Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoCsp-7-2024.pdf
PDF · 132.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpenej: JUDr. Branislav Bogner, advokát so sídlom v Trenčíne, Vajanského 153/8, IČO: 40 193 560, proti žalovanej: NAJ-STRECHA s.r.o. so sídlom Kósu Schoppera 8, Rožňava, IČO: 46 348 239, právne zastúpenému: Mgr. Ivica Stiglitz, advokátka so sídlom v Rožňave, Šafárikova 14, IČO: 42 324 017, o zaplatenie 3.412,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 14Csp/37/2022-105 zo dňa 18. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. určil, že žalovaná má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.05.2022 v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.412,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.412,80 Eur od 11.05.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok si uplatnila z dôvodu odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi jej právnym predchodcom a žalovanou.
1.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16.06.2022 pod č.k. 34Up/767/2022 platobný rozkaz, v ktorom žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradou trov konania v zmysle žalobného návrhu.
1.4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť.
1.5. Na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní dňa 12.08.2022 bol spis Okresným súdom Banská Bystrica postúpený na prejednanie na Okresný súd Trenčín. Dňa 24.08.2022 žalovaná namietala postúpenie veci Okresnému súdu Trenčín s poukazom na to, že príslušným súdom na prejednanie veci je všeobecný súd žalovanej, v obvode ktorého má sídlo žalovaná a tým je Okresný súd Rožňava.
1.6. Súd prvej inštancie na základe aplikácie ustanovení § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase podpisu podnikateľskej zmluvy), § 13 CSP, § 14 CSP, § 19 písm. d/ CSP sa pred prejednaním veci zaoberal námietkou miestnej príslušnosti súdu a dospel k záveru, že ustanovenie § 19 CSP umožňuje žalobcovi vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 13 CSP a súdom žalovaného, upraveného v § 19. Toto právo výberu je dané len žalobcovi, pričom mu patrí do podania žaloby. V danom prípade však žalobkyňa uplatňovala svoj nárok v rámci upomínacieho konania, kde je miestne príslušným výlučne Okresný súd Banská Bystrica, avšak po podaní odporu proti platobnému rozkazu v rámci vyjadrenia k odporu uplatnila žalobkyňa svoje právo voľby súdu, na ktorý po jej návrhu na pokračovanie v konaní má byť vec postúpená a tým bol Okresný súd Trenčín. Žalobkyňa uviedla rozhodujúce skutočnosti na aplikáciu ust. § 19 písm. d/ CSP a príslušnosť Okresného súdu Trenčín odôvodňovala tým, že nárok uplatnený žalobou vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy, čo predložením zmluvy aj preukázala. Žalobkyňa teda pri prvom úkone, ktorý jej v rámci upomínacieho konania patril uplatnila miestnu príslušnosť súdu danú na výber a preto námietka žalovanej o príslušnosti Okresného súdu Rožňava (všeobecný súd žalovanej) na prejednanie veci nebola dôvodná.
1.7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 01.04.2016 uzavrel G. C. (správne má byť C.) bytom F. XX a žalovaná podnikateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola oprava a zateplenie strešnej krytiny bez bližšej špecifikácie na H. D. E. XX, F. za cenu 3.412,80 Eur s realizáciou v termíne od 01.04.2016 do 15.04.2016. V bode 8. Zmluvy sa podnikateľ - žalovaná zaviazala vykonať práce v akosti I. triedy a v bode 9. Zmluvy po vykonaní práce podnikateľ zaručil garanciu vodonepriepustnosti 10 rokov. G. C. dňa 01.04.2016 uhradil celú cenu diela fakturovanú faktúrou č. 2016001 na sumu 3.412,80 Eur príjmovým pokladničný dokladom. G. C., nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, na ktorom sa vykonávali opravy strechy nadobudli jeho dedičia I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., J. XXXX/X v podiele 3/9-iny, K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/XX v podiele 3/9-iny, D. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XXX v podiele 1/9-ina, M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M., N. M. XXX v podiele 1/9-ina a K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F., L. XXX v podiele 1/9-ina na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 12D/16/2017-27 zo dňa 28.02.2017. Predmetom dedenia neboli práva a povinnosti neb. G. C., vyplývajúce z „Podnikateľskej zmluvy “ zo dňa 01.04.2016, kde si objednal opravu strechy na dome D. E. XX, F..
