Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: Zavolajsikuriéra.sk s. r. o., IČO: 36 853 569, Staviteľská 9211/11, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Alexander Milko, advokát, Ul. Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX D., s ukončenou podnikateľskou činnosťou, pod IČO: 46 367 322 do 22.05.2019, o zaplatenie 5.300,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.300,00 eur s príslušenstvom a trovy konania. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz a to dňa 28.08.2019 pod sp. zn. -19. Po podaní odporu žalovaným Okresný súd Trnava uznesením č.k. -34 zo dňa 07.11.2019 predmetný platobný rozkaz zrušil aplikujúc ustanovenie .

2. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 29.05.2018 Zmluvu o nepravidelnej preprave veci, podľa . V zmysle tejto zmluvy vykonával žalovaný pre žalobcu kuriérske a ďalšie služby pri rozvoze zásielok. V období od 29.05.2019 do 15.10.2019 (v neskoršom podaní žalobcu uvedené časové obdobie 29.05.2018-15.10.2018 - l.č. 43) vykonal žalovaný prepravu zásielok na základe predmetnej zmluvy pre žalobcu, ktorý v tom čase prepravoval zásielky pre Alza LCS - Logistické centrum Senec. Alza LCS - Logistické centrum Senec. Žalovaný v tom čase časť prepravovaného tovaru nedoručil a ani ho nevrátil do skladu. Išlo o nasledovný tovar: mobilný telefón iPhone SE 32 GB Vesmírne šedý (cena s DPH 9.232,42 Kč), mobilný telefón iPhone Xs 64 GB zlatá (cena s DPH 35.770,19 Kč), mobilný telefón Xiaomi Mi Max 3 (cena s DPH 7.698,38 Kč), mobilný telefón Samsung Galaxy A7 Dual Sim čierna (cena s DPH 10.701,56 Kč), mobilný telefón iPhone Xs Max 250 GB zlatá (cena s DPH 44.988 Kč), mobilný telefón Huawei P20 lite Midnight Black (cena s DPH 8.610,48 Kč), mobilný telefón Samsung Galaxy A7 Dual Sim modrá (cena s DPH 10.285,63 Kč), mobilný telefón Samsung Galaxy A7 Dual Sim čierna (cena s DPH 10.701,56 Kč). Žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu spolu vo výške 137.988,22 Kč, t.j. 5.500,00 eur. Strany sporu uzavreli dňa 03.02.2019 Dohodu o uznaní záväzku podľa . V zmysle tejto dohody žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 5.500,00 eur z dôvodu nevrátenia časti prepravovaného tovaru, popísaného v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody a zaviazal sa svoj dlh uhradiť v mesačných splátkach zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 2 dohody a je jej neoddeliteľnou súčasťou. V zmysle uzavretej dohody sa žalovaný zaviazal splácať svoj dlh počnúc mesiacom február 2019 a to vo výške splátky 600,00 eur splatnosťou 21.02.2019, ďalšie splátky dlhu za mesiace marec 2019 až september 2019 sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 700,00 eur vždy k 21. dňu toho ktorého mesiaca. Žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil žalobcovi z celkového dlhu 5.500,00 eur len sumu 200,00 eur a to dňa 04.02.2019. Ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil svoj dlh vo výške 5.300,00 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom, v ktorom žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.300,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 5.300,00 eur od 21.02.2019 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom zároveň žalovaného zaviaže na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

