Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 58/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2001

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Švábyho a sudcov JUDr. Lajosa Mészárosa

a JUDr. Štefana Ogurčáka predbežne prerokoval návrh T. F., trvale bytom R. S.,

zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, H., na začatie konania vo veci

porušenia jeho základných práv a slobôd podľa a

Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného

úradu vyšetrovania Policajného zboru v Rimavskej Sobote v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: OÚV-284/20-RS-2000 a rozhodnutiami Okresného súdu v Rimavskej Sobote

sp. zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet T. F. na začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. mája 2001

doručené podanie T. F., trvale bytom R. S. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako

„Žiadosť“, v ktorom navrhovateľ namietal porušenie vyšetrovateľom

Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Rimavskej Sobote (ďalej len

„vyšetrovateľ“), ku ktorému malo dôjsť nerešpektovaním práva navrhovateľa na obhajobu.

Na výzvu ústavného súdu na doplnenie podania navrhovateľ predložil splnomocnenie na

jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom pre advokáta JUDr. J. Č., ktorý

splnomocnenie listom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 2. júla 2001, prijal a podanie

navrhovateľa listom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 13. augusta 2001, doplnil.

Z podania navrhovateľa a z predloženého spisového materiálu vyplýva, že

vyšetrovateľ na základe oznámenia poškodeného L. I. 5. júna 2000 vzniesol proti

navrhovateľovi obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. b)

a trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa a

formou spolupáchateľstva podľa . V uznesení

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bol navrhovateľ upozornený, že v zmysle ustanovenia

musí mať obhajcu už v prípravnom konaní a že pokiaľ si

obhajcu do troch dní od doručenia predmetného uznesenia nezvolí, bude mu obhajca

v zmysle a ustanovený. Okresný súd v Rimavskej Sobote

(ďalej len „okresný súd“) navrhovateľovi 27. júna 2000 ustanovil za obhajcu JUDr. R. L.

(ďalej len „obhajca“), ktorému bolo uznesenie o jeho ustanovení za obhajcu doručené 4. júla

2000. Okresný súd 15. marca 2001 uznal navrhovateľa vinným zo spáchania trestného činu

vydierania podľa a trestného činu obmedzovania osobnej

slobody podľa a spolupáchateľstvom podľa

a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnástich

mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktoré Krajský súd

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 30. mája 2001 zamietol.

Navrhovateľ uvádza, že k porušeniu jeho práva na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom ( – ďalej len

„ústava“), ako aj jeho práva, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby

a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu ( ), malo

dôjsť jednak postupom vyšetrovateľa, ktorý v čase pred ustanovením obhajcu

navrhovateľovi okresným súdom vykonal v dňoch 6. júna a 16. júna 2000 výsluch

poškodeného napriek tomu, že nešlo o neodkladné alebo neopakovateľné úkony v zmysle

ustanovenia a , a jednak rozhodnutiami okresného súdu

sp. zn. (v podaní navrhovateľa opakovane nesprávne označené ako )

a krajského súdu sp. zn. , na základe ktorých bol navrhovateľ právoplatne

odsúdený pre predmetné trestné činy a ktoré údajný nezákonný postup vyšetrovateľa

v prípravnom konaní neodstránili.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd jeho návrh na začatie

konania prijal na ďalšie konanie a po jeho prijatí vyslovil porušenie základných práv

navrhovateľa podľa a a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „Listina“) postupom vyšetrovateľa a príslušnými rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa . Návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 40 ods. 3 Listiny obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Ak si

obhajcu nezvolí, hoci ho podľa zákona musí mať, ustanoví mu ho súd. Zákon ustanoví,

v ktorých prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu.

Právu na právnu pomoc podľa zodpovedá povinnosť štátneho

orgánu alebo orgánu verejnej správy vytvoriť podmienky pre dostupnosť právnej pomoci,

a to v rozsahu konania pred príslušným orgánom (mutatis mutandis ).

Podmienky, za ktorých navrhovateľ mohol toto právo voči príslušnému orgánu uplatniť

v prípravnom konaní, vymedzuje ustanovenie § 36 ods. 3 v spojení s ustanoveniami § 37

a . Ustanovenie obhajcu navrhovateľovi po tom, ako si obhajcu

v určenej lehote nezvolil, a teda postup vyšetrovateľa a okresného súdu v súlade

s predmetnými ustanoveniami nebol spôsobilý porušiť právo

navrhovateľa na právnu pomoc podľa , in concreto jeho právo, aby mu

v zmysle v spojení s bol ustanovený obhajca.

Z judikatúry ústavného súdu však zároveň vyplýva, že právo na právnu pomoc podľa

je podľa okolností konkrétneho prípadu potrebné vykladať v spojení

s , pričom rozsah a intenzita zaručeného práva na obhajobu sa

mení v okamihu zmeny právneho postavenia oprávnenej osoby zo zadržaného na

obvineného – okamihom vydania uznesenia o obvinení sú práva obvineného na obhajobu

vymedzené (mutatis mutandis ).