1.8. Dedičia po neb. G. C. uvedení vyššie previedli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. F. ako pozemky C-KN parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X na žalobkyňu a vklad vlastníckeho práva v jej prospech bol povolený dňa 14.02.2018. Následne postúpili dňa 15.06.2018 všetky práva a povinnosti z Podnikateľskej zmluvy na opravu strechy so žalovanou patriace pôvodne G. C. na žalobkyňu ako výlučnú vlastníčku nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor na LV č. XXXX v k.ú. F..
1.9. Žalobkyňa si na základe Podnikateľskej zmluvy zo dňa 01.04.2016 z titulu postúpenia práv a povinností dedičmi pôvodného objednávateľa G. C. ako nová nadobúdateľka domu D. E. XX N. F. uplatnila reklamačné právo zo zmluvy v bode 8. a 9. zmluvy, kde sa žalovaná zaviazala vykonať opravu a zateplenie strešnej krytiny s tým, že práce budú vykonané v kvalite akosti I. triedy a garantovala nepriepustnosť strechy 10 rokov (záručná doba plynula teda od 01.04.2016 a mala sa skončiť 01.04.2026. V záručnej dobe žalobkyňa reklamovala nedokončenie atiky (dňa 08.10.2018), po sondáži zistenú zabudovanú vlhkosť (dňa 16.11.2018) s tým, že žalovaná jej reklamáciu uznala a dňa 21.11.2018 žalovaná so žalobkyňou uzavreli dohodu o vybavení opravy a reklamácii strechy nasledovne: 1/ natretie atikového plechu penetračným náterom, sklepanie falcov; 2/ pol metra od atikovej steny narezať a demontovať pôvodnú krytinu, ktorá bola uložená v 3 vrstvách; 3/ následné ukotvenie polystyrénu hrúbka 5cm a EPS pásu súčasne utesnenie medzier izolačnou penou; 4/ kompletné prekrytie atikovej steny a novo položenej izolácie SBS modifikovaným asfaltovým pásom 15 % prekrytie s tým, že postup a oprava reklamácie je v súlade s dohodou, ktorá vznikla s pôvodným majiteľom (čo vylučuje tvrdenia žalovanej, že neb. G. C. nechcel sklepávať falce) a 5/ dať lišty okolo komínov a opraviť strechu pri rínach. Odstrániteľné
vady mali byť odstránené na základe tejto dohody do marca 2019, čo sa nestalo. Žalobkyňa predloženým znaleckým posudkom č. 07/2021 preukázala, že strešný plášť je v havarijnom stave (poruchy hydroizolácie - trhliny v povlakovej krytine v dôsledku ktorých preteká dažďová voda) a bol porušený bod 8. podnikateľskej zmluvy zo dňa 01.04.2016. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že pokiaľ v bode 9. podnikateľ po vykonaní diela zaručí garanciu vodonepriepustnosti 10 rokov, do 15.04.2026, zhotoviteľ je povinný bezodkladne riešiť oprávnenú reklamáciu, nakoľko stav povlakovej krytiny je v havarijnom stave a vplyvom času sa ešte viac zhoršuje. Neriešením tohto stavu môžu nastať veľké škody na majetku a na zdraví jeho užívateľov, vplyvom vzniku plesní v interiéri objektu.
1.10. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 460, § 631, § 633 ods. 1, § 643 ods. 2, § 100, § 101, § 102, § 524, § 653, § 654, § 655 Občianskeho zákonníka.
