Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 193/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., bytom K. O., zastúpenej advokátkou JUDr. I.

R., Advokátska kancelária, K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu v zmysle , porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

a porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 17716/97, ako aj jej

návrh o vydanie dočasného opatrenia a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2002

doručená sťažnosť E. K., bytom K. O. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., doplnená podaniami z 30. augusta 2002, 15. októbra

2002 a 25. novembra 2002.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

v zmysle (ďalej len „“), porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

, ako aj porušenie práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote súdom podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. Ro 17716/97.

Sťažovateľka uviedla, že okresný súd vydal 5. novembra 1997 platobný rozkaz

sp. zn. Ro 17716/97, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke O. N., bytom K.,

sumu 40 000 Sk so 17,5 % úrokmi z omeškania od 1. marca 1995 do zaplatenia, ako aj

náhradu trov konania vo výške 1 600 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

1 540 Sk. Uvedený platobný rozkaz jej bol doručený 5. decembra 1997. V zákonnej lehote,

10. decembra 1997, podala „proti platobnému rozkazu vyjadrenie“ (podanie z 9. decembra

1997), v ktorom doslova uviedla, že dlh voči navrhovateľke nemá a nie je jej dlžníčkou.

Svoje tvrdenia aj podrobne zdôvodnila. Okresný súd však na predmetnom platobnom

rozkaze vyznačil dátum nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorý stanovil na

23. december 1997.

Oprávnená O. N. podala 8. februára 2001 návrh na výkon exekúcie pre vymoženie

náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 540 Sk priznanej platobným rozkazom sp. zn.

Ro 17716/97 z 5. novembra 1997 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Ľ. D. so

sídlom v K. Okresný súd ho poveril 14. februára 2001 vykonaním exekúcie. Upovedomenie

o začatí exekúcie prevzala sťažovateľka 3. marca 2001. Námietky sťažovateľky proti

exekúcii podané 6. marca 2001 okresný súd (ako súd exekučný) uznesením sp. zn.

Er 316/01 z 15. augusta 2002 zamietol.

Oprávnená O. N. podala 24. apríla 2002 taktiež návrh na výkon exekúcie pre

vymoženie pohľadávky 40 000 Sk priznanej platobným rozkazom sp. zn. Ro 17716/97

z 5. novembra 1997 na Exekútorský úrad súdnej exekútorky JUDr. M. P. so sídlom v T.

Okresný súd ju poveril vykonaním exekúcie 20. mája 2002 a námietky sťažovateľky proti

exekúcii podané 27. júna 2002 uznesením sp. zn. Er 768/02 z 15. augusta 2002 zamietol.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľka namietala, že okresný súd jej

svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 17716/97 odoprel právo na

prerokovanie jej veci súdom tým, že aj napriek vyjadreniu, v ktorom uviedla, že

navrhovateľke nič nedlhuje spolu s odôvodnením svojho stanoviska, nepokračoval v konaní,

ale považoval predmetný platobný rozkaz za právoplatný. Keďže § 41 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku ustanovuje, že každý úkon účastníka má súd posúdiť podľa jeho obsahu,

aj keď je úkon nesprávne označený, mal okresný súd jej vyjadrenie podané 10. decembra

1997 vzhľadom na jeho obsah považovať za odpor a konať vo veci ďalej. Okresný súd však

od 23. decembra 1997 nevykonal vo veci žiadny úkon. Neprejednal jej vec, pričom

neakceptuje sťažovateľkou namietané prieťahy v konaní, ale zastáva názor, že v konaní už

nemá pokračovať.

Na základe uvedených skutočností žiadala, aby ústavný súd vyslovil, že: „Právo

sťažovateľky na prejednanie veci súdom podľa článku 46 ods. 1 SR, právo na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 SR a práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného

súdu Košice – okolie v konaní sp. zn. Ro 17716/97 porušené. Ústavný súd Slovenskej

republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice – okolie konal vo veci vedenej na Okresnom

súde Košice – okolie pod sp. zn. Ro 17716/97 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej

republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 300.000,- Sk. Odporca

je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy konania.“

Podaním z 25. novembra 2002 žiadala sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd zakázal súdnej exekútorke

JUDr. M. P., Exekútorský úrad, T., pokračovať vo vykonávaní exekúcie vedenej u nej pod

sp. zn. Ex 55/02 na základe platobného rozkazu okresného súdu sp. zn. Ro 17716/97

z 5. novembra 1997 až do právoplatného skončenia konania o sťažnosti sťažovateľky pred

