Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 170/02
PDF · 134.39 KB
No categories available
III. ÚS 170/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
13. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť R. P., bytom B., zastúpeného
advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária P. B., ktorou namietal porušenie
svojich základných práv a slobôd podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23 Co 178/02 z 31. januára 2002, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť R. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na prerokovanie veci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla
2002 doručená sťažnosť R. P., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, P. B., ktorou namietal porušenie
svojich základných práv vyplývajúcich z vlastníctva nehnuteľností rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.
23 Co 178/02. V závere svojho podania navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil ním
napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 23 Co 178/02 z 31. januára 2002 v časti
vyslovenej zmeny a zákazu vykonávania jeho vlastníckych práv na jeho
nehnuteľnostiach.
Keďže sťažnosť neobsahovala náležitosti požadované ustanoveniami zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa listom
č. k. Rvp 602/02-6 z 20. mája 2002, aby doplnil svoje podanie v zmysle v ňom
uvedených pokynov. Upozornil ho tiež, že v prípade nevyhovenia výzve môže byť
jeho podanie odmietnuté podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním vypracovaným jeho
právnym zástupcom advokátom JUDr. J. S., sp. zn PB 67/2002-JS zo 6. júna 2002,
ktorým navrhol, aby ústavný súd „po predbežnom prerokovaní tejto mojej sťažnosti
rozhodol týmto uznesením
Ústavný súd začína konanie pre porušenie základných ľudských práv a slobôd
v zmysle článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Po začatí konania navrhujem, aby senát Ústavného súdu vyniesol toto uznesenie
Ústavný súd vyslovuje, že konaním Stavebného bytového družstva Bytča,
so sídlom Bytča, Nám. Slovenskej republiky č. 24, IČO: 00693677, ktorým bol daný
podnet Okresnému súdu v Žiline, pričom tento svojím následným Uznesením sp. zn.
Nc 2164/01 zo dňa 9. 10. 2001, a naň nadväzujúcim Uznesením Krajský súd v Žiline
sp. zn.: uznesenia 23 Co 178/02 zo dňa 31. 01. 2002, ktorým Krajský súd v Žiline
vydal predbežné opatrenie obmedzujúce mňa, vlastníka pozemkov parc.
č. KN 2216/1, KN 2216/2 a KN 216/3, nachádzajúcich sa v kat. úz. Veľká Bytča,
zapísaných na LV č. 50, boli porušené základné práva a slobody osoby R. P. v zmysle
článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s priamym poukazom na porušenie
mojich vlastníckych práv v zmysle ustanovenia čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky.
Ústavný súd súčasne vyslovuje, že ruší ako nezákonné uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn.: 23 Co 178/2002 zo dňa 31. januára 2002, ktorým uznesením bol
vykonaný neprimeraný zásah do mojich vlastníckych práv a obmedzenie môjho
vlastníckeho práva bolo vykonané v rozpore so zákonom nad nevyhnutnú mieru, teda
v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd v zmysle ustanovenia článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, vzhľadom k tomu, že sťažnosti vyhovel, priznáva tomu, koho práva boli
porušené, teda osobe R. P. i primerané finančné zadosťučinenie“.
Ústavný súd konštatuje, že ani po doplnení sťažnosť nespĺňala všetky
náležitosti požadované zákonom o ústavnom súde.
Ústavný súd na Okresnom súde v Žiline (ďalej len „okresný súd“) zistil,
že sťažovateľom napadnuté uznesenia nadobudli právoplatnosť 22. apríla 2002, teda
že sťažnosť bola podaná v zákonom ustanovenej lehote (§ 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný
súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd
navrhovateľa (sťažovateľa) na také nedostatky upozornil, uznesenie nemusí
odôvodniť.
