Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 81/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Paroplynový cyklus, a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. I. B., B., vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1,

čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a)

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo

0366/2003/04/T z 31. decembra 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Paroplynový cyklus, a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca

2004 doručená sťažnosť Paroplynový cyklus, a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorá

tvrdí, že došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 2

ods. 2, a v spojení s a 3 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví číslo 0366/2003/04/T z 31. decembra 2003 (ďalej len „úrad“) z dôvodov

uvedených v sťažnosti.

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhla

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť úradu na ďalšie konanie.

2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa však sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa (ďalej len

„OSP“) v znení účinnom od 1. septembra 2003 v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu

verejnej správy.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu. Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného

v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť. Napokon podľa predmetom preskúmania môže byť za

podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa

opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

4. Z citovaných právnych noriem, najmä z vyplýva, že vo veci

sťažovateľky je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať

o napadnutom rozhodnutí najmä so zreteľom na to, že podľa tvrdení sťažovateľky toto

rozhodnutie porušuje jej základné práva. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno

nahradiť konaním pred ústavným súdom.

K tomuto aspektu základného práva podľa ústavný súd už

uviedol (): „Vychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní

... a v spojení s poslednou vetou

zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho

preskúmavania [vrátane toho, uvedeného v ], je vzhľadom na

jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že

tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.“

Právomoc správneho súdnictva založenú nemôže podľa názoru

ústavného súdu vylúčiť zákonné ustanovenie

o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, a preto neobstojí argument sťažovateľky, podľa ktorého je ústavný

súd jediným orgánom súdnej ochrany, ktorý môže rozhodovať o namietanom porušení

označených základných práv.

Je pravda, že podľa ustanovenia o regulácii

v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov je rozhodnutie úradu napadnuté v konaní pred ústavným súdom vylúčené

zo súdneho prieskumu, pričom v tomto ustanovení sa zdôrazňuje najmä to, že ide

o rozhodovanie o regulácii cien, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní.

K tomu ústavný súd vo veci uviedol: „Požiadavka zakotvená v čl. 46

ods. 2 , resp. v dohovoru, nemôže byť závislá od toho, v akom type

(druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši otázka, ktorá vzhľadom

na svoju povahu nemôže byť vylúčená z právomoci súdu.“

Ďalej ústavný súd poukazuje aj na to, čo je pevnou súčasťou posudzovania spôsobu

výkladu a používania takýchto ustanovení obyčajných zákonov, akým je § 14 ods. 5 zákona

č. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (porovnaj ): „Rešpektovanie tohto

príkazu ústavnej normy (rozumej ) je o. i. možné dosiahnuť výkladom

zákonného predpisu týkajúceho sa rozhodovacej činnosti súdu ústavne súladným spôsobom.

V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne

súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne

súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1

v spojení s . Keďže podľa môžu súdy namietať

nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s , sú tým viac zaviazané k ústavne

súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto

povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa

. Ústavný súd už vo veci sp. zn. rozhodol, že: „Otázku právomoci

všeobecného súdu z hľadiska upraveného práva na súdnu ochranu (

) treba posudzovať v zmysle , podľa

ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s “, pričom vo veci sp. zn. tiež

potvrdil, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne

konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“.

Takýto prístup ústavného súdu je potvrdený aj ďalšími rozhodnutiami (z poslednej

doby a ). Vo veci sp. zn. ústavný súd opätovne

zdôraznil: „... je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní

a v spojení s zisťovať, či rozhodnutia správneho orgánu, zákonnosť

ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé

týkať sa jeho základných práv alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto

rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.“

5. Vychádzajúc z týchto právnych záverov stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

vo vzťahu k a skutkového stavu opísaného sťažovateľkou ústavný súd

uzavrel, že v jej veci nie je daná jeho právomoc ( v spojení

a ). Preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol

už po jej predbežnom prerokovaní.