Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 89/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť maloletého T. Š., bytom K., v zastúpení svojím zákonným

zástupcom – otcom O. Š., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K.,

ktorou namietal porušenie svojich práv zaručených v čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 2, čl. 16 ods. 1

a čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, porušenie svojich základných práv zaručených

v , a , ako aj porušenie

svojho práva zaručeného v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I a súdneho exekútora L. K., Exekútorský úrad, K.,

v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Er 2512/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2003 doručená sťažnosť maloletého T. Š., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), v zastúpení

svojím zákonným zástupcom – otcom O. Š., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie svojich práv zaručených v čl. 2

ods. 2, čl. 3 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, porušenie

svojich základných práv zaručených v , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie svojho práva zaručeného v čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) a súdneho exekútora L. K., Exekútorský úrad, K. (ďalej

len „exekútor“), v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Er 2512/00

(na exekútorskom úrade exekútora bola exekúcia vykonávaná pod sp. zn. EX 261/2000).

Sťažovateľ uviedol, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 17. septembra 1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 4. septembra 1997 bolo rozvedené manželstvo jeho rodičov O. Š. a D. Š.

a sťažovateľ spolu s bratom L. Š. boli na čas po rozvode zverení do výchovy matky. V roku

1995 na základe vlastného rozhodnutia odišiel bývať k otcovi, u ktorého je doposiaľ.

Okresný súd následne rozsudkom sp. zn. zo 17. mája 2001, ktorý nadobudol

právoplatnosť 20. júna 2001, zveril sťažovateľa do výchovy otca.

Rozsudkom sp. zn. z 25. septembra 1998 okresný súd zrušil právo

spoločného nájmu O. Š. a D. Š. k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa na druhom

poschodí bytového domu na V. v K. a za výlučného nájomcu a člena Územného bytového

družstva K. – K. určil matku sťažovateľa, D. Š. (ďalej len „oprávnená“). O. Š., otcovi

sťažovateľa (ďalej len „povinný“), uložil povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu

v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozsudku bez bytovej náhrady. Rozsudok

okresného súdu potvrdil v odvolacom konaní aj Krajský súd v Košiciach, a to rozsudkom

sp. zn. z 23. septembra 1999. Povinný podal 9. októbra 2001 návrh na obnovu

konania v uvedenej právnej veci.

Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie (pozn. doručeného okresnému

súdu 9. mája 2000) a žiadosti exekútora o udelenie poverenia vydal okresný súd 12. júna

2000 poverenie č. 5802*017055, ktorým poveril exekútora vykonaním exekúcie vyprataním

predmetného bytu na základe exekučného titulu - rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 25. septembra 1998. Po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn.

EX 261/2000 z 12. júna 2000, podal povinný 19. októbra 2001 námietky proti exekúcii,

ktoré okresný súd uznesením sp. zn. Er 2512/00 z 3. októbra 2002 zamietol. Povinný podal

15. októbra 2002 návrh na odklad exekúcie podľa § 56 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„exekučný poriadok“).

Sťažovateľ okrem iného namietal, že „nie z vlastnej viny“ alebo „v dôsledku

špekulatívneho konania“ ale „len z dôvodu“, že žije so svojim otcom v byte, ktorý bol

bytom jeho rodičov, sa ocitol v situácii, v ktorej každú chvíľu hrozí, že „(...) budem

násilným spôsobom v dôsledku exekúcie vedenej síce v súlade so zákonnými ustanoveniami

na ňu sa vzťahujúcimi, vysťahovaný z tohto bytu bez toho, žeby mi bola poskytnutá náhrada

za tento domov“.

Sťažovateľ, namietajúc, že v už zmienenom exekučnom konaní mu nie je

„poskytnutá žiadna ochrana“, žiadal, aby ústavný súd po prerokovaní veci takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na ochranu pred všetkými formami diskriminácie a trestania, ktoré

vyplývajú z postavenia činnosti vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho rodičov,

zakotvené v článku 2 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa

na ochranu nevyhnutnú pre jeho blaho zakotvené v článku 3 ods. 2 Dohovoru

o právach dieťaťa

na ochranu proti svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny a domova

zakotvené v článku 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný

a sociálny rozvoj zakotvené v článku 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

zakotvené v článku 19 ods. 2 SR

na nedotknuteľnosť obydlia zakotvené v článku 21 ods. 1 SR

na osobitnú ochranu detí a mladistvých zakotvené v článku 41 ods. 1 SR

na rešpektovanie súkromného a rodinného života a obydlia zakotvené v článku 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bolo v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom L. K. Exekútorského úradu pri

