Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 22/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2002

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda

Báránya prerokoval sťažnosť J. Š., bytom K., zastúpeného komerčným právnikom

JUDr. J. F., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Okresným súdom v Trenčíne

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

Okresným súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

10 C 605/91 p o r u š e n é b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2002 doručená sťažnosť J. Š., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného komerčným

právnikom JUDr. J. F., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

Okresným súdom v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“ alebo „účastník“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Navrhovateľ tvrdí, že i keď v konaní vystupuje ako žalovaný, má záujem, aby vec

bola právoplatne rozhodnutá, a tým bol odstránený stav právnej neistoty, v ktorom sa

nachádza. Tvrdí, že vo veci v podstate nebolo konané od uznesenia Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 28. augusta 1996.

Ústavný súd 7. marca 2002 prijal sťažnosť navrhovateľa na ďalšie konanie

uznesením č. k. -8.

Ústavný súd je viazaný návrhom, a preto skúmal iba to, či došlo ku zbytočným

prieťahom v konaní okresného súdu. Nezaoberal sa otázkou, či sa zbytočné prieťahy

vyskytli aj v konaní odvolacieho súdu.

Ústavný súd neskúmal, či v konaní okresného súdu došlo k prieťahom pred

17. marcom 1993, keď vznikol ústavný súd. Zohľadnil však celkovú dobu konania vrátane

doby pred jeho vznikom.

Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ aj účastník súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania. Ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, kde

je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie

veci.

Predsedníčka okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila k sťažnosti

podaním doručeným ústavnému súdu 25. marca 2002. Uviedla v ňom stručný prehľad

konania vedeného pod sp. zn. , ktorého dĺžku odôvodnila skutkovou a právnou

zložitosťou veci, správaním účastníkov, a to zvlášť navrhovateľa, ako aj nedostatočným

personálnym stavom sudcov na okresnom súde v rokoch 1997 – 2000, čo viedlo ku stavu,

že na jedného sudcu pripadlo viac ako 1000 nerozhodnutých vecí.

Ústavný súd na základe spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 605/91 zistil skutkový stav

a následne dospel k ďalej uvedeným právnym záverom.

K zbytočným prieťahom v konaní došlo nečinnosťou súdu od 12. novembra 1996 do

23. januára 1998 (14 mesiacov) a od 22. januára 1999 do 3. mája 2000 (15 mesiacov).

V konaní teda došlo k zbytočným prieťahom, ktoré zapríčinil okresný súd, trvajúcim

najmenej 29 mesiacov. Dobu od 16. júna 1994 do 26. apríla 1995, keď znalec vypracúval

znalecký posudok, síce treba považovať za neprimerane dlhú, ale súd počas nej robil iné

úkony, a preto ju ústavný súd nepovažuje za zbytočný prieťah v konaní.

Okrem uvedených dôb konal okresný súd plynule a jeho úkony nemožno označiť za

také, od vykonania ktorých nebolo možné očakávať, že prispejú k rozhodnutiu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pri hodnotení, či v súdnom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu , ústavný súd zohľadňuje

najmä tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka

súdneho konania a postup súdu napr. rozhodnutie sp. zn. .

Skutkovou a právnou zložitosťou veci nemožno odôvodniť mnohomesačnú

nečinnosť súdu, zvlášť keď po nej nasledujú jednoduché úkony nevyžadujúce zvláštnu

prípravu. K celkovej dĺžke konania prispel v nezanedbateľnej miere aj navrhovateľ, ale

uvedenú nečinnosť okresného súdu trvajúcu 29 mesiacov treba pričítať len účastníkovi.

Preťaženosť sudcov nie je možné zohľadniť ako dôvod ospravedlňujúci voči občanovi ináč

zbytočné prieťahy v konaní o jeho veci.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (z nálezu

ústavného súdu sp. zn. ). Námietka nedostatočného počtu sudcov rovnako ako

námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolností,

ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie

vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2002