3. Dňa 25.06.2019 bolo konajúcemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým upravil žalobu a to so zreteľom na to, že nastala splatnosť uplatnenej istiny v zmysle splátkového kalendára tak, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému sumu vo výške 3.200,00 eur (splátky za mesiac február 2019 vo výške 400,00 eur, splátku za mesiace marec 2019 až jún 2019 po 700,00 eur). Dodal, že v prevyšujúcej časti žalovanej sumy, teda vo výške 2.100,00 eur berie žalobu späť, keďže nenastala splatnosť jednotlivých splátok za mesiace júl 2019 až september 2019 po 700,00 eur. Žalobca uviedol, že žiada, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy: 400,00 eur od 22.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 22.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 22.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 22.05.2019 do zaplatenia a zo sumy 700,00 eur od 22.06.2019 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný v odpore zo dňa 15.10.2019 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva, pričom odkázal na príjmové pokladničné dôkazy tvoriace prílohu odporu, z ktorých podľa neho vyplýva, že žalobcovi dňa 02.11.2018 zaplatil sumu 1.200 eur a dňa 05.11.2018 sumu 4.300,00 eur. Dlh považuje za vyrovnaný a žalobu označil ako bezdôvodnú.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že Dohoda o uznaní záväzku bola uzavretá dňa 03.02.2019 a predmetom tejto dohody bol zostatok z celkového dlhu žalovaného voči žalobcovi vo výške 5.500,00 eur. K odporu žalovaného pripojené pokladničné doklady svedčia o tom, že sumy 1.200,00 eur a 4.300,00 eur boli uhradené žalovaným pred podpísaním Dohody a netýkali sa zostatku dlhu žalovaného vyplývajúceho z Dohody o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019. Po podpísaní dohody žalovaný žalobcovi dlh, ktorý uznal, neuhradil v plnej výške, teda 5.500,00 eur, ale len sumu 200,00 eur, takže žalovaný je dlžný žalobcovi sumu 5.300,00 eur vyplývajúcu z Dohody o uznaní záväzku. V tomto podaní žalobca navrhol ďalšiu zmenu žaloby a to vzhľadom na to, že medzičasom nastala splatnosť ďalších splátok za mesiace júl až august 2019 po 700,00 eur. Rozšíril svoju žalobu o zaplatenie sumy 2.100,00 eur s príslušenstvom. Petit mal znieť po rozšírení žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.300,00 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 400 eur od 22.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 22.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 22.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 22.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 21.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 700,00 eur od 21.08.2019 do zaplatenia a zo sumy 700,00 eur od 21.09.2019 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že nikdy nepodpísal so žalobcom Dohodu o uznaní záväzku, nemá o tom doma žiadne doklady. Nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu ani výšky. Dodal, že je to práve žalobca, kto mu dlhuje peniaze titulom nezaplatených faktúr - z faktúry č. 3 vystavenej dňa 30.09.2018 mu žalobca dlhuje sumu 1.123,00 eur a z faktúry č. 4 zo dňa 31.10.2018 mu žalobca dlhuje sumu 1.349,00 eur. Dodal, že žalobca mu za služby neplatil peniaze a žalovaný teda nemal peniaze na živobytie.

7. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 01.10.2020 súd oboznámil podanie právneho zástupcu žalobcu, doručené súdu dňa 28.09.2020, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a zároveň vyjadril žiadosť, aby súd pojednával a rozhodol bez ich prítomnosti. Poukázal na ustanovenia a a a zhrnul, že uznanie záväzku spočíva v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal. Žalobca má za to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že uplatnený nárok žalobcu vyplývajúci z Dohody o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019 zanikol, resp. že bol splnený. V podaní ďalej uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal. 8. Žalovaný na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 01.10.2020 uviedol, že všetky papiere, čo mal, už súdu predložil, iné nemá čo predložiť. Nič nepodpisoval, nemá k tomu žiadnu kópiu, nestretol sa so žiadnym veriteľom. Je pravda, že mobilné telefóny, ktoré uvádza žalobca v žalobe, nedoručil, ale ich zaplatil. Žalobcom nebol vyplatený za dva mesiace, bolo mu povedané, že mu bude zaplatené, keď tie telefóny vyplatí. Poslal 200 eur. Zo strany žalobcu ho volali aj trikrát do práce, ale to už odmietol. Pracoval tam od júna 2018 do septembra/októbra 2018. Telefóny nedoručil preto, lebo ho žalobca nevyplatil a chcel takto s ním vyjednávať, že ak mu pošle výplatu, telefóny vráti. Doteraz mu neposlal všetko, čo tam robil zadarmo (dva mesiace). Zaplatil telefóny, lebo niektoré už predal, aby zaplatil svoje dlhy. Nepodpisoval žiadnu dohodu o uznaní dlhu, ak by to bol podpísal, mal by od toho nejaký papier. Pracovnú zmluvu podpisoval v J. Žiadal, aby bolo vykonané dokazovanie preskúmaním jeho podpisu na dohode o uznaní záväzku. Jeho príjem v čistom je cca do 750,00 eur. Keď skončil u žalobcu, odovzdal telefóny, čo mu zostali doma a tie, čo dal preč, vyplatil. Žalobca s ním o tom nespísal žiadnu zápisnicu ani potvrdenie. Keď si pýtal papiere - zoznam, čo presne uhradil, povedal mu (žalobca), že na čo mu sú. Má doma zoznam telefónov, ktoré nevrátil a to tak, že má napísaný typ telefónu, koľko mal bitov, farbu. Ktoré telefóny vrátil, ten zoznam nemá. Žalobca má zoznam všetkých telefónov, ktoré údajne zobral. Požiadal, aby žalobca predložil celý zoznam telefónov, že čo chýbalo a podľa toho bude vedieť, aké telefóny vrátil a aké nie. V D. mu ukazovali zoznam, kde boli aj nejaké kamery a príslušenstvo do telefónov - to bolo už ako tam skončil. Vedľa tých položiek bolo napísané, že je to pokazené a ide to do opravy. Telefóny, ktoré si nechal, zaplatil sumou na dvakrát v decembri 2018. Zo Senca sa bral tovar a rozvážal do iných pobočiek. Tam aj vracal tovar, oni to tam načítali a vrátili naspäť.

9. Na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 27.11.2019.

10. Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 28.04.2021 žalobca oznámil (na výzvu súdu zo dňa 30.03.2021, aby predložil do spisu originály listín pripojených k žalobe - Zmluvy o nepravidelnej preprave veci zo dňa 29.05.2018, Splátkového kalendára zo dňa 03.02.2019, Dohody o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2021), že žalobca nemá k dispozícii predmetné originály z dôvodu, že došlo k sťahovaniu dokladov do V.y a doklady z tohto dôvodu nie je možné zabezpečiť. Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených v súdnom spise. Dodal, že všetkými originálmi dokladov disponuje aj žalovaný.

11. Podaním doručeným súdu dňa 16.08.2021 žalovaný súdu zaslal originál Zmluvy o nepravidelnej preprave veci zo dňa 29.05.2018 a uviedol, že nemá splátkový kalendár zo dňa 03.02.2019 a ani Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019, teda ich súdu ani nie je schopný predložiť.

12. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 23.11.2021 súd oboznámil podanie žalobcu zo dňa 22.11.2021, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, značnej vzdialenosti a možnosti ohrozenia zdravia v spojení s pandémiou COVID-19. Zároveň uviedol, že súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v neprítomnosti jeho aj žalobcu a zároveň žiada o doručenie kópie zápisnice z pojednávania v elektronickej podobe. Žalobca zároveň navrhol, aby súd žalobe tak ako ju upresnil podaním zo dňa 27.11.2019 v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

13. Žalovaný na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 23.11.2021 uviedol, že nemá žiadne kópie, nemá ani papier z toho. Iba zmluvu poslal, ktorú má aj žalobca. Nie je to ničím ani overené, sú tam len dva podpisy a to je všetko - to hovoril o listine Uznanie dlhu. Žalovaný ďalej uviedol, že toho 02.03. (pozn. súdu: neskôr dátum opravil na 03.02.), teda vtedy, keď sa mala podpísať tá zmluva, bol v J. ale nebol na firme ani nikde okolo. Predložil mapy z navigácie, z ktorých podľa jeho slov vyplýva, kde sa v ten deň pohyboval a kedy tam bol.

14. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 13.01.2022 súd oboznámil vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 13.01.2022, v ktorom žalobca ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 13.01.2022 o 14.00 hod., z dôvodu značnej vzdialenosti a možnosti ohrozenia zdravia v spojení s pandémiou Covid19. Zároveň sa ospravedlňuje, že vyjadrenie vo veci zasielajú až dnes a to z dôvodu, že zápisnica - uznesenie z pojednávania zo dňa 23.11.2021 im bola doručená dňa 10.01.2022. Žalobca navrhol, aby súd vykonal dokazovanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených v súdnom spise. Žalobca uviedol, že všetky originály dokladov má k dispozícii aj žalovaný a nezodpovedá skutočnosti jeho tvrdenie, že nimi nedisponuje. Žalobca zastáva názor, v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a ČR, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, povinnosť súdu vykonať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinnou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že do súdneho spisu doložil kópie listín, z ktorých je možné vyvodiť nepochybne záver, že Dohodu o uznaní záväzku podpísal žalovaný. Ako ďalší dôkaz predložil žalobca faktúru na ktorej je podpis žalovaného, ktorý je zhodný s podpisom žalovaného na podanom odpore, Zmluve o nepravidelnej preprave veci, zo dňa 29.05.2018, splátkovom kalendári zo dna 03.02.2019. Pokiaľ ide o kópiu mapy, ktorá má zobrazovať pohyb žalovaného dňa 03.02.2019 k tomu žalobca uviedol, že táto kópia žiadnym spôsobom nepreukazuje tú skutočnosť, že žalovaný nepodpísal v J. zmluvu o uznaní dlhu. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného za účelové a nepravdivé. Postup žalovaného a správanie voči žalobcovi dáva nepochybne podklad k tomu, že dlh uplatnený žalobcom vznikol a nie je doposiaľ zo strany žalovaného uhradený. Vyjadril súhlas s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v neprítomnosti, zároveň žiada o doručenie kópie zápisnice z pojednávania do elektronickej schránky. Žalobca navrhuje, aby súd žalobe tak ako ju upresnil podaním zo dňa 27.11.2019 v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

15. Žalovaný na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 13.01.2022 uviedol, že nedisponuje žiadnou kópiou listiny Uznanie dlhu, nemá k tomu žiadny papier ani žiadnu listinu. Dodal, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

16. Žalovaný záverom reči uviedol, že nesúhlasí s nárokom uplatneným žalobcom.

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

18. Podľa ustanovenia , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

20. Podľa ustanovenia dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

22. Podľa ustanovenia , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa ustanovenia , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

24. Podľa ustanovenia , za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

25. Podľa ustanovenia , platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

26. Podľa ustanovenia , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

27. Podľa ustanovenia , zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

28. Podľa ustanovenia , pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.

29. Podľa článku 8 Základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa ustanovenia , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa ustanovenia , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa ustanovenia , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

33. Podľa ustanovenia , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

34. Podľa ustanovenia , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

35. Podľa ustanovenia až 3 , (1) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

36. Podľa ustanovenia , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

37. Podľa ustanovenia , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

38. Podľa ustanovenia , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

39. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä výpisom z banky (história transakcií) žalobcu zo dňa 05.02.2019, zoznamom mobilných telefónov s uvedením ich označenia a cenou bez DPH a cenou s DPH, Zmluvou o nepravidelnej preprave veci uzavretou podľa zo dňa 29.05.2018, Dohodou o uznaní záväzku uzatvorenou podľa zo dňa 03.02.2019, Splátkovým kalendárom zo dňa 03.02.2019, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 02.11.2018, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 05.11.2018, faktúrou zo dňa 30.09.2018 a faktúrou zo dňa 31.10.2018 ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

40. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o nepravidelnej preprave medzi žalobcom a žalovaným, vykonávanie prepráv v období od 29.05.2018 do 15.10.2018 a zaplatenie súm 1.200,00 eur a 4.300,00 eur pred podpisom dohody o uznaní záväzku predloženej žalobcom. Medzi stranami nebolo sporné ani uhradenie sumy 200,00 eur zo strany žalobcu na účet žalovaného dňa 05.02.2019. Medzi stranami bolo sporné, či došlo k podpísaniu Dohody o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019 a či žalovaný vyrovnal dlh voči žalobcovi (teda existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi).

