Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 228/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Daniela Švábyho

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 23. marca 2004

prerokoval prijatú sťažnosť D. W. – DAFI SLOVAKIA, Č., zastúpenej advokátom JUDr.

M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v

postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 11/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 11/01 p o r u š i l právo

D. W. – DAFI SLOVAKIA, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. D. W. – DAFI SLOVAKIA p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Skalica

povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. D. W. – DAFI SLOVAKIA p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 16 040 Sk (slovom šestnásťtisícštyridsať slovenských korún), ktorú je Okresný

súd Skalica povinný vyplatiť jej advokátovi JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., na

jeho účet do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ bola 3. decembra

2003 doručená sťažnosť D. W. – DAFI SLOVAKIA, Č. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní o

návrhu sťažovateľky na zaplatenie dlžnej sumy 34 353 Sk s príslušenstvom vedenom pod

sp. zn. Cb 11/01.

Ústavný súd uznesením č. k. -10 zo 17. decembra 2003 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie ňou označeného

základného práva postupom okresného súdu vo veci sp. zn. Cb 11/01, prikázal okresnému

súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ako aj trovy jej právneho zastúpenia.

V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: Okresný súd Skalica, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením sp. zn. Spr 79/04

z 5. februára 2003 (doplneným podaním z 3. marca 2004) a sťažovateľka, zastúpená svojím

právnym zástupcom, stanoviskami z 13. februára 2004 a 11. marca 2004.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti

len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Dňa 10. novembra 2000 podala sťažovateľka Okresnému súdu Trnava

(sp. zn. ) návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi ENO, a. s.,

Skalica (ďalej len „odporca“) na zaplatenie 34 353,30 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd v Trnave 21. novembra 2000 postúpil (§ 105 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) predmetný návrh Okresnému súdu Skalica.

Dňa 8. decembra 2000 bola sťažovateľke doručená výzva na uhradenie súdneho

poplatku a žiadosť o vyčíslenie trov konania (sťažovateľka 11. decembra 2000 vyčíslila

trovy konania a 15. decembra 2000 uhradila súdny poplatok v kolkoch).

Okresný súd vydal 12. januára 2001 pod sp. zn. platobný rozkaz, ktorý

doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky 22. januára 2001.

Platobný rozkaz napadol odporca 31. januára 2001 odporom.

Sťažovateľka 3. októbra 2001 urgovala vytýčenie termínu pojednávania.

Okresnému súdu bolo 9. novembra 2001 doručené oznámenie Krajského súdu

v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z 22. októbra 2001, podľa ktorého bol na majetok

odporcu (dlžníka) vyhlásený konkurz. K oznámeniu bolo pripojené uznesenie krajského

súdu č. k. -56 z 22. októbra 2001 o vyhlásení konkurzu (návrh podala spoločnosť

ENO, a. s., 25. júla 2000).

Podľa úradného záznamu z 27. mája 2002 napísaného JUDr. J. B. je na majetok

odporcu vyhlásený (22. októbra 2001) konkurz. Z uvedeného dôvodu sa súdne konania

podľa o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) prerušujú.

Pokynom z uvedeného dňa bolo uložené súdnej kancelárii oznámiť právnemu

zástupcovi sťažovateľky a správcovi konkurznej podstaty, že v dôsledku vyššie uvedenej

skutočnosti je súdne konanie vo veci sp. zn. Cb 11/01 prerušené (v súdnom spise sa

nenachádzajú potvrdenia o doručení uvedeného oznamu).

Pokynom z 8. júla 2002 bolo uložené súdnej kancelárii dať súdny spis na lehotu

a predložiť ho po skončení konania Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. .