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 261/2000, na ktoré bolo vydané poverenie na

vykonanie exekúcie č. 5802*017055 Okresným súdom Košice I dňa 12. 6. 2000, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje súdnemu exekútorovi L. K. vo veci

vedenej u neho pod sp. zn. EX 261/2000 pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa

uvedených v predchádzajúcom odseku.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 300.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Zároveň žiadal, aby ústavný súd podľa rozhodol

o dočasnom opatrení tohto znenia: „Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje súdnemu

exekútorovi L. K vo veci vedenej u neho pod sp. zn. EX 261/2000, aby sa dočasne zdržal

vykonávania exekúcie až do právoplatného skončenia konania o sťažnosti mal. T. Š. pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných

práv okresným súdom a exekútorom v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. Er 2512/00 a u exekútora pod sp. zn. EX 261/2000.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z príloh k nej pripojených vyplýva, že zákonný zástupca

sťažovateľa napadol exekučný titul (rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 25. septembra 1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 23. septembra 1999), na základe ktorého je predmetné exekučné konanie

vedené návrhom na obnovu konania.

Návrh odôvodnil vydaním rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 17. mája

2001, právoplatného od 20. júna 2001, ktorým mu bol sťažovateľ zverený do výchovy,

poukazujúc na skutočnosť, že v konaní sp. zn. o zrušenie práva spoločného

nájmu oprávnenej a povinného k družstevnému bytu okresný súd na túto okolnosť nemohol

prihliadať a vychádzal z právneho stavu determinovaného rozhodnutím okresného súdu

sp. zn. zo 17. septembra 1996, ktorým boli obe maloleté deti oprávnenej

a povinného zverené do výchovy matke (oprávnenej).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákonný zástupca

sťažovateľa mohol priamo v konaní o obnove žiadať o odklad vykonateľnosti exekučného

titulu v zmysle , podľa ktorého ak je pravdepodobné,

že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti

rozhodnutia o veci.

Konanie o povolení obnovy konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

bolo aj dôvodom, pre ktorý podal povinný (ktorý je zároveň zákonným

zástupcom sťažovateľa) 15. októbra 2002 návrh na odklad exekúcie podľa § 56 exekučného

poriadku. V uvedenom návrhu povinný okrem iného uviedol: „Týmto žiadam o odklad

exekúcie podľa (...) pretože bývam v tomto byte, na ktorý má byť vykonaná exekúcia sám so

svojim mal. dieťaťom, ktoré mi bolo zverené do výchovy a takýto výkon exekúcie by mal pre

mňa a zvlášť pre moje dieťa zvlášť nepriaznivý následok s tým, že by sme sa ocitli na ulici

a nemali by sme kde bývať. Navyše ani oprávnená by týmto odkladom exekúcie nebola

poškodená, pretože má kde bývať a predmetný byt nepotrebuje za účelom bývania, ale za

tým účelom, aby ho predala. Na základe týchto skutočností som dával aj návrh na obnovu

konania ohľadne bytovej otázky, pretože vyšli najavo nové okolnosti a to tie, že mal. T. bol

zverený do mojej výchovy a bolo rozhodnuté o zmene výchovy u neho na základe

právoplatného rozsudku OS Košice I č. k.: , pričom predtým súd pri určovaní

bytovej otázky vychádzal z pôvodného rozsudku, kde boli obe deti zverené do výchovy

oprávnenej (...).“

Podľa § 56 ods. 1 exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť

odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by

neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť

nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad

exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad

exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Zo spisového materiálu okresného súdu sp. zn. Er 2512/00 týkajúceho sa

sťažovateľom napadnutého exekučného konania vyplýva, že okresný súd o návrhu

zákonného zástupcu sťažovateľa (povinného) na povolenie odkladu exekúcie, doručeného

mu 15. októbra 2002, doposiaľ nerozhodol.

Z týchto skutočností možno vyvodiť záver, že o ochrane práv sťažovateľa, porušenie

ktorých namieta v konaní pred ústavným súdom, rozhoduje na základe využitia

relevantných procesných prostriedkov jeho zákonným zástupcom (povinným) v súčasnom

období všeobecný súd, čo však vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1

, podľa ktorého ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje

ústavnú ochranu rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb len

za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, vylučuje paralelné

uplatnenie nároku na ochranu ústavnosti na ústavnom súde vzhľadom na nedostatok jeho

právomoci vo veci konať.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa

rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na vydanie dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2

stalo bezpredmetným (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2003