeho protokolmi opatrením, rozhodnutím

alebo iným zásahom niektorého orgánu verejnej moci Slovenskej republiky, a vláda

Slovenskej republiky bude o tom upovedomená, oznámi to bez meškania ústavnému súdu,

ktorý začne konať podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu

( ). Na účely konania pred ústavným súdom sa takéto

oznámenie vlády považuje za ústavnú sťažnosť, ktorá sa prijala na ďalšie konanie (§ 75

ods. 3 ).

Pri posudzovaní predmetnej ústavnej sťažnosti ústavný súd prihliadol najmä na

aktuálnu rozhodovaciu činnosť (napr. , a ) a zásadu, že ako výklad,

tak aj uplatňovanie ústavných či zákonných predpisov súvisiacich s rozhodovacou

činnosťou ústavného súdu sa musí uskutočňovať v súlade s platnými medzinárodnými

záväzkami Slovenskej republiky a súčasne ústavne súladným spôsobom (,

, , ), pričom z tejto zásady neexistuje v praxi

ústavného súdu výnimka, ani pokiaľ ide o výklad a uplatnenie ustanovení zákona

o ústavnom súde (vrátane jeho § 75).

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru od 1. januára 1993. Musí preto

rešpektovať zásadu vylučujúcu konkurenciu rôznych jurisdikcií pri ochrane niektorého

z práv alebo slobôd upravených Dohovorom. S tým úzko súvisí aj požiadavka predošlého

vyčerpania všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy podľa všeobecne uznávaných

pravidiel medzinárodného práva (čl. 35 ods. 1 Dohovoru).

Ústavný súd vo veci sp. zn. napr. uviedol: „Začatie konania pred ústavným

súdom o predmete individuálnej sťažnosti, ktorú európsky súd vyhlásil za prijateľnú,

vytvára nebezpečenstvo konfliktu medzi systémom ochrany podľa dohovoru založenom na

zásade subsidiárnej aplikácie medzinárodného práva vo vzťahu ku vnútroštátnemu právu

premietnutý aj do pravidla predchádzajúceho vyčerpania všetkých vnútroštátnych

prostriedkov nápravy podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru a vnútroštátnou ochranou ústavnosti

a v konečnom dôsledku neprispieva k posilneniu ochrany ľudských práv a základných

slobôd priznaných alebo dohovorom a jeho protokolmi. Vzťah ústavného súdu

k európskemu súdu je založený na deľbe funkcií na základe princípu vzájomnej spolupráce,

a nie konkurencie oboch súdnych orgánov.“

V citovanom rozhodnutí ústavný súd tiež uviedol, že: „ako konanie o ústavnej

sťažnosti, tak aj konanie o podnete boli takým typom konania, v ktorom sa zabezpečovala

ochrana základných práv a slobôd zaručených alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach, ak dotknutá fyzická alebo právnická osoba sama namietala ich

porušenie“, pričom ani zo súčasného znenia „nemožno vyvodiť iný záver

o subjektoch, ktoré sú oprávnené podať ústavnú sťažnosť, než ten, ktorý platil podľa

v doterajšom znení“. Konanie o ústavnej sťažnosti podľa § 75 ods. 3 zákona o ústavnom

súde sa však začína na základe oznámenia vlády Slovenskej republiky, a nie dotknutého

subjektu.

Keďže ústavný súd má vykladať a aplikovať ústavné a zákonné predpisy týkajúce sa

jeho rozhodovacej činnosti v súlade s a aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej

republiky pri ochrane ľudských práv a základných slobôd, zastavil ďalšie konanie

o ústavnej sťažnosti vo vzťahu k Š. G., ktoré bolo začaté na základe oznámenia vlády

Slovenskej republiky podľa .