Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-2-2024.pdf
PDF · 99.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: City Clinic s.r.o., Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 347 023, zastúpený: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Grobská 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanej: T.. P. R., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpenej: JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie 904,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.02.2024 č.k. 8Cpr 6/2023-70, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol platne pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy, čo je predpokladom pre platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti. Uviedol, že dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej uplatňoval žalobca voči žalovanej nárok na náhradu škody, nie je platným právnym úkonom. Zdôraznil, že podpis žalovanej sa totiž nachádza na prvej a nie na poslednej strane tejto dohody. Podpis je potrebné uvádzať pod konkrétny prejav vôle. Nemôže byť uvedený nad textom ani vedľa textu. Z uvedenej skutočnosti teda nevyplýva, že by žalobkyňa bola, tak ako je to uvedené v čl. V ods. 5 tejto dohody, oboznámená s obsahom dohody o hmotnej zodpovednosti a súhlasila s ním. Ak by aj súd vychádzal z prezumpcie platnosti takejto dohody, žalobca nepreukázal, kedy malo dôjsť k vzniku údajného schodku a nepredložil ani doklad o inventarizácii, na ktorú sa odvoláva vo výzve z 22.11.2022. Z toho dôvodu podľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno v podobe preukázania škody. Poukázal aj na účelovosť konania žalobcu, ktorý mal schodok zistiť ešte dňa 24.10.2022, no v Dohode o skončení pracovného pomeru z 31.10.2022 zistenie manka vôbec neuvádza a uvádza sa v nej, že zamestnanec ešte len vyúčtuje všetky zverené hodnoty. Žalobu ako nedôvodnú preto zamietol. Vec právne posúdil podľa § 182 a § 184 Zákonníka práce a podľa § 40 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie žalobcom oboznámením s čestným vyhlásením Ing. P. O. P., nakoľko táto listina bola predložená po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie a z rovnakého dôvodu nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom tejto zamestnankyne žalobcu. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP. Zdôrazňuje, že bezprostredne po vyslovení predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie na prvom pojednávaní navrhol za účelom preukázania skutkových tvrdení výsluch jeho zamestnankyne Ing. P. O. P.. Súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania bez ďalšieho zamietol, čím nevykonal dôkaz potrebný podľa predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie na zistenie rozhodujúcich skutočností a taktiež tým odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom. Pokiaľ ide o dohodu o hmotnej zodpovednosti, žalobca má za to, že z predloženého dôkazu vyplynulo, že žalovaná túto dohodu podpísala rovnako ako ostatní zamestnanci žalobcu, ako to z predloženého dôkazu vyplýva. Bezohľadu na to, kde sa podpis žalovanej nachádza, nie je možné ustáliť, že žalovaná dohodu nepodpísala a neoboznámila sa s ňou rovnako ako ostatný zamestnanci žalobcu. Pokiaľ by sa so znením dohody neoboznámila, neexistuje dôvod, pre ktorý by túto dohodu žalovaná podpisovala. Zdôrazňuje, že pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje aj prejav vôle účastníkov. Tento prejav tak žalobcu ako aj žalovanej bol zrejmý z predloženého dôkazu. Žalobca sa ohradzuje proti tvrdeniu súdu prvej inštancie o údajnej účelovosti jeho konania v súvislosti s ukončením pracovného pomeru so žalovanou. Tento názor počas konania neodznel a nie je pravdivý, nakoľko inventarizácia finančných prostriedkov začala, ako je to uvedené aj vo výzve pre žalovanú, a ukončená bola z dôvodu nekooperácie žalovanej po ukončení pracovného pomeru. Žalobca má za to, že dôkaz o schodku a inventarizácii predložil v rámci konania a navrhol v tejto súvislosti vypočuť svedka. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Iné vyjadrenia vo veci predložené neboli.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
6. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
7. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci je potrebné poznamenať, že týmto sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 7/2010).
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje.
9. Ako je zrejmé z obsahu spisu, medzi stranami sporu bola dňa 27.07.2022 uzatvorená pracovná zmluva podľa § 42 a nasl. Zákonníka práce, na základe ktorej žalobca ako zamestnávateľ prijal žalovanú ako zamestnanca do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu - administratívny pracovník na recepcii. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu neurčitú s nástupom zamestnanca do práce dňom 01.08.2022 a miestom výkonu práce žalovanej - zamestnanca bola zubná ambulancia zamestnávateľa v Bratislave: City Dental Clinic, Prievozská 14, Bratislava.
