Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 41/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., Mgr. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P.

I., všetci bytom B., zastúpených advokátom JUDr. P. A., B., vo veci porušenia ich

základného práva podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 30. septembra 2002 o zastavení konania o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nezaplatenie súdneho poplatku a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., Mgr. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P. I. o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. februára

2003 doručené podanie Ing. M. P., Mgr. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P. I.

(ďalej len „sťažovatelia“), všetci bytom B., zastúpených advokátom JUDr. P. A., B.,

označené ako „Sťažnosť proti porušeniu práv vyplývajúcich z

a medzinárodnej zmluvy podľa “. Z jeho obsahu

vyplynulo, že sťažovatelia v ňom namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom, ako aj uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra

2002. Týmto uznesením krajský súd podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov zastavil konanie o žalobe sťažovateľov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu pre nezaplatenie súdneho poplatku v stanovenej lehote. Sťažovatelia

namietali tak postup krajského súdu pri doručovaní jeho výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku (právnemu zástupcovi, resp. sťažovateľom), ako aj skutočnosť, že „pre toto

zastavenie konania neboli splnené podmienky stanovené zákonom, pretože doposiaľ

neuplynula lehota na zaplatenie súdneho poplatku“. Na základe uvedeného sťažovatelia

požiadali, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že: „konaním Krajského súdu

v Bratislave a jeho rozhodnutím č. k. -17 boli porušené základné práva

sťažovateľov zaručené v a v Dohovoru o

ľudských právach. Súčasne sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd označené rozhodnutie

zrušil.

Sťažovatelia tiež žiadajú, aby im ústavný súd priznal aj primerané finančné

zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- Sk pre každého, nakoľko

skutočnosť, že všeobecný súd bez splnenia zákonných podmienok zastaví konanie, navyše vo

veci predmetom ktorej je v podstate ochrana ústavného práva (

Slovenskej republiky) sa negatívne dotýka dôvery sťažovateľov v nezávislé, nestranné,

spravodlivé, ale najmä zodpovedné a kompetentné rozhodovanie súdov.“

II.

Ústavný súd je podľa (a s účinnosťou od 1. januára 2002)

oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené

v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

.

Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

každej sťažnosti, patrí aj príslušnosť na jej prerokovanie a rozhodnutie, keďže na konanie

a rozhodovanie o porušení základných práv fyzickej alebo právnickej osoby je ústavný súd

oprávnený len vtedy, ak im ochranu neposkytujú iné súdy.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov preto skúmal, či

ochranu tomu základnému právu, porušenie ktorého namietali (t. j. právu na súdnu ochranu

podľa a dohovoru), im neposkytujú všeobecné súdy na základe

dostupných právnych prostriedkov nápravy, ktoré súčasne možno považovať za účinné

právne prostriedky ochrany namietaného porušenia ich základného práva. Hoci

z priloženého rozhodnutia krajského súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že proti

nemu opravný prostriedok nie je prípustný, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti súčasne

skonštatoval, že sťažovatelia nevyužili dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

podľa a nasl. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Dovolanie z dôvodu uvedeného v (postupom súdu bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom) bolo v prípade sťažovateľov

prípustné a v súlade s ho možno považovať za účinný právny prostriedok

nápravy namietaného porušenia základného práva podľa a

dohovoru (podobne ústavný súd už rozhodol v prípadoch , ).

Aj doterajšia súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu

dovolacieho potvrdzuje, že dovolanie v prípadoch zmätočnosti konania, ktorá spočíva

v odňatí možnosti konať pred súdom v dôsledku zastavenia konania ( ),

predstavuje efektívny prostriedok ochrany práv účastníkov občianskeho súdneho konania

v systéme všeobecného súdnictva (z publikovanej judikatúry je to R 50/97,

z nepublikovanej judikatúry je to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. marca 1999). Ak preto: „okresný a krajský súd zastavili konanie pre

nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre takýto záver neboli dané dôvody, zabránili tým

žalobcovi, aby jeho žalobný návrh bol posudzovaný meritórne, čím bol zároveň naplnený

tvrdený dovolávací dôvod podľa ust. “, takže

„zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa

Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať

pred súdom podľa “ (Zbierka rozhodnutí a stanovísk

súdov Slovenskej republiky , č. 50).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov preto ústavný súd skonštatoval,

že mali k dispozícii účinný opravný prostriedok nápravy označených základných práv

v systéme všeobecného súdnictva, ktorý ale nevyužili, a to dovolanie podľa .

Keďže ústavný súd je o namietanom porušení základného práva alebo slobody v konaní

o sťažnostiach oprávnený konať len vtedy, ak ochranu tomuto právu neposkytuje iný súd,

a keďže v tomto prípade mali sťažovatelia k dispozícii právny prostriedok nápravy

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a čl.

6 dohovoru, podľa bolo treba ich sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003