Ako to z obsahu sťažnosti a navrhovaného petitu vyplýva, predmetom sťažnosti
je namietaná neústavnosť označeného predbežného opatrenia nariadeného v rámci
konania o žalobe na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 2164/01.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“)
ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí
dôkaz. Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob
zániku upravujú ustanovenia § 74 až 79 Občianskeho súdneho poriadku.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych
(nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci
prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenie
zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Nariadením predbežného opatrenia
sa práva účastníkov nekonštituujú ani nedeklarujú. Dočasne sa ním zabezpečujú práva
účastníkov tak, aby do právoplatného skončenia súdneho sporu vo veci samej svojím
správaním nezaložili stav, ktorý by nebolo možné vôbec alebo len s neprimeranými
ťažkosťami napraviť.
Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veci
sp. zn. II. ÚS 64/02) rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie
v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za súčasť základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd). Predpokladom vyslovenia záveru o porušení základných práv
a slobôd je však len také ich porušenie, ktoré nemožno napraviť alebo odstrániť
v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl., § 102
Občianskeho súdneho poriadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými
prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku v spojitosti
s predbežnými opatreniami.
Sťažovateľ ako účastník konania si musí byť vedomý toho, že súd môže
pomery účastníkov konania dočasne upraviť predbežným opatrením ako
zabezpečovacím prostriedkom.
V prípade, že podľa názoru sťažovateľa pominuli alebo vôbec neexistovali
dôvody na nariadenie napadnutého predbežného opatrenia, bol sťažovateľ oprávnený
navrhnúť aj jeho zrušenie. Možnosť dosiahnuť zrušenie predbežného opatrenia
vyplýva priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Občiansky súdny poriadok poskytuje účastníkovi, voči ktorému smeruje výrok
predbežného opatrenia, primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným
neopodstatneným a nezákonným obsahom predbežného opatrenia aj počas konania
o veci samej bez toho, aby sa oprávnenie navrhnúť zrušenie predbežného opatrenia
obmedzovalo inými než zákonnými predpokladmi, t. j. že tu neboli alebo pominuli
dôvody na jeho nariadenie. Keďže túto ochranu upravenú priamo Občianskym súdnym
poriadkom považuje ústavný súd za účinnú a dostupnú, sťažovateľ ako účastník
súdneho konania sa jej preto nemôže dovolávať prostredníctvom sťažnosti podanej
ústavnému súdu.
Sťažovateľ uviedol, že krajský súd uznesením sp. zn. 23 Co 178/02
z 31. januára 2002 porušil jeho vlastnícke práva v zmysle ustanovenia čl. 20 ods. 4
ústavy. Namieta teda nesprávnosť právneho názoru krajského súdu, ktorý dočasne
upravil pomery účastníkov. Napadnuté uznesenie nemá v tomto štádiu konania také
dôsledky, ktoré mu prikladá sťažovateľ.
Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil
právny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne
neodôvodniteľné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva
alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01,
Po oboznámení sa s uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 178/02
z 31. januára 2002 dospel ústavný súd k názoru, že toto rozhodnutie nemožno
kvalifikovať ako zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a preto nie je daná ani právomoc
ústavného súdu na jeho preskúmanie a prípadné nahradenie právnym názorom
ústavného súdu v danej veci.
Ústavný súd v danom prípade pri skúmaní procesných podmienok, za splnenia
ktorých môže sťažnosť prijať, zistil, že nie je daná jeho právomoc na prerokovanie
veci, pretože ochranu právam sťažovateľa poskytuje (alebo môže poskytnúť)
Občiansky súdny poriadok a občianskoprávny (všeobecný) súd v sporovom konaní,
ktorého je účastníkom, prostredníctvom účinných a dostupných právnych prostriedkov
nápravy.
Ústavný súd poznamenáva, že okrem nedostatku právomoci na prerokovanie
predmetnej sťažnosti táto nespĺňa ani požiadavku obsahových náležitostí stanovených
zákonom (nedostatky sťažnosti neboli odstránené ani na výzvu ústavného súdu).
Vo vzťahu k požiadavke sťažovateľa na vyslovenie neústavnosti konania Stavebného
bytového družstva Bytča (pre podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia)
je sťažnosť v tejto časti aj zjavne neopodstatnená.
Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde podnet zamietol z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2002