Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 105/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2002

predbežne prerokoval sťažnosť F. T., bytom Š., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo

veci porušenia jeho základných práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu sťažovateľa na zverenie

maloletej dcéry do jeho výchovy, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť F. T. v časti namietajúcej prieťahy v konaní, a tým porušenie čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažnosť F. T. v časti namietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

3. Sťažnosť F. T. v časti namietajúcej porušenie práva na rešpektovanie rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -152 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -206 o d m i e t a pre nedostatok svojej

právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. mája 2002

doručené podanie F. T. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom Š., zastúpeného advokátkou

JUDr. E. Ľ., B., s pripojenými prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním

namietal porušenie označených základných práv podľa (ďalej

len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 11. mája 2001 v konaní vedenom

pod sp. zn. a v konaní, ktoré mu predchádzalo (ako súdu prvostupňového

v konaní o návrhu sťažovateľa na zverenie maloletej dcéry do jeho výchovy), ako aj

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -206 z 13. februára 2002, ktorý

zamietavý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Na základe dôvodov uvedených vo

svojom podaní sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v jeho veci konal prednostne a rozhodol

takto: „rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 z 11. 5. 2001, č. k. -152

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 13. 2. 2002, sp. zn.

a konaním im predchádzajúcim, boli porušené práva navrhovateľa, upravené v čl. 46 ods. 1,

SR a a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Ústavný súd uvedené rozhodnutia zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava 5

na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie ako

náhrady nemajetkovej ujmy v sume 600.000 Sk, ktorú mu vyplatia odporcovia solidárne

v lehote do 2 mesiacov.

Ústavný súd zaväzuje odporcov nahradiť navrhovateľovi na trovách konania sumu

100.000 Sk, tiež v lehote do 2 mesiacov.“

II.

Ústavný súd došlé podanie predbežne prerokoval a vychádzajúc z jeho obsahu

a petitu ho posúdil ako sťažnosť podľa , ktorou fyzická osoba namieta

porušenie svojich základných práv podľa a medzinárodnej zmluvy o ľudských

právach postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov v prvostupňovom a odvolacom

konaní o návrhu sťažovateľa na zverenie maloletej dcéry do jeho výchovy. Ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

citovaného zákona. Existenciu takýchto dôvodov pritom skúmal osobitne vo vzťahu k tým

jednotlivým základným právam a slobodám, ktorých porušenie sťažovateľ namietal.

1. Porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru namietal sťažovateľ tak postupom Okresného súdu

Bratislava V vo veci samej, ako aj pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na vydanie

predbežného opatrenia zo 17. novembra 1999. Sťažovateľ ďalej namietal aj prieťahy

v konaní Krajského súdu v Bratislave pri rozhodovaní o jeho odvolaní proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V z 11. mája 2001. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keďže ňou namietal prieťahy v súdnych

konaniach, ktoré v dobe podania sťažnosti na ústavný súd už boli právoplatne skončené.

Vzhľadom na povahu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

ústavný súd „poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov len vtedy, ak bola táto na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu

namietaného práva došlo alebo keď porušenie v tomto čase ešte trvalo“ (,

), v dôsledku toho je mu možné poskytnúť účinnú ochranu, pričom vychádza

z toho, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia.

K vytvoreniu... stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu.“ (, ). Keďže sťažovateľ namietal porušenie

svojho základného práva podľa a dohovoru postupom súdov

v konaniach už právoplatne skončených, bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľ namietal tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru (právo na súdnu ochranu, resp. spravodlivý súdny proces).

Porušenia tohto práva sa mali dopustiť všeobecné súdy tým, že „odmietli vykonať

sťažovateľom navrhnutý podstatný dôkaz“ a „odmietli sa zaoberať návrhom sťažovateľa aj

ohľadne úpravy styku s maloletým dieťaťom“. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa ústavný súd zistil, že sa ňou namietalo procesné pochybenie predovšetkým

Okresného súdu Bratislava V, a to pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, ako aj

rozhodnutie o návrhu sťažovateľa ohľadom úpravy jeho styku s maloletou dcérou. Ústavný

súd odmietol aj túto časť sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú, keďže sa ňou namietalo

porušenie jeho základných práv, ktorých ochrany sa v čase konania a rozhodovania

všeobecných súdov mohol domáhať pred ústavným súdom (a za splnenia procesných

podmienok) do 31. decembra 2001 prostredníctvom dostupných prostriedkov individuálnej

ochrany (ústavná sťažnosť podľa , resp. podnet podľa ). Ústavný

súd pri rozhodovaní o tejto časti sťažnosti (a v súlade so svojou doterajšou judikatúrou)

vychádzal z toho, že „Ústavná a ani zákonná úprava „novej sťažnosti“ (a od 1. januára

2002) pred ústavným súdom ju nekvalifikuje ako prostriedok ochrany ľudských práv

a základných slobôd nahrádzajúci individuálne konanie o ochrane ľudských práv

a základných slobôd pred ústavným súdom dostupné sťažovateľovi do 31. decembra 2001

(, , , ). Sťažovateľ však túto možnosť

konania pred ústavným súdom nevyužil a ani nepreukázal, že by jej využitiu v uvedenom

období bránili vážne prekážky.

Nad rámec tejto časti odôvodnenia tiež ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mohol

označené procesné pochybenia prvostupňového súdu napadnúť opravným prostriedkom,

a to odvolaním proti rozsudku prvostupňového súdu (minimálne s odkazom na ustanovenie

, a ). Z priloženej kópie odvolania

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V však nevyplýva, že by v ňom sťažovateľ vôbec

poukázal aj na procesné pochybenia prvostupňového súdu, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti

podanej ústavnému súdu.

3. Sťažovateľ napokon namietal aj porušenie čl. 8 ods. 1 dohovoru, t. j. „práva na

rešpektovanie rodinného života“, keďže „súdy svojimi autoritatívnymi rozhodnutiami

rozdelili rodinu“. Ústavný súd sťažnosť navrhovateľa aj v tejto časti odmietol pre

nedostatok svojej právomoci, keďže o ochrane základného práva podľa čl. 8 ods. 1

dohovoru rozhodujú (a aj rozhodovali) všeobecné súdy, a nie ústavný súd v konaní

o sťažnosti podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti podotýka, že

neúspech v konaní pred všeobecným súdom vo veci spadajúcej do jeho právomoci nie je

dostačujúcim dôvodom na založenie právomoci ústavného súdu konať o sťažnosti podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2002