1.11. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 01.04.2016 uzavrel G. C. (správne má byť C.) a žalovaná podnikateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola oprava a zateplenie strešnej krytiny bez bližšej špecifikácie na H. D. E. XX, F. za cenu 3.412,80 Eur s realizáciou v termíne od 01.04.2016 do 15.04.2016. V bode 8. Zmluvy sa podnikateľ - žalovaná zaviazala vykonať práce v akosti I. triedy a v bode 9. Zmluvy po vykonaní práce podnikateľ zaručil garanciu vodonepriepustnosti 10 rokov. G. C. dňa 01.04.2016 uhradil celú cenu diela fakturovanú faktúrou č. 2016001 na sumu 3.412,80 Eur príjmovým pokladničný dokladom. G. C., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dom, na ktorom sa vykonávali opravy strechy nadobudla od jeho dedičov kúpnou zmluvou zo dňa 22.01.2018 žalobkyňa. V zmysle § 643 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrť objednávateľa - G. C. sama o sebe pôvodnú zmluvu nezrušuje. Takže súd prvej inštancie sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne na uplatňovanie práv z predmetnej podnikateľskej zmluvy zo dňa 01.04.2016, vrátane jej práva uplatňovať si zodpovednosť za vady v záručnej dobe 10 rokov na vodonepriepustnosť strechy a práce v akosti I. triedy. V danom prípade práva a povinnosti z podnikateľskej zmluvy zo dňa 01.04.2016 po smrti G. C. neboli predmetom vyporiadania v rámci pôvodného dedičského konania, avšak poručiteľovi tieto práva patria a tak ich nadobudli jeho dedičia: I. C., K. C., D. B. C., M. D. a K. C. spoločne a nerozdielne; v zmysle judikátu R 42/1974: V období medzi nadobudnutím dedičstva a potvrdením nadobudnutia dedičstva sú z právnych úkonov, týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo neodmietli, spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento judikát je aplikovateľný aj na prípady novoobjaveného majetku, resp. majetkových práv, ktoré existujú ale z rôznych dôvodov neboli prejednané v rámci základného dedičského konania. Dedičia po neb. G. C. postúpili dňa 15.06.2018 všetky práva a povinnosti z podnikateľskej zmluvy na opravu strechy so žalovanou patriace pôvodne G. C. podľa § 524 Obč. zákonníka na žalobkyňu ako výlučnú vlastníčku nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor na LV č. XXXX v k.ú. F., takže došlo iba k zmene v osobe objednávateľa, inak práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy zo dňa 01.04.2016 zostali zachované. Súd prvej inštancie mal zmluvu o postúpení práv a povinností z dedičov na žalobkyňu za platne uzavretú aj bez súhlasu žalovanej. V tomto prípade nedošlo k zmene v obsahu záväzku (§ 516 ods. 1 Obč. zákonníka) vyžadujúceho súčinnosť žalovanej, ale iba k zmene osoby veriteľa (uplatňujúceho si práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe) podľa § 524 ods. 1, 2 a § 525 ods. 1 Obč. zákonníka, kde je možné pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka (povinného zo zodpovednosti za vady diela). Preto žalobkyňa preukázala aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie práva z titulu postúpenej pohľadávky spočívajúcej v plnení zo zodpovednosti za vady objednaných prác. 1.12. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že práce na základe zmluvy zo dňa 01.04.2016 neboli vykonané v akosti I. triedy a strecha nevykazovala znaky vodonepriepustnosti. Žalobkyňa u žalovanej začala dňa 13.07.2018 reklamovať vady strechy a to spočiatku telefonicky a neskôr e-mailom s tým, že dňa 08.10.2018 reklamovala nedokončenie atiky a vlnky na streche, pričom na odstránenie vád dala žalovanej lehotu 30 dní. Dňa 16.11.2018 e-mailom reklamovala zabudovanú vlhkosť strechy, zistenú sondážou a žiadala prevrstvenie hydroizolačnej vrstvy na 100 % plochy SBS modifikovaným asfaltovým pásom a vo vrstve s EPS žiadala vyplniť nedostatky a prekrytie atiky. Dňa 19.11.2018 žalovaná e-mailom uznala