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...)“.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní vyhlásenie

konkurzu má tieto účinky: súdne a iné konania podľa osobitného predpisu (napr. podľa

), ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak

sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť

z podstaty uspokojené.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 8. novembra 2000 okresnému súdu

žalobu o zaplatenie „dlžnej sumy“ a aj napriek urgovaniu pokračovania v konaní okresný

súd od 16. februára 2001 vo veci nekoná. Túto nečinnosť okresného súdu považuje

sťažovateľka za porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Na svoju obranu proti vyššie uvedenému tvrdeniu okresný súd vo svojom už

citovanom vyjadrení k opodstatnenosti prijatej sťažnosti uviedol, že v posudzovanej veci

(...) „súd nemohol konať, nakoľko odporca v tejto veci ENO, a. s., Skalica je v konkurze,

pričom návrh na konkurz bol podaný už 25. júla 2000, t. j. ešte pred podaním návrhu na

vydanie platobného rozkazu v tejto veci.

Konkurz bol vyhlásený na majetok dlžníka dňom 22. októbrom 2001.

Konanie je v tejto veci prerušené a z uvedeného dôvodu žiadam predmetnú sťažnosť

zamietnuť.“

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol: „Návrh na začatie konania bol podaný dňa 08. 11. 2000. Konkurz na majetok

dlžníka bol vyhlásený až 22. 10. 2001. Účinky konkurzu nastanú až odo dňa jeho

vyhlásenia, nie od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako to uvádza Okresný súd

v Skalici. Samotné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na priebeh iného

konania. To znamená, že toto konanie sa podaním na vyhlásenie konkurzu neprerušilo

a Okresný súd mal vo veci konať.

V zmysle zákona súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali

pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo

ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené až vyhlásením konkurzu.

Konanie sa preruší na základe osobitného rozhodnutia o jeho prerušení podľa § 14 ods. 1

písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní. Okresný súd v Skalici však do dnešného dňa takéto

rozhodnutie o prerušení konania nevydal a vo veci naďalej nekoná. Ku prerušeniu konania

nedošlo a nekonaním spôsobuje v konaní ďalšie prieťahy.

Vzhľadom na uvedené máme za to, že Okresný súd v Skalici porušil v konaní

vedenom pod sp. zn. Cb 11/01 základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .“

Okresný súd a právny zástupca sťažovateľky vo svojich už vyššie uvedených

doplňujúcich podaniach (z 3. a 11. marca 2004) predniesli a odôvodňovali svoje

protichodné právne názory na nepotrebnosť (resp. nevyhnutnosť) osobitného písomného

vyhotovenia uznesenia o prerušení súdneho konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na

majetok dlžníka.

3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný

súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľku (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

3.1. Ústavný súd konštatuje, že predmetné konanie o náhradu konkrétne určenej

peňažnej sumy treba považovať za konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke

faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché (skúmaný prípad je z hľadiska právnej

a faktickej náročnosti štandardným postupom, teda pomerne jednoduchým prípadom).

3.2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky v predmetnom konaní ústavný súd

nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné z hľadiska zisťovania príčin (dôvodov)

vplývajúcich na dĺžku a priebeh konania pričítať na jej vrub.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom konanie posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc zo skutočností zistených (vyplývajúcich) zo súdneho spisu sp. zn.

Cb 11/01 (pozri prehľad uvedený v II. časti tohto odôvodnenia) ústavný súd konštatuje

plynulosť v postupe konania okresného súdu od postúpenia mu veci (21. november 2000)

do napadnutia ním vydaného platobného rozkazu odporom podaným odporcom 31. januára

2001.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd v období od 31. januára 2001 do

9. novembra 2001, keď mu bolo doručené oznámenie krajského súdu z 22. októbra 2001,

podľa ktorého bol na majetok odporcu (dlžníka) vyhlásený konkurz, t. j. počas desiatich

mesiacov, nevykonal žiadne úkony vo veci.

Ďalej je skutočnosťou, že uznesením krajského súdu z 22. októbra 2001 č. k.

-56 bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz a že účinky zákonom upravené

pre vyhlásený konkurz (prerušenie konania podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a

vyrovnaní) sa vzťahujú aj na konanie, ktoré proti odporcovi začala sťažovateľka a ktoré je

vedené na okresnom súde pod sp. zn. Cb 11/01.

Je tiež skutočnosťou, že okresný súd nevydal žiadne uznesenie o prerušení konania

z dôvodu vyhláseného konkurzu.

