Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 39/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2003 o

sťažnosti JUDr. P. P., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., Ž., namietajúcim

porušenie základného práva podľa a a 2 Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutiami Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica ČVS:

KÚV-63/OVEK-2000 z 30. októbra 2002 a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. Kv

70/02 z 13. novembra 2002 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. decembra

2002 doručené podanie označené ako „návrh v zmysle SR na

začatie konania v zmysle SR“ JUDr. P. P., bytom Ž. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. M., Ž., namietajúcim porušenie

základného práva podľa a a 2 (ďalej

len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutiami Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej

len „KÚJP PZ“) ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z 30. októbra 2002 a Krajskej prokuratúry

Banská Bystrica (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. z 13. novembra 2002.

Podľa sťažovateľa vyšetrovateľka KÚJP PZ uznesením, ktoré je od samého počiatku

nezákonné, ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z 30. októbra 2002 podľa § 160 ods. 1 Trestného

poriadku začala trestné stíhanie a podľa sťažovateľovi

vzniesla obvinenie „za trestný čin nepriameho úplatkárstva formou návodu podľa § 10

ods. 1 písm. b) k účinného od 1. septembra 1999. Sťažovateľ

zdôrazňuje, že základným dôvodom nezákonnosti postupu vyšetrovateľky je skutočnosť, že

skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, sa nikdy nestal.

Vyšetrovateľka odôvodňovala svoje rozhodnutie rozsudkom Okresného súdu Ostrava

sp. zn. , ktorý mal byť v plnom rozsahu zrušený rozhodnutím odvolacieho súdu.

Sťažovateľ poukazuje na to, že v čase začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia

existovali skutočnosti, ktoré vylučovali bez najmenších pochybností postup orgánu činného

v trestnom konaní v zmysle a . Popri

uvedenom základnom dôvode, ktorý vylučoval trestné stíhanie, sťažovateľ poukazuje na to,

že existovali ďalšie dva dôvody vylučujúce trestné stíhanie [premlčanie trestného stíhania,

sťažovateľ je sudca z povolania, preto nemohlo byť začaté trestné stíhanie s poukazom na

ustanovenie bez súhlasu ústavného súdu]. Podľa

názoru sťažovateľa možno konštatovať, že sťažovateľ bol stíhaný inak ako zákonným

spôsobom.

Sťažovateľ proti uzneseniu vyšetrovateľky podal sťažnosť, ktorá však nebola

neodkladne predložená prokurátorovi, pričom prokurátor krajskej prokuratúry uznesením

sp. zn. Kv 70/02 zrušil uznesenie vyšetrovateľky v časti, ktorou podľa § 163 ods. 1

bolo vznesené obvinenie sťažovateľovi. Rozhodnutie krajskej

prokuratúry nie je v súlade so zákonom, pretože nerešpektovalo ustanovenie § 11 Trestného

poriadku o neprípustnosti trestného stíhania, bola rešpektovaná len tá časť vzneseného

obvinenia, že toto bolo nezákonné z dôvodu, že nebol daný súhlas ústavného súdu.

Prokurátor pochybil v tom, že nezastavil trestné stíhanie pre neprípustnosť trestného

stíhania, čím pre sťažovateľa vytvoril nepriaznivú procesnú situáciu z hľadiska možnosti

využitia dostupných právnych prostriedkov daných na dosiahnutie

absolútnej rehabilitácie.

Podľa sťažovateľa nezákonným postupom KÚJP PZ a krajskej prokuratúry mu

vznikla výrazná nemajetková ujma, a preto sa domáha aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dôkazov vydal nález, ktorý

podaním doručeným ústavnému súdu 28. januára 2003 upresnil nasledovne:

„Uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ Banská Bystrica ČVS: KÚV-

63/OVEK-2000 z 30. 10. 2002 a uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica

č. Kv 70/02 z 13. 11. 2002 právo sťažovateľa JUDr. P. P. priznané článkom 17 ods. 2

porušené bolo.

Uznesením Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica

ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z .................. o zastavení trestného stíhania, právo sťažovateľa

JUDr. P. P. priznané článkom 50 ods. 1, 2 SR a článkom 6 ods. 1, 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Uznesenie Krajského úradu justičnej polície PZ Banská Bystrica ČVS: KÚV-

63/OVEK-2000 z 30. 10. 2002 a uznesenie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica

č. Kv 70/02 z 13. 11. 2002 sa zrušuje.

Uznesenie Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica

ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z .................. o zastavení trestného stíhania, sa zrušuje.

Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

500.000,- Sk, ktoré vyplatí Krajský úrad justičnej polície PZ Banská Bystrica v lehote

jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

500.000,- Sk, ktoré vyplatí Krajská prokuratúra Banská Bystrica v lehote jedného mesiaca

od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznávajú trovy konania pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky tak, ako budú vyčíslené, ktoré vyplatia solidárne Krajský úrad

justičnej polície PZ Banská Bystrica a Krajská prokuratúra Banská Bystrica v lehote

jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky.“

Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa 16. januára 2003 na doplnenie

podania, ktorým tento rozšírením návrhu doručeným ústavnému súdu 28. januára 2003

upravil pôvodný návrh a upravil aj navrhovaný nález.

Ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 5. februára 2003 právny zástupca

sťažovateľa doplnil návrh dôkazmi súvisiacimi s predmetom sťažnosti.

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo

všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi

verejnej moci (v tomto prípade KÚJP PZ) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu základného práva, ústavný súd

sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozhodnutie KÚJP PZ bolo zrušené krajskou

prokuratúrou ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho vyplýva, že sťažnosť

proti takto zrušenému rozhodnutiu je zjavne neopodstatnená, pretože toto uznesenie

objektívne prestalo existovať predtým, než sťažovateľ podal sťažnosť na ústavný súd.

Sťažnosť je zjavne neopodstatnená aj v takom prípade, ak napadnuté rozhodnutia

orgánov verejnej moci majú taký obsah a výroky, ktorými nie je možné porušiť v sťažnosti

uvedené základné práva. Za také rozhodnutia treba podľa názoru ústavného súdu považovať

aj rozhodnutia, ktorými sa odstraňujú právne následky začatia trestného stíhania a vznesenia

obvinenia voči konkrétnej osobe vrátane uznesenia o zastavení trestného stíhania v zmysle

ustanovení .

Rozhodnutie krajskej prokuratúry, ktorým sa zrušilo uznesenie KÚJP PZ o začatí

trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči sťažovateľovi, ako aj uznesenie KÚJP PZ

o zastavení trestného stíhania sťažovateľa sú takými rozhodnutiami, a preto tieto

rozhodnutia neboli spôsobilé porušiť základné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2

a a 2 a a 2 dohovoru.

Vzhľadom na tieto závery ústavný súd podľa

odmietol celú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. Ďalšími nárokmi sťažovateľa sa preto

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2003