Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 39/03
PDF · 124.62 KB
No categories available
IV. ÚS 39/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 39/03-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2003 o
sťažnosti JUDr. P. P., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., Ž., namietajúcim
porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozhodnutiami Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica ČVS:
KÚV-63/OVEK-2000 z 30. októbra 2002 a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. Kv
70/02 z 13. novembra 2002 takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. decembra
2002 doručené podanie označené ako „návrh v zmysle čl. 130 ods. 1 písm. f) Ústavy SR na
začatie konania v zmysle čl. 127 Ústavy SR“ JUDr. P. P., bytom Ž. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. M., Ž., namietajúcim porušenie
základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozhodnutiami Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej
len „KÚJP PZ“) ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z 30. októbra 2002 a Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kv 70/02 z 13. novembra 2002.
Podľa sťažovateľa vyšetrovateľka KÚJP PZ uznesením, ktoré je od samého počiatku
nezákonné, ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z 30. októbra 2002 podľa § 160 ods. 1 Trestného
poriadku začala trestné stíhanie a podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľovi
vzniesla obvinenie „za trestný čin nepriameho úplatkárstva formou návodu podľa § 10
ods. 1 písm. b) k § 162 ods. 2 Trestného zákona účinného od 1. septembra 1999. Sťažovateľ
zdôrazňuje, že základným dôvodom nezákonnosti postupu vyšetrovateľky je skutočnosť, že
skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, sa nikdy nestal.
Vyšetrovateľka odôvodňovala svoje rozhodnutie rozsudkom Okresného súdu Ostrava
sp. zn. 7 T 124/99, ktorý mal byť v plnom rozsahu zrušený rozhodnutím odvolacieho súdu.
Sťažovateľ poukazuje na to, že v čase začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia
existovali skutočnosti, ktoré vylučovali bez najmenších pochybností postup orgánu činného
v trestnom konaní v zmysle § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Popri
uvedenom základnom dôvode, ktorý vylučoval trestné stíhanie, sťažovateľ poukazuje na to,
že existovali ďalšie dva dôvody vylučujúce trestné stíhanie [premlčanie trestného stíhania,
sťažovateľ je sudca z povolania, preto nemohlo byť začaté trestné stíhanie s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bez súhlasu ústavného súdu]. Podľa
názoru sťažovateľa možno konštatovať, že sťažovateľ bol stíhaný inak ako zákonným
spôsobom.
Sťažovateľ proti uzneseniu vyšetrovateľky podal sťažnosť, ktorá však nebola
neodkladne predložená prokurátorovi, pričom prokurátor krajskej prokuratúry uznesením
sp. zn. Kv 70/02 zrušil uznesenie vyšetrovateľky v časti, ktorou podľa § 163 ods. 1
Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie sťažovateľovi. Rozhodnutie krajskej
prokuratúry nie je v súlade so zákonom, pretože nerešpektovalo ustanovenie § 11 Trestného
poriadku o neprípustnosti trestného stíhania, bola rešpektovaná len tá časť vzneseného
obvinenia, že toto bolo nezákonné z dôvodu, že nebol daný súhlas ústavného súdu.
Prokurátor pochybil v tom, že nezastavil trestné stíhanie pre neprípustnosť trestného
stíhania, čím pre sťažovateľa vytvoril nepriaznivú procesnú situáciu z hľadiska možnosti
využitia dostupných právnych prostriedkov daných Trestným poriadkom na dosiahnutie
absolútnej rehabilitácie.
Podľa sťažovateľa nezákonným postupom KÚJP PZ a krajskej prokuratúry mu
vznikla výrazná nemajetková ujma, a preto sa domáha aj priznania primeraného finančného
zadosťučinenia.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dôkazov vydal nález, ktorý
podaním doručeným ústavnému súdu 28. januára 2003 upresnil nasledovne:
„Uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ Banská Bystrica ČVS: KÚV-
63/OVEK-2000 z 30. 10. 2002 a uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica
č. Kv 70/02 z 13. 11. 2002 právo sťažovateľa JUDr. P. P. priznané článkom 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
Uznesením Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica
ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z .................. o zastavení trestného stíhania, právo sťažovateľa
JUDr. P. P. priznané článkom 50 ods. 1, 2 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1, 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.
Uznesenie Krajského úradu justičnej polície PZ Banská Bystrica ČVS: KÚV-
63/OVEK-2000 z 30. 10. 2002 a uznesenie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica
č. Kv 70/02 z 13. 11. 2002 sa zrušuje.
Uznesenie Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica
ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 z .................. o zastavení trestného stíhania, sa zrušuje.
Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
500.000,- Sk, ktoré vyplatí Krajský úrad justičnej polície PZ Banská Bystrica v lehote
jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
500.000,- Sk, ktoré vyplatí Krajská prokuratúra Banská Bystrica v lehote jedného mesiaca
od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznávajú trovy konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky tak, ako budú vyčíslené, ktoré vyplatia solidárne Krajský úrad
justičnej polície PZ Banská Bystrica a Krajská prokuratúra Banská Bystrica v lehote
jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky.“
Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa 16. januára 2003 na doplnenie
podania, ktorým tento rozšírením návrhu doručeným ústavnému súdu 28. januára 2003
upravil pôvodný návrh a upravil aj navrhovaný nález.
Ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 5. februára 2003 právny zástupca
sťažovateľa doplnil návrh dôkazmi súvisiacimi s predmetom sťažnosti.
II.
Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo
všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00,
II. ÚS 12/01) sa ochrana základnému právu poskytuje v konaní pred ústavným súdom len
vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi
verejnej moci (v tomto prípade KÚJP PZ) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť
ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu základného práva, ústavný súd
sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozhodnutie KÚJP PZ bolo zrušené krajskou
prokuratúrou ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho vyplýva, že sťažnosť
proti takto zrušenému rozhodnutiu je zjavne neopodstatnená, pretože toto uznesenie
objektívne prestalo existovať predtým, než sťažovateľ podal sťažnosť na ústavný súd.
Sťažnosť je zjavne neopodstatnená aj v takom prípade, ak napadnuté rozhodnutia
orgánov verejnej moci majú taký obsah a výroky, ktorými nie je možné porušiť v sťažnosti
uvedené základné práva. Za také rozhodnutia treba podľa názoru ústavného súdu považovať
aj rozhodnutia, ktorými sa odstraňujú právne následky začatia trestného stíhania a vznesenia
obvinenia voči konkrétnej osobe vrátane uznesenia o zastavení trestného stíhania v zmysle
ustanovení Trestného poriadku.
Rozhodnutie krajskej prokuratúry, ktorým sa zrušilo uznesenie KÚJP PZ o začatí
trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči sťažovateľovi, ako aj uznesenie KÚJP PZ
o zastavení trestného stíhania sťažovateľa sú takými rozhodnutiami, a preto tieto
rozhodnutia neboli spôsobilé porušiť základné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2
a čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru.
Vzhľadom na tieto závery ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol celú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. Ďalšími nárokmi sťažovateľa sa preto
ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2003