Vo vzťahu k právu na obhajobu podľa ústavný súd už vyslovil,

že „formuláciou čl. 50 ods. 3 sa kladie dôraz na zaručenie práv od okamihu vznesenia

obvinenia. (...) Všetkým oprávneným osobám sa čl. 50 ods. 3 zaručuje, že budú mať čas na

prípravu obhajoby, ďalej že budú mať možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu

budú môcť predniesť právne významným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom

obhajcu“ (). Ústavný súd tiež vyslovil, že „skutočnosť oneskoreného doručenia

opatrenia o ustanovení obhajcu nie je v príčinnej súvislosti s ustanovením obhajcu, ak bola

poskytnutá efektívna právna pomoc počas celého trestného konania“ ().

Z predloženého spisového materiálu však nevyplýva, že by, napriek istému

oneskoreniu pri ustanovení obhajcu navrhovateľovi okresným súdom, navrhovateľovi

nebola poskytnutá právna pomoc ani že by v dôsledku tohto oneskorenia právna pomoc,

ktorú obhajca navrhovateľovi poskytol, nebola efektívna. Obhajca sa úkonov vykonaných

v rámci prípravného konania zúčastnil už v dňoch 27. a 28. júna 2000, teda pred tým, než

mu bolo doručené uznesenie okresného súdu o jeho ustanovení za obhajcu navrhovateľa.

Sám navrhovateľ bol o ustanovení obhajcu poučený 27. júna 2000, pričom s týmto

ustanovením súhlasil. Námietka navrhovateľa, že k porušeniu jeho predmetných práv

vyšetrovateľom malo dôjsť výsluchom poškodeného pred tým, než bol navrhovateľovi

ustanovený obhajca, a že v dôsledku toho teda nemohla byť právna pomoc obhajcu ani jeho

obhajoba navrhovateľa efektívna, neobstojí tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že obhajca

sa 17. augusta 2000 zúčastnil konfrontácie medzi navrhovateľom a poškodeným, v rámci

ktorej navrhovateľ i jeho obhajca mali možnosť bezprostrednej reakcie na tvrdenia

poškodeného a túto možnosť aj využili. Medzi výsluchom poškodeného vyšetrovateľom

v dňoch 6. júna a 16. júna 2000 a právom navrhovateľa na právnu pomoc, ako aj právom na

prípravu a prednes obhajoby podľa názoru ústavného súdu nie je taká súvislosť, z ktorej by

vyplývala otázka ústavného významu a intenzity, teda otázka, ktorou by sa ústavný súd mal

zaoberať v rámci meritórneho preskúmania veci.

Pre posúdenie prípustnosti návrhu navrhovateľa na poskytnutie ochrany jeho

základným právam v konaní pred ústavným súdom je podstatnou tiež skutočnosť, že

z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovateľ porušenie svojho práva

na právnu pomoc a obhajobu relevantným spôsobom namietol v priebehu predmetného

trestného konania. Navrhovateľ ani jeho obhajca napríklad nežiadali, aby vyšetrovateľ

zopakoval výsluch poškodeného, na ktorom sa obhajca navrhovateľa nezúčastnil a ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho práva na právnu pomoc a obhajobu. Obhajca v liste z 28. júna

2000 vyšetrovateľovi síce vytýka porušovanie práva navrhovateľa na obhajobu

a upozorňuje ho, že táto skutočnosť bude predmetom sťažnosti na nadriadený orgán, žiadnu

takúto sťažnosť však predložený spisový materiál neobsahuje a navrhovateľ ju vo svojom

podaní nespomína. Rovnako sa ani v predloženom spisovom materiáli, ani v podaní

navrhovateľa nenachádza žiaden doklad o tom, že by navrhovateľ alebo jeho obhajca

využili možnosť požiadať prokurátora o odstránenie závad v postupe vyšetrovateľa podľa

. Navrhovateľ síce tvrdí, že v odvolaní proti rozsudku okresného

súdu, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania predmetných trestných činov, namietol

okrem iného aj nerešpektovanie svojich práv v prípravnom konaní, ani toto odvolanie však

žiadnu takúto námietku neobsahuje. Navrhovateľ tak na ochranu práv, ktorých porušenie

namieta vo svojom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, nevyužil tie opravné

prostriedky, ktoré mu na ochranu týchto práv poskytuje .

Ak ústavný súd nezistí priamu súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť návrhu a tento odmietne. Podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 31a ods.

1 návrh na začatie konania vo veci individuálnej ochrany

základných práv a slobôd nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal riadne opravné

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že práva navrhovateľa, ktorých porušenie

namietal, nemohli byť napadnutým postupom vyšetrovateľa porušené a že navrhovateľ

nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytoval zákon,

rozhodol ústavný súd podľa tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2001