41. Z výpisu z banky (histórie transakcií) žalobcu zo dňa 05.02.2019 (l.č. 4 spisu) súd zistil, že na účet žalobcu bola dňa 05.02.2019 pripísaná suma vo výške 200,00 eur od príkazcu C.. s popisom ,,mimoriadna splátka dlhu“.

42. Zo zoznamu mobilných telefónov s uvedením ich označenia a cenou bez DPH a cenou s DPH (l.č. 5 spisu) súd zistil, že žalobcom v žalobe označené mobilné telefóny v počte 8 kusov boli spolu v cene s DPH vo výške 137.988,22 Kč (5.500,00 eur).

43. Zo Zmluvy o nepravidelnej preprave veci uzavretej podľa zo dňa 29.05.2018 (l.č. 6 spisu) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom ako odosielateľom a žalovaným ako dopravcom. Predmetom zmluvy boli kuriérske a ďalšie služby pri rozvoze zásielok, ktoré bude na základe objednávky (i mailovej) poskytovať dopravca odosielateľovi. Zmluvou sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého miesta (miesta určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné) za vopred dohodnutú cenu. V zmluve bola zodpovednosť dopravcu za škodu upravená takým spôsobom, že dopravca zodpovedá za škodu - za všetok prepravovaný tovar, pričom sa zaväzuje vzniknuté škody na vyzvanie odosielateľa bezodkladne uhradiť. Dopravca zodpovedá a ručí za vzniknuté škody celým svojím majetkom. Zmluva tiež obsahuje ustanovenie, podľa ktorého pre splnenie úloh dopravcu pri plnení podmienok tejto zmluvy požičal odosielateľ dopravcovi formou zápožičky služobný automobil, pričom tento automobil je vybavený GPS tak, aby mal odosielateľ vždy nad vozidlom a jeho pohybom kontrolu.

44. Z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej podľa zo dňa 03.02.2019 (l.č. 8 spisu) súd zistil, že jej účastníkmi boli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. V článku II., bode 2.1. bolo uvedené, že dlžník čo do dôvodu a výšky uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 5.500,00 eur, ktorý vznikol z dôvodu nevrátenia časti prepravovaného tovaru dlžníkom do skladu LCS ALZA Senec, v celkovej čiastke 5.500,00 eur. Podľa bodu 2.1. toho istého článku dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že svojim konaním spôsobil veriteľovi škodu vo výške 5.500,00 eur a to nevrátením prepravovaného tovaru. V článku 3, bode 3.1 dlžník, vyhlásil, že sa zaväzuje svoj záväzok špecifikovaný v bode 2.1 dohody zaplatiť podľa splátkového kalendára. V bode 3.2 toho istého článku je uvedené, že v prípade nedodržania tejto dohody si veriteľ bude od prvého dňa omeškania so zaplatením záväzku uplatňovať aj zákonný úrok z omeškania. Dohoda bola opatrená odtlačkom pečiatky žalobcu, pod ktorou sa nachádzalo jeho obchodné meno a označenie ,,veriteľ“ a tiež podpisom nad označením ,,dlžník“ (bez uvedenia označenia dlžníka menom a priezviskom).

45. Zo splátkového kalendára zo dňa 03.02.2019 (l.č. 7) súd zistil, že prislúcha k Dohode o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019, je opatrený odtlačkom pečiatky žalobcu, označením konateľa žalobcu s uvedením jeho podpisu a ako dlžník je označený žalovaný, pričom listina obsahuje pri tomto označení aj podpis. Obsahuje 8 splátok za mesiace február až september, pričom splátka za február mala byť vo výške 600 eur (pri tejto sume je rukou dopísané:,,-200 eur“) a splátka za ostatné mesiace mala byť vo výške 700 eur. Splatnosť jednotlivých splátok mala nastať vždy k 21. dňu toho ktorého mesiaca. Celková suma splátok bola vo výške 5.500,00 eur.

46. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.11.2018 (l.č. 31 spisu) súd zistil, že suma 1.200,00 eur bola žalobcom prijatá od žalovaného za účelom splácania dlhu za chýbajúci tovar. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 05.11.2018 súd zistil, že suma 4.300,00 eur bola žalobcom prijatá od žalovaného za účelom úhrady za chýbajúci tovar. Oba príjmové pokladničné doklady obsahujú odtlačok pečiatky žalobcu.

47. Z faktúry vystavenej dňa 30.09.2018 sú zistil, že bola vystavená žalovaným žalobcovi ako odberateľovi za vedenie cudzieho motorového vozidla (zohľadniac porušenie firemných pokynov) v celkovej výške 1.123,00 eur, pričom splatnosť faktúry bola určená na deň 31.10.2018. Z faktúry vystavenej dňa 31.10.2018 sú zistil, že táto bola vystavená žalovaným žalobcovi ako odberateľovi za vedenie cudzieho motorového vozidla, crossy a prevoz zásielok v celkovej výške 1.349,00 eur, pričom splatnosť faktúry bola určená na deň 30.11.2018.

48. Z obsahu žaloby a z predložených listinných dokladov vyplýva, že právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným spadajú pod právny režim v zmysle ustanovenia . Z obsahu žaloby a z predložených listinných dokladov (Zmluvy o nepravidelnej prepravy veci z dňa 29.05.2018) ďalej vyplýva, a medzi stranami to nebolo ani sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah založený vo forme zmluvy o nepravidelnej preprave veci, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalovaného kuriérske a ďalšie služby pri rozvoze zásielok v období od 29.05. 2018 do 15.10.2018. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si ponechal časť tovaru, ktorý bol predmetom prepravy, pričom žalobca uviedol, že suma tohto tovaru celkom bola vo výške 5.500,00 eur. Žalovaný nerozporoval výšku tejto sumy, avšak uviedol, že ju už uhradil v dňoch 02.11.2018 vo výške 1.200,00 eur a 05.11.2018 vo výške 4.300,00 eur (teda spolu vo výške 5.500,00 eur), pričom vykonanie týchto úhrady preukázal dôkazmi - príjmovými pokladničnými dokladmi. Žalobca v konaní tvrdil existenciu dlhu žalobcu vo výške 5.300,00 eur. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil dôkaz - Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019. Žalovaný v konaní poprel, že by takúto zmluvu podpísal.

49. Predmetom konania je teda nárok žalobcu (po viacerých zmenách žaloby) na zaplatenie sumy 5.300,00 eur s príslušenstvom, ktorého sa domáha z dôvodu, že mu žalovaný nevrátil časť prepravovaného tovaru, pričom existenciu tohto záväzku mal podľa tvrdení žalobcu žalovaný potvrdiť jeho uznaním a to podpísaním Dohody o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019.

50. Medzi stranami zostalo sporné, či po úhrade súm 1.200,00 eur (dňa 02.11.2018) a 4.300,00 eur (dňa 05.11.2018) existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi zanikla alebo či naďalej pretrvávala. Na preukázanie tvrdenej pretrvávajúcej existencie dlhu žalovaného žalobca predložil Dohodu o uznaní záväzku žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi vo výške 5.500,00 eur, ktorý vznikol z dôvodu nevrátenia časti prepravovaného tovaru dlžníkom do skladu LCS ALZA Senec, v celkovej čiastke 5.500,00 eur. Žalovaný poprel, že podpis na zmluve je jeho vlastnoručným podpisom. Žalovaný nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie pravosti podpisu žalovaného na predmetnej zmluve. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie NS SR zo dňa 24.02.2010, sp.zn. , v zmysle ktorého je dôkazné bremeno ohľadom preukazovania pravosti podpisu na predloženej listine v tomto konaní - uznaní dlhu na žalobcovi. U súkromných listín je potrebné rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť že súkromná listina pochádza od toho, kto jej na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, teda pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť vystavenej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listín na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobcom predložená listina - Dohoda o uznaní záväzku je súkromnou listinou, ktorej pravosť bola v konaní spochybnená žalovaným. Žalobca ako osoba odvodzujúca zo skutočností uvedených v listine pre seba priaznivé právne dôsledky - priznanie nároku uplatneného žalobou, nenavrhla žiadne dôkazy za účelom preukázania pravosti listiny -teda preukázania skutočnosti, že súkromná listina pochádza od toho, kto jej na nej uvedený ako vystaviteľ. Súd dodáva, že žalobca v konaní ani nepredložil originál danej listiny, nakoľko, ako sa vyjadril, ho nemal k dispozícii, keďže došlo k sťahovaniu dokladov do V. a doklady z toho dôvodu nebolo možné zabezpečiť. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že navrhuje aby súd vykonal dokazovanie a rozhodol na základe listinných dôkazov už v konaní predložených. Súd zohľadnil argumentáciu žalobcu, keď tento uviedol, že zmysel uznania záväzku spočíva v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania, čím sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, avšak zdôrazňuje, že v dôsledku toho, že žalobca nepreukázal pravosť listiny Uznanie záväzku, neuniesol v konaní dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že došlo k uznaniu záväzku (dlhu) žalovaným.

