Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 45/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2002

predbežne prerokoval návrh I. K. K., B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. S.,

B., na začatie konania vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v spôsobeného

konaním orgánov štátnej správy telekomunikácií a takto

r o z h o d o l :

Návrh I. K. K. na začatie konania o d m i e t a pre nedostatok právomoci na

prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2002

doručený návrh I. K. K., B. (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie konania vo veci porušenia

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Napadol ním nečinnosť orgánov štátnej správy

telekomunikácií, ktoré, ako to uvádza v návrhu, od roku 1991 nerozhodli v jeho

administratívnoprávnej (správnej) veci o zrušení „hlavnej telefónnej účastníckej stanice

v Bardejove – Bard. Miháľove“. Navrhovateľ tvrdí, že „bývalá správa pôšt

a telekomunikácií Bratislava (ďalej len „SPT“) vydala v mimoodvolacom správnom konaní

podľa zák. č. 71/67 Zb. v kontexte so zákonom čís. 110/64 Zb. úradné rozhodnutie čís.

1502/91, zo dňa 8. V. 1991, ktoré založila na nesprávnom skutkovom a právnom základe ...

Preto som sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal na nadriadený správny orgán Federálne

ministerstvo spojov v Prahe. Toto ministerstvo môjmu odvolaniu vyhovelo a svojím

konečným rozhodnutím sp. zn. 6933/91, zo dňa 1. VII. 1991 mnou napadnuté rozhodnutie

SPT zrušilo a vrátilo mu vec na nové konanie a rozhodnutie. No, žiaľ, od tejto doby

uplynulo už viac ako 10 rokov (!), ale žiadneho nového rozhodnutia v tejto veci niet!

Nevydalo ho ani SPT, no ani jeho právny nástupca Telekomunikačný úrad v Bratislave ...“

Navrhovateľ žiada, aby bola odstránená dlhodobá nečinnosť v správnom konaní

u štátneho orgánu a odstránené jej následky formou primeraného finančného

zadosťučinenia. Konkrétne žiada, aby „Ústavný súd prikázal Telekomunikačnému úradu

SR, prípadne aj jeho nadriadenému orgánu ministerstvu, aby vydali nové rozhodnutie bez

ohľadu na uplynuvší čas nečinnosti, ktorý pretrváva! ... Pokiaľ ide o finančnú satisfakciu,

požadujem jednorázové odškodné vo výške 300 tis. Sk za dlhodobé znemožnenie

používania telefónnych služieb, a to za predpokladu, že v tomto ohľade nevydá správny

orgán novšie rozhodnutie s prípadnou možnosťou jeho napadnutia súdnou cestou“.

K návrhu priložil plnomocenstvo z 8. apríla 2002 pre komerčného právnika JUDr. J.

S., B., na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci „ústavnej sťažnosti, zo

dňa 7. IV. 2002 ...“.

Aj keď navrhovateľ v návrhu uvádza (výslovne nenamieta ich porušenie) aj ďalšie

ustanovenia nižšie uvedených právnych predpisov a medzinárodných dokumentov („Svoju

sťažnosť opieram predovšetkým o §§ 1, 2 úst. zák. čís. 23/91 Zb. a ním uvedenej Listiny

základných práv, najmä jej čl. 1 v kontexte s čl. 36; ďalej o čl. 1, 12, 19, 20, 21, 46 a 48

a ďalšie SR, ako aj ods. 1/ a 8 i Dodatkového protokolu – všetko v spojení

s čl. 13 a 14 Európskeho Dohovoru“), z obsahu jeho návrhu jednoznačne vyplýva, že ním

napáda len dlhodobú nečinnosť vyššie uvedených orgánov štátnej správy telekomunikácií

v administratívnom konaní o jeho veci, teda zbytočné prieťahy v konaní správneho orgánu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho

pojednávania.

V danej veci navrhovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (porušenie ďalších vyššie

označených článkov a zákonných ustanovení výslovne nenamietal a ani osobitne

neodôvodnil) spôsobeného nečinnosťou orgánov štátnej správy telekomunikácií v správnom

konaní (, až 21e o telekomunikáciách v znení neskorších

predpisov).

Z vyššie citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

rozhodovať o porušení základných práv alebo slobôd je daná iba subsidiárne v prípade, ak

o tom nerozhoduje iný súd.

, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2002

došlo k novelizácii v tom zmysle, že v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa

rozumie aj jeho nečinnosť ( in fine ).

Z ustanovenia o telekomunikáciách v znení neskorších

predpisov vyplýva, že pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb podľa tohto zákona sa postupuje podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní, t. j. podľa o správnom konaní (správny

poriadok).

Podľa názoru ústavného súdu treba považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej

správy zavedenú s účinnosťou od 1. januára 2002 za účinný

právny prostriedok ochrany základného práva uvedeného v , ktorý má

k dispozícii priamo účastník konania pred orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti

iného orgánu. Podľa je účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ). Tento účel môže

navrhovateľ plne dosiahnuť využitím uvedeného právneho prostriedku podľa § 244

.

Keďže návrh bol podaný 9. apríla 2002, teda po nadobudnutí účinnosti zákona

č. , a keďže nečinnosť orgánu verejnej správy trvala podľa tvrdenia

navrhovateľa aj po 1. januári 2002 ešte v čase podania návrhu, ústavný súd dospel k záveru,

že navrhovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok ochrany namietaného

základného práva pred všeobecným súdom, ktorý však nevyužil a obrátil sa priamo na

ústavný súd.

Vzhľadom na to, že právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je daná len

vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, a keďže v tomto

prípade je daná právomoc všeobecných súdov, bolo potrebné návrh na začatie konania

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002