Ústavný súd sa v rámci predmetu tohto konania vymedzeného návrhom na začatie

konania ( ) uznesením o prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie nemohol zaoberať tvrdením sťažovateľky, či podľa zákona mal okresný súd vydať

uznesenie o prerušení konania, resp. či tak nemusel urobiť. Zároveň však ústavný súd

nemohol prehliadnuť, že súdna kancelária doteraz nerealizovala (pozri časť II nálezu)

úpravu sudcu z 27. mája 2002, ktorou uložil „oznámiť právnemu zástupcovi sťažovateľky

a správcovi konkurznej podstaty, že v dôsledku uvedenej skutočnosti je súdne konanie vo

veci Cb 11/01 prerušené“.

Zo spisu vyplýva, že k ďalšiemu pokynu sudcu došlo až 8. júla 2002, keď bolo

uložené súdnej kancelárii dať súdny spis na lehotu a predložiť ho po skončení konania

krajského súdu.

Ústavný súd konštatuje, že predsedníčka okresného súdu neuviedla žiadny dôvod,

ktorým by bolo možné ospravedlniť nerealizovanie uvedenej úpravy sudcu súdnou

kanceláriou týkajúcej sa povinnosti „oznámiť“ skutočnosť o vyhlásení konkurzu na majetok

odporcu, neuviedla ani žiadnu skutočnosť o strate jej aktuálnosti vo vzťahu ku

sťažovateľke, pre ktorú je takéto „oznámenie“ prima facie dôležité z dôvodu možnosti

prihlásiť svoju pohľadávku v konkurznom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že

v oznámení o vyhlásenom konkurze ide o úkon súdu umožňujúci uplatnenie pohľadávky

navrhovateľom v začatom konkurznom konaní, a teda o úkon smerujúci k rozhodnutiu veci.

V okolnostiach danej veci zistenú nečinnosť okresného súdu od 3. januára 2001

prakticky doteraz je potrebné považovať za „zbytočných prieťah“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, keď inak ústavný súd dospel k záveru, že ani vec nie je možné považovať za

skutkovo a právne zložitú, ani správanie sťažovateľky za také, ktorým by bolo možné

ospravedlniť zistený postup okresného súdu a stav napadnutého konania pred ním.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na účinky vyhlásenia konkurzu (§ 14 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 5 in

fine zákona o konkurze a vyrovnaní) neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd v zmysle

ustanovenia prikázal okresnému súdu vo veci

konať bez zbytočných prieťahov, tak ako to žiadala sťažovateľka vo svojej sťažnosti.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch

( , ).

5.1. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100 000 Sk. Svoju požiadavku odôvodnila „predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré trvá

už takmer tri roky, a to bez jediného pojednávania. (...) V dôsledku nečinnosti súdu trvá

u sťažovateľky stav právnej neistoty, sú ohrozené jej obchodno-záväzkové vzťahy

a obmedzené možnosti finančného investovania do ďalších obchodov (...). Takisto je

ohrozená jej dobrá povesť nielen v podnikateľských kruhoch, ale aj medzi občanmi,

s ktorými prichádza do kontaktu. U sťažovateľky nečinnosťou Okresného súdu v Skalici trvá

neustále stav právnej neistoty, ktorý možno odstrániť jedine meritórnym rozhodnutím vo

veci ...“

5.2. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa cit.

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri vyššie bod 3 tejto časti)

považuje za primerané vo výške 15 000 Sk.

5.3. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu trov

konania vo výške 16 040 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia advokátom JUDr. M. S.,

Advokátska kancelária, Č. (bod 3 výrokovej časti tohto rozhodnutia).

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti z 3. decembra 2003 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 13. februára 2004. Za dva úkony vykonané v roku 2003 patrí odmena v sume po 4 270 Sk

a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu 128 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný

v roku 2004, patrí odmena v sume 4 540 Sk a režijný paušál 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 1 ods. 3,

§ 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 13 472 Sk, zvýšenú o 19 % daň

z pridanej hodnoty v sume 2 559 Sk, t. j. spolu 16 031 Sk, po zaokrúhlení 16 040 Sk.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2004