51. Z formálneho hľadiska pre platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje písomnú formu. Citované ustanovenie ustanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. na rozdiel od výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojím dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odseku 1 citovaného ustanovenia však vyplýva, že by mal byť uznaný čo do výšky.

52. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá. Procesným dôsledkom uznania záväzku je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ tak má v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik záväzku a jeho výšku v čase uznania. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa . Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky žalobca nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a naopak, je na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Ak chce byť dlžník v spore úspešný, je na ňom, aby preukázal, že záväzok nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak. Predpokladom existencie záväzku je jeho vznik. Ak sa preukáže, že záväzok vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie záväzku, keďže je jej opakom (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10. januára 2008. sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23. februára 2006, sp. zn. ).

53. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa , súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa nestačia. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26 augusta 2004, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. októbra 1999, sp. zn. ).

54. Žalobca v rámci jeho argumentácie uviedol, že v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a ČR, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu), pričom aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, povinnosť súdu vykonať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že do súdneho spisu doložil kópie listín, z ktorých je možné vyvodiť nepochybne záver, že Dohodu o uznaní záväzku podpísal žalovaný. Ako ďalší dôkaz predložil žalobca faktúru, na ktorej je podpis žalovaného, ktorý je zhodný s podpisom žalovaného na podanom odpore, Zmluve o nepravidelnej preprave veci zo dňa 29.05.2018, splátkovom kalendári zo dna 03.02.2019. Súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného na listine Uznanie záväzku zo dňa 03.02.2019, na účely vykonania znaleckého dokazovania by bolo potrebné predložiť originál predmetnej listiny, nakoľko v praxi na základe skúmania kópie sporného podpisu resp. kópie spornej písomnosti nemôže znalec jednoznačne potvrdiť a ani vylúčiť, že pisateľ skutočne podpísal originál písomnosti. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že ak znalec z odvetvia ručného písma má overiť pravosť originálneho podpisu, štandardnou situáciou je skúmanie originálu spornej písomnosti, sporného podpisu a originálov porovnávacích materiálov, ktoré musia z hľadiska kvantity, kvality vyhotovenia a časového obdobia vzniku spornej písomnosti, sporného podpisu, porovnávacích podpisov skúmaniu vyhovovať.

