Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 22/02
PDF · 101.3 KB
No categories available
III. ÚS 22/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2002
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda
Báránya prerokoval sťažnosť J. Š., bytom K., zastúpeného komerčným právnikom
JUDr. J. F., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Trenčíne
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 605/91, a takto
r o z h o d o l :
Právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 605/91 p o r u š e n é b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára
2002 doručená sťažnosť J. Š., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného komerčným
právnikom JUDr. J. F., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
Okresným súdom v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“ alebo „účastník“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 605/91.
Navrhovateľ tvrdí, že i keď v konaní vystupuje ako žalovaný, má záujem, aby vec
bola právoplatne rozhodnutá, a tým bol odstránený stav právnej neistoty, v ktorom sa
nachádza. Tvrdí, že vo veci v podstate nebolo konané od uznesenia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 17 Co 66/96 z 28. augusta 1996.
Ústavný súd 7. marca 2002 prijal sťažnosť navrhovateľa na ďalšie konanie
uznesením č. k. III. ÚS 22/02-8.
Ústavný súd je viazaný návrhom, a preto skúmal iba to, či došlo ku zbytočným
prieťahom v konaní okresného súdu. Nezaoberal sa otázkou, či sa zbytočné prieťahy
vyskytli aj v konaní odvolacieho súdu.
Ústavný súd neskúmal, či v konaní okresného súdu došlo k prieťahom pred
17. marcom 1993, keď vznikol ústavný súd. Zohľadnil však celkovú dobu konania vrátane
doby pred jeho vznikom.
Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ aj účastník súhlasili s upustením od ústneho
pojednávania. Ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, kde
je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie
veci.
Predsedníčka okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila k sťažnosti
podaním doručeným ústavnému súdu 25. marca 2002. Uviedla v ňom stručný prehľad
konania vedeného pod sp. zn. 10 C 605/91, ktorého dĺžku odôvodnila skutkovou a právnou
zložitosťou veci, správaním účastníkov, a to zvlášť navrhovateľa, ako aj nedostatočným
personálnym stavom sudcov na okresnom súde v rokoch 1997 – 2000, čo viedlo ku stavu,
že na jedného sudcu pripadlo viac ako 1000 nerozhodnutých vecí.
Ústavný súd na základe spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 605/91 zistil skutkový stav
a následne dospel k ďalej uvedeným právnym záverom.
K zbytočným prieťahom v konaní došlo nečinnosťou súdu od 12. novembra 1996 do
23. januára 1998 (14 mesiacov) a od 22. januára 1999 do 3. mája 2000 (15 mesiacov).
V konaní teda došlo k zbytočným prieťahom, ktoré zapríčinil okresný súd, trvajúcim
najmenej 29 mesiacov. Dobu od 16. júna 1994 do 26. apríla 1995, keď znalec vypracúval
znalecký posudok, síce treba považovať za neprimerane dlhú, ale súd počas nej robil iné
úkony, a preto ju ústavný súd nepovažuje za zbytočný prieťah v konaní.
Okrem uvedených dôb konal okresný súd plynule a jeho úkony nemožno označiť za
také, od vykonania ktorých nebolo možné očakávať, že prispejú k rozhodnutiu.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pri hodnotení, či v súdnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje
najmä tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka
súdneho konania a postup súdu napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 70/98.
Skutkovou a právnou zložitosťou veci nemožno odôvodniť mnohomesačnú
nečinnosť súdu, zvlášť keď po nej nasledujú jednoduché úkony nevyžadujúce zvláštnu
prípravu. K celkovej dĺžke konania prispel v nezanedbateľnej miere aj navrhovateľ, ale
uvedenú nečinnosť okresného súdu trvajúcu 29 mesiacov treba pričítať len účastníkovi.
Preťaženosť sudcov nie je možné zohľadniť ako dôvod ospravedlňujúci voči občanovi ináč
zbytočné prieťahy v konaní o jeho veci.
V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (z nálezu
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 40/97). Námietka nedostatočného počtu sudcov rovnako ako
námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolností,
ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie
vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. augusta 2002