Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 105/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. D., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š.,

CSc., B., ktorou namietala porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní

vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2005

doručená sťažnosť Ing. E. D., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta, že

v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľka vo vzťahu k návrhu na rozhodnutie vo veci samej uviedla tieto

podstatné dôvody:

V konaní pred okresným súdom uplatnila nárok na mzdu a odstupné, ktoré bolo

uznesením okresného súdu z 20. mája 2004 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku

a na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

uznesením z 21. decembra 2004 sp. zn. toto uznesenie okresného súdu

potvrdil. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 4. februára 2005.

Na základe toho sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom tak, že:

«1. ústavné právo sťažovateľky: Ing. E. D., fyzická osoba, občianka Slovenskej

republiky, bytom B. na domáhanie sa ustanoveným postupom ochrany svojich práv

a ochrany svojej osobnosti na Okresnom súde v Prievidzi v konaní pod spis.

zn. a ústavné právo prejednať právnu vec pred vecne a miestne príslušným

súdom bez zbytočných prieťahov podľa SR je porušené.

2. konštatuje sa, že v právnej veci vedenej pred Okresným súdom v Prievidzi

spis. zn. sa nekoná a súd nečinnosťou spôsobuje prieťahy v konaní

a z tohoto dôvodu patrí sťažovateľke primeraná náhrada vo výške podľa rozhodnutia

Ústavného súdu SR osobitne na ťarchu Okresného súdu v Prievidzi.

3. odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní uhradiť škodu spôsobenú prieťahmi v konaní

pred Okresným súdom v Prievidzi pod spis. zn. sťažovateľke; ktorú je

Okresný súd v Prievidzi povinný uhradiť v lehote 3 dní od vyhlásenia Ústavného nálezu na

adresu sťažovateľky v celosti.

4. konštatuje sa, že správca konkurznej podstaty „úpadcu“ VESEC, s. r. o. Prievidza,

Ing. E. Č., so sídlom B., svojím konaním pri poskytovaní mzdových nárokov, sociálnych

a zdravotno-poistných plnení a nesprávnym konaním, ktoré odporuje zákonu spôsobil škodu

navrhovateľke vo výške, ktorú stanoví Ústavný súd SR.

5. odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní trovy konania, ktoré vyčíslime na

pojednávaní, uhradiť v lehote 3 dní od vyhlásenia Ústavného nálezu na adresu sťažovateľa

v celosti.»

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V posudzovanej veci bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

V tejto spojitosti ústavný súd poznamenáva, že proti zastaveniu konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku, aj keď také rozhodnutie potvrdil príslušný odvolací súd, je prípustné

dovolanie podľa (porovnaj rozhodnutia

ústavného súdu sp. zn. , a ).

Aj doterajšia súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu

dovolacieho potvrdzuje, že dovolanie v prípadoch zmätočnosti konania, ktorá spočíva

v odňatí možnosti konať pred súdom v dôsledku zastavenia konania [ ],

predstavuje efektívny prostriedok ochrany práv účastníkov občianskeho súdneho konania

v systéme všeobecného súdnictva (z publikovanej judikatúry je to R 50/97,

z nepublikovanej judikatúry je to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 25. marca 1999). Preto ak: „okresný a krajský súd zastavili konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre takýto záver neboli dané dôvody, zabránili tým

žalobcovi, aby jeho žalobný návrh bol posudzovaný meritórne, čím bol zároveň naplnený

tvrdený dovolací dôvod podľa ust. “, takže

„zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona

č. , hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi

konať pred súdom podľa “ (Zbierka rozhodnutí a

stanovísk súdov Slovenskej republiky , č. 50).

Vzhľadom na nedostatok právomoci ústavného súdu konať vo veci sťažovateľky už

bolo bez právneho významu zaoberať sa aj ostatnými dôvodmi na odmietnutie sťažnosti,

ktorými sú oneskorenosť sťažnosti ( ) proti okresnému

súdu (predmetom namietaného porušenia práv sťažovateľky má byť postup okresného súdu,

ktorý vykonal posledný úkon vo veci 20. mája 2004) a zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

z dôvodu, že konanie pred okresným súdom právoplatne skončilo doručením uznesenia

krajského súdu 4. februára 2005, ako to tvrdí sama sťažovateľka, ktorá predložila aj

uznesenie krajského súdu z 21. decembra 2004 sp. zn.19 Co 178/04.

V štvrtom bode návrhu na rozhodnutie vo veci samej sa sťažovateľka domáha

vyčíslenia škody voči správcovi konkurznej podstaty. Takýto nárok na náhradu škody patrí

do všeobecnej právomoci všeobecného súdu a možno ho uplatniť po splnení všetkých

zákonom vyžadovaných predpokladov ( v spojení s ,

). Preto ústavný súd aj v tejto časti konštatuje nedostatok

svojej právomoci.

Preto bola sťažnosť odmietnutá v celom rozsahu už po jej predbežnom prerokovaní

( ).