55. Súd nepristúpil k návrhu na vykonanie dôkazu žalovaného, ktorý navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým preskúmaním jeho podpisu na Dohode o uznaní záväzku zo na 03.02.2019 a to so zreteľom na to, že u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť že súkromná listina pochádza od toho kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, to je pravdivosť, pričom ak vystaviteľ popiera pravosť vystavenej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listín na tej sporovej strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V tomto konaní bola Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019 dôkazom, z ktorého žalobca odvodzoval danosť ním uplatňovaného nároku. Súd konštatuje, že žalobca zo skutočností uvedených v danej listine vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky ako žalovaný, nakoľko v prípade žalobcu slúžila Dohoda o uznaní záväzku ako podklad pre vyvolanie sporu a použil ju v rámci svojho procesného útoku, zatiaľ čo žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že dohodu nikdy nepodpísal a teda podpis nie je jeho. Súd vychádzal z názoru Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení sp. zn. zo dňa 24.02.2009. Súd má za to, že v tomto prípade postačovalo na účinnú obranu žalovaného to, že spochybnil svoj podpis na žalobcom predloženej Dohode o uznaní záväzku - akcentujúc, že žalobca nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania pravosti podpisu žalovaného na listine - teda nepreukázal pravosť listiny. Pričom ako strana sporu, ktorá zo skutočností uvedených v danej listine vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky - priznanie súdom nároku na zaplatenie istiny s príslušenstvom od žalobcu, ležalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravosti súkromnej listiny práve na žalobcovi.

56. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným opakuje, žalovaný poprel pravosť Dohody o uznaní záväzku, ktorú predložil žalobca vo fotokópii. Poukazujúc na hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o uzavretí Dohody o uznaní záväzku. Žalovaný poprel pravosť Dohody o uznaní záväzku, ktoré predložil žalobca len vo fotokópii tvrdiac, že originál tejto listiny nemá k dispozícii z dôvodu sťahovania firmy do V. Ani ostatné listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré boli vykonané, nepreukázali existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je , podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

57. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

58. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2011, sp. zn. ).

59. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranami sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

60. V tomto spore o zaplatenie sumy 5.300,00 eur s príslušenstvom má veriteľ ako žalobca bremeno tvrdenia, že s dlžníkom ako žalovaným uzavrel Dohodu o uznaní záväzku žalovaným a že žalovaný uznaný záväzok (dlh) riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že Dohoda o uznaní záväzku bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Žalovaný v konaní tvrdil, že Dohodu o uznaní záväzku nepodpísal. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil dlžnú sumu. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že dlžnú sumu už vrátil. Od žalovaného zas nemožno požadovať, aby preukazoval, že nepodpísal Dohodu o uznaní záväzku.

61. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaný písomne uznal záväzok. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie dohody o uznaní záväzku. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal (medzi stranami sporu bolo uzatvorenie Dohody o uznaní záväzku žalovaným sporné). Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že Dohodu o uznaní záväzku nepodpísal, nebolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. V dôsledku procesnej obrany žalovaného došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu v tom zmysle, že mu vznikla povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že listina je pravá. Ako už bolo uvedené skôr v tomto odôvodnení, u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tej strane sporu, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať pravosť predloženej listiny, teda to, že Dohoda o uznaní záväzku obsahovala vlastnoručný podpis žalovaného. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením spomínanej tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalovaný tým, že poprel pravosť predloženej listiny v podstate tvrdil, že ju nikdy nevystavil, teda tvrdil jej neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. Súd zdôrazňuje, že žalobca v konaní nepredložil originál Dohody o uznaní záväzku zo dňa 03.02.2019.

62. Na základe vyššie uvedeného súd považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývala dôvodnosť ním uplatňovaného nároku. Svoj nárok opieral o dôkaz - listinu Dohoda o uznaní záväzku, pričom žalovaný spochybnil pravosť tejto listiny, keď uviedol, že ju nikdy nepodpísal a teda že podpis na nej nie je jeho. Žalobca nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania pravosti podpisu žalovaného a teda pravosti súkromnej listiny. Žalobca zároveň v konaní nepredložil iný dôkaz, ktorým by spoľahlivo preukázal existenciu dlhu žalobcu voči žalovanému. Predložená Dohoda o uznaní záväzku, ktorá bola aj v zmysle jeho argumentácie jediným a zároveň dostačujúcim dôkazom na preukázanie jeho skutkových tvrdení, ako dôkaz na preukázanie žalobcom uplatňovaného nároku neobstála. Žalobca teda nepreukázal jeho tvrdenie o uzavretí Dohody o uznaní záväzku so žalovaným.

63. Súd nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, nakoľko skutkový stav mal za dostatočne preukázaný z už vykonaných dôkazov.

64. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

65. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().