v plnom rozsahu reklamáciu a tvrdila, že po prejednaní veci s konateľom firmy ju budú kontaktovať. Dňa 20.11.2018 žalovaná zaslala žalobkyni e-mail, v ktorom jej konateľ žalovanej navrhoval postup pri oprave a reklamácii strechy nasledovne: 1/ natretie atikovaného plechu penetračným náterom, sklepanie falcov; 2/ pol metra od atikovej steny narezať a demontovať pôvodnú krytinu, ktorá bola uložená v 3 vrstvách; 3/ následné ukotvenie polystyrénu hrúbka 5cm a EPS pásu súčasne utesnenie medzier izolačnou penou; 4/ kompletné prekrytie atikovanej steny a novo položenej izolácie SBS modifikovaným asfaltovým pásom 15 % prekrytie s tým, že postup a oprava reklamácie je v súlade s dohodou, ktorá vznikla s pôvodným majiteľom. Žalovaná žiadala o stanovisko s tým, že v priebehu týždňa pošle majstrov. Dňa 21.11.2018 žalobkyňa súhlasila s navrhovaným postupom reklamácie s tým, že požadovala v rámci prác dať lišty okolo komínov a opraviť strechu pri rínach. Žalovaná odpovedala, že súhlasí v rámci reklamácie s obložením komína lištami a opravou okraja strechy pri okapoch. Dňa 11.12.2018 žalovaná písomne uviedla, že reklamáciu v zmysle dohody uznáva a pre počasie treba s opravou počkať do marca. Dňa 25.04.2019 žalobkyňa písala e-mail s tým, že reklamácia nebola riadne vybavená a dala žalovanej poslednú 30-dňovú lehotu na opravu strechy. Žalovaná strechu neopravila, voda v strešnej krytine zatekala v zmysle žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 07/2021 ďalej a dňa 29.04.2022 žalobkyňa preto listom písomne odstúpila od zmluvy a požadovala vrátiť zaplatenú sumu 3.412,80 Eur.
1.13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak zhotoviteľ v dohodnutej dobe vadu (inak odstrániteľnú) neodstráni alebo ak sa táto vada vyskytne znovu, objednávateľ má právo výberu - buď zruší zmluvu, alebo uplatní právo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. Právo na zrušenie zmluvy pre vady je dané ako alternatíva k právu na zľavu z ceny. To znamená, že možno voliť medzi uplatnením práva na zľavu z ceny alebo práva na zrušenie zmluvy, pričom právo zvoliť si jednu z týchto alternatív patrí výlučne objednávateľovi bez ohľadu na to, či s tým zhotoviteľ súhlasí. Zrušenie zmluvy je jednostranným právnym úkonom objednávateľa adresovaným zhotoviteľovi, ktorým objednávateľ dáva zhotoviteľovi na vedomie, že zmluvu ruší (pozri R 17/1976 a R 22/1983, s. 139 a nasl. Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Avšak voľba uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady musí byť vykonaná v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá v danom prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po uplynutí dojednanej lehoty na odstránenie vád. Táto lehota v zmysle dohody strán bola do marca 2019, opakovane sa vyskytujúce vady odstránené neboli; a tak od 01.04.2019 začala žalobkyni ako právnej nástupkyni pôvodného objednávateľa plynúť 3-ročná lehota na odstúpenie od zmluvy (skončila sa 01.04.2022) a zrušenie zmluvy, ktoré žalobkyňa žalovanej zaslala prostredníctvom advokáta dňa 29.04.2022 s požiadavkou na vrátenie ceny diela bolo vykonané po uplynutí tejto lehoty. Žalovaná namietla premlčanie a súd prvej inštancie preto nemohol priznať plnenie z premlčaného nároku vyplývajúceho z oneskoreného odstúpenia od zmluvy (vrátenie ceny diela s úrokom z omeškania) a z ktorého dôvodu žalobu zamietol.
1.14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania, keď dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP nenašiel.
2.1. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť a žalobkyni voči žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania.
2.2. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP), najmä tým, že z predložených dokladov a vyjadrení pri posudzovaní veci vyvodil nesprávne skutkové a právne závery, najmä týkajúce sa premlčania nárokov žalobcu vyplývajúcich z vád dodaného diela, nevychádzal zo skutočností a dôkazov, ktoré boli súdu predložené spolu s návrhom na začatie konania a ktoré boli vykonané na pojednávaní, nevychádzal zo skutočností, ktoré v priebehu konania neboli sporné, neuviedol v odôvodnení rozsudku riadne a zrozumiteľné vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ani spôsob ich vyhodnotenia. V ďalšom namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP),
nakoľko - súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku premlčania nároku žalobkyne, ako aj otázku novo reklamovaných (neodstrániteľných) vád dodaného diela, čím nesprávne interpretoval a aplikoval príslušnú právnu normu.