10. Dňa 31.10.2022 sa strany sporu dohodli na skončení pracovného pomeru bez uvedenia ďalších konkrétnych dôvodov. V článku III. Dohody o skončení pracovného pomeru sa uvádza, že zamestnanec sa zaväzuje, že najneskôr ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo v termíne, ktorý mu určí zamestnávateľ, odovzdá zamestnávateľovi všetky veci, ktoré boli zamestnancovi zverené v súvislosti s výkonom práce a v prípade, že má uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, zaväzuje sa vyúčtovať všetky hodnoty, ktoré mu boli zverené.
11. Po ukončení pracovného pomeru, listom z 22.11.2022 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie schodku na zverených hodnotách a to na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej 01.08.2022 s tým, že dňa 24.10.2022 bol na základe inventarizácie zistených schodok na zverených hodnotách vo výške 907,20 eur, za ktorý podľa žalobcu má zodpovedať žalovaná.
12. Žalobca predložil súdu prvej inštancie aj dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenú podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce so zamestnancom č. 1 - žalovanou, ktorej podpis sa nachádza na prvej strane dohody, keď táto dohoda datovaná a v závere podpísaná nie je. V tejto dohode sa okrem iného uvádza, že jej predmetom je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancami o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce, na základe tejto dohody preberajú zamestnanci spoločnú hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách. V dohode je uvedené, že na základe pracovnej zmluvy medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnancami č. 1, 2, 3, 4 vznikol pracovný pomer, pričom podľa pracovnej zmluvy je pracovnou náplňou zamestnanca bližšie neuvedené konanie. Zamestnanci v predmete dohody (čl. I.) identifikovaní nie sú, nie je uvedené akým spôsobom zverené hodnoty určené na obeh alebo obrat má zamestnanec povinnosť vyúčtovať. V dohode sa uvádzajú všeobecné ustanovenia o tom, kedy musí byť vykonaná inventarizácia hodnôt zverených na vyúčtovanie s tým, že zamestnávateľ a zamestnanci sa dohodli, že preberú spoločnú a nerozdielnu hmotnú zodpovednosť za hodnoty, ktoré prevzali podľa inventárneho záznamu vyhotoveného v deň podpísania tejto dohody. Inventárny zoznam, ktorý mal byť vyhotovený v deň podpisu tejto dohody, žalobca v konaní nepredložil.
13. Podľa § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásobu materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti zodpovedajú s nim za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
14. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
15. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
16. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil, alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
17. Vo všeobecnosti predpokladmi zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce je škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá, existencia pracovného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V prípade zodpovednosti podľa §
182 Zákonníka práce, zamestnávateľ preukazuje platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.
18. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je hmotnoprávnou podmienkou založenia tohto druhu zodpovednosti. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety určené na obeh a obrat. Ide o hotovosti, ceniny, tovar, zásoby tovaru a iné hodnoty. Pojem „zverenie“ neznamená len odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možnosť výlučnej dispozície zamestnanca týmito hodnotami. Súčasťou písomnej formy dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá podmieňuje jej platnosť, je aj podpis, ktorý nemožno nahradiť mechanickými prostriedkami.
19. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa stáva perfektnou až podpisom a pôsobí odo dňa jej podpisu. Jej dohodnutie so spätnou účinnosťou je v rozpore s účelom zákona (R 28/1961).
20. Skutočné stavy hospodárskych prostriedkov sa zisťujú fyzickou inventúrou. Nevykonanie inventúry síce nemá vplyv na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, zamestnávateľ však musí dokazovať stav hodnôt iným hodnoverným spôsobom. Ak sa nevykoná inventúra, zamestnávateľ sa spravidla dostáva do dôkaznej núdze (R 12/1976).
21. Náležitosťou dohody o hmotnej zodpovednosti, na platnosť ktorej sa vyžaduje písomná forma, je jej podpis. Vlastnoručný podpis takejto dohody nemožno nahrádzať mechanickými prostriedkami (napr. podpisovou pečiatkou štatutárneho orgánu zamestnávateľa).
22. Písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, na ktorej je iba podpisová pečiatka je teda neplatná (R 25/1982).
23. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
24. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
25. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
26. Požiadavky na písomnú formu právneho úkonu nie sú samoúčelné. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že zákon požaduje písomnú, resp. sprísnenú písomnú formu v prípade, keď má právny úkon závažnejšie účinky a keď je to potrebné z dôvodu istoty subjektov a ochrany práv tretích osôb. Forma plní tri funkcie
- varovnú, ochrannú a dôkaznú. Písomná forma umožňuje presné oddelenie procesu tvorby zmluvy (zmluvných rokovaní) od momentu samotného uzavretia zmluvy. Nedodržanie formy právneho úkonu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania zákonom ustanovenej písomnej formy alebo jej sprísnenej písomnej formy, ide o absolútnu neplatnosť.
27. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí - vyhotovenie písomnosti a jej podpis. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle so všetkými podstatnými, zákonom ustanovenými náležitosťami právneho úkonu je zachytený vo forme písaného textu na hmotnom nosiči (najčastejšie na papieri). Písomný prejav nadobúda platnosť až po jeho podpise konajúcou osobou. Na platnosť písomného platného úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho. Na rozdiel od písomnosti, ktorá môže byť vykonaná aj inou osobou alebo tlačou, podpis musí byť vždy vykonaný vlastnoručne, čím sa zabezpečuje potvrdenie autentickosti prejavu vôle. Zákon neustanovuje náležitosti, ani zákonnú definíciu podpisu. Podpisom sa vo všeobecnosti rozumie rukou napísané meno a priezvisko alebo iný identifikačný znak osoby, ktorá uzatvára právny úkon.
28. Podpis je potrebné uvádzať pod prejav vôle. Nemôže byť uvedený nad textom, ani vedľa textu a listina o písomnom právnom úkone sa podpisuje až po tom, čo bol jej texte vyhotovený (komentár
Občiansky zákonník I., 2. vydanie, 2019, s. 311 - 326 (ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ a kol.)).
29. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcom predložená Dohoda o hmotnej zodpovednosti je v dôsledku absencie podpisu žalovanou neplatným právnym úkonom tak ako to predpokladá citované ust. § 182 Zákonníka práce. Je totiž zrejmé, že podpis žalovanej sa nachádza len na prvej strane tejto Dohody (nedátovanej) a nie po jej vyhotovení na strane poslednej a teda po tom, čo by sa žalovaná mala možnosť oboznámiť s celým obsahom tohto právneho úkonu. Dohoda o hmotnej zodpovednosti navyše neobsahuje vymedzenie jej predmetu pokiaľ ide o žalovanú ako vtedajšiu zamestnankyňu (článok I. dohody) a z dôvodu chýbajúceho podpisu žalovanej zároveň nevyplýva, že by sa s obsahom dohody oboznámila a súhlasila s ním (článok V. ods. 5 namietanej dohody).
30. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného aj správne zdôraznil ďalšiu skutočnosť, pokiaľ ide o nepreukázanie, kedy malo dôjsť k vzniku údajného schodku a nepredložil doklad o inventarizácii, ktorú spomína vo výzve pre žalovanú z 22.11.2022. Napriek tomu, že schodok na zverených hodnotách mal žalobca vo vzťahu k žalovanej zistiť ešte dňa 24.10.2022, v dohode o skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu z 31.10.2022 sa táto skutočnosť vôbec neuvádza, len sa zdôrazňuje, že zamestnanec ešte len (v budúcnosti) vyúčtuje všetky zverené hodnoty. Súd prvej inštancie preto, najmä s ohľadom na zistenú neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, opodstatnene žalobu zamietol ako nedôvodnú.
31. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu je potrebné dodať, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením čestného prehlásenia Ing. P. O. P., resp. výsluchom menovanej, je potrebné uviesť, že svoj postup dostatočným spôsobom odôvodnil v preskúmavanom rozhodnutí, predovšetkým s akcentom na dôvody, pre ktoré považoval dohodu o hmotnej zodpovednosti za neplatnú, v dôsledku čoho nebolo možné nároku žalobcu vyhovieť.
32. Je potrebné napokon konštatovať, že súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
34. Za situácie, že správnemu rozhodnutiu o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom na uvedené rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
35. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).