ústavným súdom.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa sťažnosť predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľky.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala, že k zásahu do jej

základného práva zaručeného v došlo postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. Ro 17716/97 tým, že jej podanie z 9. decembra 1997

doručené mu 10. decembra 1997, v ktorom uviedla, že navrhovateľke nič nedlhuje spolu

s odôvodnením svojho stanoviska, neposúdil ako odpor proti platobnému rozkazu

a nepokračoval v konaní, ale považoval predmetný platobný rozkaz za právoplatný, čím jej

odoprel právo na súdnu ochranu, pretože

ustanovuje, že každý úkon účastníka má súd posúdiť podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený, z čoho vyplýva, že okresný súd mal jej podanie vzhľadom na jeho

obsah považovať za odpor a konať vo veci ďalej. Okresný súd však od 23. decembra 1997

nevykonal vo veci žiadny úkon a zastáva názor, že v konaní už nemá pokračovať.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu listín, ktoré sťažovateľka k sťažnosti pripojila,

vyplýva, že o skutočnostiach, v ktorých vidí zásah do svojho základného práva na súdnu

ochranu v zmysle , sa dozvedela 3. marca 2001, keď jej bolo doručené

upovedomenie súdneho exekútora JUDr. Ľ. D. o začatí exekúcie pre vymoženie pohľadávky

vo výške 1 540 Sk na základe platobného rozkazu sp. zn. Ro 17716/97 z 5. novembra 1997.

Sťažovateľka sa však ústavnej ochrany svojich základného práva na súdnu ochranu

domáhala podľa až 7. augusta 2002, keď bola jej sťažnosť doručená

ústavnému súdu.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojho základného práva na súdnu

ochranu v zmysle na ústavnom súde podľa , už uplynula

lehota stanovená pre tento typ konania, a to aj keby ústavný súd vychádzal z (pre

sťažovateľku) najpriaznivejšej alternatívy stanovenia začiatku plynutia lehoty ustanovenej

v , teda z momentu, keď sa sťažovateľka dozvedela

o právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu sp. zn. Ro 17716/97 z 5. novembra

1997 (3. marca 2001). Vzhľadom na túto skutočnosť dospel ústavný súd k záveru, že

sťažnosť sťažovateľky bola v tejto časti podaná oneskorene.

Sťažovateľka namietala aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle a porušenie jej práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s odôvodnením,

že okresný súd mal jej podanie z 9. decembra 1997 vzhľadom na jeho obsah považovať za

odpor a konať vo veci ďalej. Okresný súd však od 23. decembra 1997 nevykonal vo veci

žiadny úkon a zastáva názor, že v konaní už nemá pokračovať.

Pri posúdení tejto námietky sťažovateľky ústavný súd prihliadal na skutočnosť, že

platobný rozkaz sp. zn. Ro 17716/97 z 5. novembra 1997 je rozhodnutím, ktoré okresný súd

vydal v rámci svojej právomoci v zmysle v konaní podľa ustanovení

. Podľa všeobecného súdu, ktorý uvedené rozhodnutie vydal,

nadobudol platobný rozkaz sp. zn. Ro 17716/97 z 5. novembra 1997 právoplatnosť a stal sa

vykonateľným 23. decembra 1997. K vyvráteniu tejto domnienky v konaní pred

všeobecnými súdmi na základe využitia prostriedkov nápravy, ktoré právny poriadok pre

tento účel sťažovateľke účinne poskytuje, nedošlo a lehota na konanie pred ústavným

súdom podľa , v ktorom by sa mohol zaoberať touto otázkou (podľa názoru

ústavného súdu vyjadreného v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia

týkajúcej sa sťažovateľkou namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu),

už uplynula.

Na základe uvedených skutočností vychádzal ústavný súd z toho, že konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. Ro 17716/97 bolo 23. decembra 1997 právoplatne skončené

a námietku zbytočných prieťahov v tomto konaní vznesenú sťažovateľkou posúdil ako

oneskorenú. Z tohto dôvodu preto sťažnosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

, ako aj porušenia jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

súdom podľa dohovoru podľa odmietol.

Sťažovateľka podaním z 25. novembra 2002 požiadala prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne ústavný súd aj o vydanie dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorým by až do právoplatného skončenia konania o jej sťažnosti pred

ústavným súdom zakázal pokračovať súdnej exekútorke JUDr. M. P., Exekútorský úrad, T.,

vo vykonávaní exekúcie vedenej u nej pod sp. zn. Ex 55/02 na základe platobného rozkazu

okresného súdu sp. zn. Ro 17716/97 z 5. novembra 1997.

Pretože ústavný súd po predbežnom prerokovaní v zmysle § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona z dôvodov

uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia odmietol, o jej návrhu na vydanie dočasného

opatrenia už potom nerozhodoval ().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002