Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 170/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť R. P., bytom B., zastúpeného

advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária P. B., ktorou namietal porušenie

svojich základných práv a slobôd podľa uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31. januára 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2002 doručená sťažnosť R. P., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, P. B., ktorou namietal porušenie

svojich základných práv vyplývajúcich z vlastníctva nehnuteľností rozhodnutím

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.

. V závere svojho podania navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil ním

napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2002 v časti

vyslovenej zmeny a zákazu vykonávania jeho vlastníckych práv na jeho

nehnuteľnostiach.

Keďže sťažnosť neobsahovala náležitosti požadované ustanoveniami zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ústavný súd vyzval sťažovateľa listom

č. k. -6 z 20. mája 2002, aby doplnil svoje podanie v zmysle v ňom

uvedených pokynov. Upozornil ho tiež, že v prípade nevyhovenia výzve môže byť

jeho podanie odmietnuté podľa ustanovenia .

Na výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním vypracovaným jeho

právnym zástupcom advokátom JUDr. J. S., sp. zn PB zo 6. júna 2002,

ktorým navrhol, aby ústavný súd „po predbežnom prerokovaní tejto mojej sťažnosti

rozhodol týmto uznesením

Ústavný súd začína konanie pre porušenie základných ľudských práv a slobôd

v zmysle článku 127 ods. 1 .

Po začatí konania navrhujem, aby senát Ústavného súdu vyniesol toto uznesenie

Ústavný súd vyslovuje, že konaním Stavebného bytového družstva Bytča,

so sídlom Bytča, Nám. Slovenskej republiky č. 24, IČO: 00693677, ktorým bol daný

podnet Okresnému súdu v Žiline, pričom tento svojím následným Uznesením sp. zn.

zo dňa 9. 10. 2001, a naň nadväzujúcim Uznesením Krajský súd v Žiline

sp. zn.: uznesenia zo dňa 31. 01. 2002, ktorým Krajský súd v Žiline

vydal predbežné opatrenie obmedzujúce mňa, vlastníka pozemkov parc.

č. KN 2216/1, KN 2216/2 a KN 216/3, nachádzajúcich sa v kat. úz. Veľká Bytča,

zapísaných na LV č. 50, boli porušené základné práva a slobody osoby R. P. v zmysle

článku 127 ods. 1 , s priamym poukazom na porušenie

mojich vlastníckych práv v zmysle ustanovenia Slovenskej

republiky.

Ústavný súd súčasne vyslovuje, že ruší ako nezákonné uznesenie Krajského

súdu v Žiline sp. zn.: zo dňa 31. januára 2002, ktorým uznesením bol

vykonaný neprimeraný zásah do mojich vlastníckych práv a obmedzenie môjho

vlastníckeho práva bolo vykonané v rozpore so zákonom nad nevyhnutnú mieru, teda

v rozpore s článkom 20 ods. 4 .

Ústavný súd v zmysle ustanovenia článku 127 ods. 3 Slovenskej

republiky, vzhľadom k tomu, že sťažnosti vyhovel, priznáva tomu, koho práva boli

porušené, teda osobe R. P. i primerané finančné zadosťučinenie“.

Ústavný súd konštatuje, že ani po doplnení sťažnosť nespĺňala všetky

náležitosti požadované .

Ústavný súd na Okresnom súde v Žiline (ďalej len „okresný súd“) zistil,

že sťažovateľom napadnuté uznesenia nadobudli právoplatnosť 22. apríla 2002, teda

že sťažnosť bola podaná v zákonom ustanovenej lehote (§ 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde).

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný

súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd

navrhovateľa (sťažovateľa) na také nedostatky upozornil, uznesenie nemusí

odôvodniť.

Ako to z obsahu sťažnosti a navrhovaného petitu vyplýva, predmetom sťažnosti

je namietaná neústavnosť označeného predbežného opatrenia nariadeného v rámci

konania o žalobe na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Podľa ustanovenia Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť

dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí

dôkaz. Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob

zániku upravujú ustanovenia až 79 .