2.3. Uvádzala, že na základe zmluvy o dielo označenej ako „Podnikateľská zmluva“ zo dňa 01.04.2016, ktorú žalovaná uzatvorila s jej právnym predchodcom žalovaná, vykonala opravu a zateplenie strešnej krytiny na rodinnom dome nachádzajúcom sa v F. O. H. D. E. P. XX. Právny predchodca žalobkyne G. C. dielo prevzal a žalovanej uhradil dohodnutú odmenu vo výške 3.412,80 Eur. Žalovaná poskytla záruku na vodonepriepustnosť strešnej krytiny na obdobie 10 rokov, t.j. do 15.04.2026. Po smrti G. C. žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva a následne v roku 2018 zistila, že strecha nespĺňa vlastnosti výslovne vymedzené v zmluve o dielo – strecha bola netesná a prepúšťala vodu, neplnila svoju funkciu a vady strechy bránili v riadnom užívaní stavby. Vady dodaného diela riadne reklamovala u žalovanej v rámci záručnej doby a žalovaná vytknuté vady uznala a zaviazala sa ich odstrániť. Napriek opakovaným opravám, ktoré mala žalovaná na streche vykonať, vytknuté vady neboli odstránené a strecha naďalej neplnila svoju funkciu. Žalovanú opakovane vyzývala na odstránenie vád a opakovane jej tiež poskytla dodatočnú lehotu na vykonanie opráv. Poprela, že so žalovanou uzatvorila dohodu, že opravy majú byť vykonané najneskôr do 31.03.2019. Z e-mailovej komunikácie medzi ňou a žalovanou v období od 13.07.2018 do 25.04.2019 v žiadnom prípade nevyplýva, že by bol dohodnutý nejaký fixný termín pre vykonanie opráv strešnej krytiny. Žalovaná vo svojich e-mailových správach opakovane uvádzala, že z dôvodu nepriaznivého počasia nie je možné opravy na streche vykonať pričom vo svojom e-maile zo dňa 11.12.2018 uviedla, že ak nebudú vhodné poveternostné podmienky „bude nútený s opravou počkať do marca“. Žalobkyňa túto informáciu zobrala na vedomie, ale z jej strany nedošlo k akceptácii takto stanovenej lehoty. Časový údaj „do marca“ sa naviac vzťahoval na termín začatie prác na oprave strešnej krytiny a nie na termín ukončenia týchto opráv.
2.4. Žalovaná v ďalšom dôvodila, že v písomnej komunikácii so žalovanou, až do 25.04.2019, nebol uvedený žiadny konkrétny termín pre vykonanie a dokončenie opráv. Mala za to, že z vyjadrenia žalovanej, že „bude nútená s opravou počkať do marca“ v žiadnom prípade nevyplýva dohoda strán o záväznom termíne dokončenia opráv najneskôr do 31.03.2019. Keďže žalovaná napriek opakovaným urgenciám nezačala s opravami strešnej krytiny ani v jarných mesiacoch roku 2019, e-mailom z 25.04.2019 jej oznámila, že jej poskytuje lehotu „posledných 30 dní na rekonštrukciu strechy“. Táto správa bola poslednou písomnou komunikáciou, ktorú žalobkyňa žalovanej zaslala. Žalovaná už so žalobkyňou od apríla 2019 prestala komunikovať. Ak teda žalovanej poskytla nejakú konkrétnu lehotu na dokončenie opravy strešnej krytiny, táto lehota neskončila skôr než 25.05.2019. Poprela, že v tomto prípade došlo k premlčaniu nároku vyplývajúceho z uplatnenej reklamácie vád zhotoveného diela, pretože podľa jej názoru opätovným uplatnením reklamácie vád v rámci bežiacej záručnej lehoty začína bežať nová premlčacia doba. Ak by aj pripustila, že premlčacia doba sa má počítať odo dňa nasledujúceho po uplynutí dojednanej lehoty na odstránenie vád, je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie v rozpore so skutočnosťami, ktoré jednoznačne vyplynuli z vykonaného dokazovania nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práv z vady dodaného diela. Trojročná premlčacia lehota by začala v tomto prípade plynúť dňom nasledujúcim po uplynutí stanovenej lehoty na odstránenie vád, t.j. dňom 26.05.2019 a táto lehota by skončila