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych

(nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci

prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenie

zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Nariadením predbežného opatrenia

sa práva účastníkov nekonštituujú ani nedeklarujú. Dočasne sa ním zabezpečujú práva

účastníkov tak, aby do právoplatného skončenia súdneho sporu vo veci samej svojím

správaním nezaložili stav, ktorý by nebolo možné vôbec alebo len s neprimeranými

ťažkosťami napraviť.

Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veci

sp. zn. ) rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie

v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za súčasť základného práva na

súdnu ochranu podľa (podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd). Predpokladom vyslovenia záveru o porušení základných práv

a slobôd je však len také ich porušenie, ktoré nemožno napraviť alebo odstrániť

v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl., § 102

), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v v spojitosti

s predbežnými opatreniami.

Sťažovateľ ako účastník konania si musí byť vedomý toho, že súd môže

pomery účastníkov konania dočasne upraviť predbežným opatrením ako

zabezpečovacím prostriedkom.

V prípade, že podľa názoru sťažovateľa pominuli alebo vôbec neexistovali

dôvody na nariadenie napadnutého predbežného opatrenia, bol sťažovateľ oprávnený

navrhnúť aj jeho zrušenie. Možnosť dosiahnuť zrušenie predbežného opatrenia

vyplýva priamo zo zákona ( ).

poskytuje účastníkovi, voči ktorému smeruje výrok

predbežného opatrenia, primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným

neopodstatneným a nezákonným obsahom predbežného opatrenia aj počas konania

o veci samej bez toho, aby sa oprávnenie navrhnúť zrušenie predbežného opatrenia

obmedzovalo inými než zákonnými predpokladmi, t. j. že tu neboli alebo pominuli

dôvody na jeho nariadenie. Keďže túto ochranu upravenú priamo Občianskym súdnym

poriadkom považuje ústavný súd za účinnú a dostupnú, sťažovateľ ako účastník

súdneho konania sa jej preto nemôže dovolávať prostredníctvom sťažnosti podanej

ústavnému súdu.

Sťažovateľ uviedol, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. januára 2002 porušil jeho vlastnícke práva v zmysle ustanovenia čl. 20 ods. 4

. Namieta teda nesprávnosť právneho názoru krajského súdu, ktorý dočasne

upravil pomery účastníkov. Napadnuté uznesenie nemá v tomto štádiu konania také

dôsledky, ktoré mu prikladá sťažovateľ.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil

právny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodniteľné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva

alebo slobody (mutatis mutandis , , , ,

).

Po oboznámení sa s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. januára 2002 dospel ústavný súd k názoru, že toto rozhodnutie nemožno

kvalifikovať ako zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a preto nie je daná ani právomoc

ústavného súdu na jeho preskúmanie a prípadné nahradenie právnym názorom

ústavného súdu v danej veci.

Ústavný súd v danom prípade pri skúmaní procesných podmienok, za splnenia

ktorých môže sťažnosť prijať, zistil, že nie je daná jeho právomoc na prerokovanie

veci, pretože ochranu právam sťažovateľa poskytuje (alebo môže poskytnúť)

a občianskoprávny (všeobecný) súd v sporovom konaní,

ktorého je účastníkom, prostredníctvom účinných a dostupných právnych prostriedkov

nápravy.

Ústavný súd poznamenáva, že okrem nedostatku právomoci na prerokovanie

predmetnej sťažnosti táto nespĺňa ani požiadavku obsahových náležitostí stanovených

zákonom (nedostatky sťažnosti neboli odstránené ani na výzvu ústavného súdu).

Vo vzťahu k požiadavke sťažovateľa na vyslovenie neústavnosti konania Stavebného

bytového družstva Bytča (pre podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia)

je sťažnosť v tejto časti aj zjavne neopodstatnená.

Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde podnet zamietol z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2002