dňa 25.05.2022. Listom zo dňa 29.04.2022, ktorý bol žalovanej doručený dňa 02.05.2023 žalobkyňa podľa § 655 ods. 1 Obč. zák. zrušila zmluvu o dielo. Dňa 17.05.2022 v rámci upomínacieho konania podala návrh proti žalovanej na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 3.412,80 Eur s príslušenstvom. Zrušenie zmluvy, ako aj podanie návrhu na začatie súdneho konania bolo v každom prípade uskutočnené pred uplynutím premlčacej lehoty. Zdôraznila, že podľa čl. 9 zmluvy o dielo zo dňa 01.04.2016 žalovaná ako zhotoviteľ diela poskytla záruku na vodonepriepustnosť strešnej krytiny na obdobie 10 rokov, t.j. do 15.04.2026. Žalobkyňa zdôraznila, že právne úkony je potrebné posudzovať podľa ich obsahu. Listom zo dňa 29.04.2022 teda nedošlo len k zrušeniu zmluvy o dielo zo dňa 01.04.2016, ale tiež k opätovnej reklamácii vád diela, a práve opätovné vytknutie opakujúcich sa vád založilo jej právo na zrušenie zmluvy podľa § 655 ods. 1 OZ. Uviedla, že v liste zo dňa 29.04.2022 boli uplatnené v rámci záručnej doby nové i opakovane sa vyskytujúce vady, ktoré sú zachytené v znaleckom posudku a teda v súlade s § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej vzniklo právo zrušiť zmluvu, pričom opätovným uplatnením vád začala bežať nová premlčacia lehota, takže k premlčaniu právnych nárokov z vád dodaného diela nemohlo prísť ani teoreticky.
3.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. 3.2. V písomnom vyjadrení opätovne namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne. Uzatvorenú zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o dielo zo dňa 15.06.2018 považovala za neskoro predloženú (na pojednávaní dňa 03.04.2023). Naviac táto nebola uzavretá medzi pôvodným zhotoviteľom a objednávateľom, z ktorého dôvodu namietala jej neplatnosť. Mala za to, že žalobkyňa ako nový subjekt nemá právo odstúpiť od zmluvy. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným právnym názorom žalovanej, poukázala na spoluprácu žalovanej s odstránením vád, ktorých odstránenie v dohodnutej dobe žalobkyňa nerozporovala a ktorú opravu žalovaná vykonala. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že žalobkyňa nemala právo zrušiť zmluvu vzhľadom na to, že nepreukázala žiadnym spôsobom v konaní, že nemohla riadne užívať nehnuteľnosť z dôvodu vadnosti diela. Žalovaná naďalej tvrdila, že prácu vykonala podľa pokynov objednávateľa a túto skutočnosť preukázala zápisom na pracovnom liste, ktorý predložila súdu prvej inštancie v konaní.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2024 zotrvala na svojich predchádzajúcich prednesoch a zdôraznila, že replika žalovanej sa vôbec netýka právnych dôvodov odvolania proti napadnutému rozsudku. Žalovaná sa vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré odvolaním neboli napadnuté a ku ktorým sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne vyjadril. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie nepodala, mala za to, že vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi by sa súd námietkami žalovanej uvedenými v jej vyjadrení vôbec nemal zaoberať. S otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní, ako aj so súvisiacou otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd podrobne zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
5. Ďalšie písomné podania odvolaciemu súdu neboli doručené.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, keď vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
10. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
11. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.
16. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
17. K argumentácii žalobkyne v podanom odvolaní, týkajúcej sa nesprávnych právnych záverov súdu prvej inštancie vyslovených v napadnutom rozsudku, odvolací súd uvádza nasledovné. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza odvolací súd nasledovné. Žalobkyňa založila dôvody svojho odvolania okrem iných dôvodov na tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil žalovanou vznesenú námietku premlčania. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil dôvodne vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej, odvolací súd prioritne preskúmal tento odvolací dôvod. Po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia námietka žalobkyne nie je dôvodná. Po oboznámení sa s obsahom spisu, uzatvorenej zmluvy a vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že v konaní nebolo sporným, že žalovaná poskytla garanciu vodonepriepustnosti na predmetnú strechu v dĺžke 10 rokov. Z mailovej komunikácie strán vyplýva okrem iného nasledovné. Žalovaná odoslala žalobkyni dňa 11.12.2018 mail, z ktorého je zrejmé, že žalovaná akceptuje reklamáciu žalobkyne a je aj v záujme žalovanej všetko dať do pôvodného stavu podľa dohody, keď žalovaná upozornila na skutočnosť, že pre nepriazeň počasia, ak sa toto neumúdri bude nútená s opravou počkať do marca. Z kontextu vyplýva, že ide o marec 2019 (táto skutočnosť nebola v konaní sporná). Na tento mail reagovala žalobkyňa mailom adresovaným žalovanej dňa 21.11.2018, v ktorom uviedla, že s reklamáciou a postupom súhlasí a pripomenula, že je potrebné doplniť lišty okolo komínov a opravu strechy pri rínach, ktoré boli opomenuté. Následne dňa 04.03.2019 adresovala žalobkyňa žalovanej mail, v ktorom uvádza, že sa pripomína na opravu strechy. Žalovaná reagovala na mail dňa 19.03.2019 s tým, že pošle majstrov v priebehu budúceho týždňa. Dňa 19.03.2019 žalobkyňa adresovala mail žalovanej, že opravu môže robiť iba cez víkendy a zaslala žalovanej svoje telefónne číslo. Následne dňa 25.04.2019 adresovala žalobkyňa žalovanej mail, v ktorom uviedla: „nakoľko už mesiac nie ste schopní reagovať na môj mail a kontaktovať ma na správne telefónne číslo, ktoré som vám zaslala v predchádzajúcom maile, som kontaktovala inú firmu pre cenový návrh a rekonštrukciu opráv strechy. Dávam vám posledných 30 dní na rekonštrukciu strechy. Ak do 30 dní neprídete strechu spraviť zaplatím rekonštrukciu druhej firme kde od vás danú sumu budem vymáhať súdne“. Z tejto mailovej komunikácie strán sporu jednoznačne vyplýva, že strany sporu sa dohodli na odstránení vád diela do konca marca 2019. Termín vyplýva z mailov žalovanej zo dňa 11.12.2018 a mailu žalobkyne zo dňa 21.11.2018. Z uvedeného dôvodu trojročná premlčacia lehota na odstúpenie od zmluvy začala plynúť, tak ako uvádza súd prvej inštancie, dňom 01.04.2019. Skutočnosť, že žalobkyňa zaslala žalovanej dňa 25.04.2019 mail, v ktorom sa domáhala vykonania opravy a uvádzala ďalšiu lehotu 30 dní na rekonštrukciu strechy neznamená, že začala plynúť nová trojročná premlčacia lehota. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy dňa 29.04.2022, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu sú závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 28. a 29. odvolaním napadnutého rozsudku správne a odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje. Nad rámec argumentácie strán sporu pred súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že pri odstúpení od zmluvy vzniká zmluvným stranám synalagmatický záväzok, ktorý v súdenej veci nebol žiadnym spôsobom vyjadrený.
19. Pretože odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a stotožnil sa s jeho argumentáciou týkajúcou sa dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou voči uplatnenému nároku, ďalšími odvolacími dôvodmi, ani argumentáciou strán sporu sa nebolo potrebné zaoberať.
20. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a dostatočne sa s nimi vysporiadal. V odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
21. Za správny považoval odvolací súd aj výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
22. O nároku žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).