Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 49/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2004 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka

prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. L. S., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K.,

K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo JUDr. L. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. L. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. L. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk

(slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava II

povinný vyplatiť advokátovi JUDr. Š. K., Advokátska kancelária, K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 3. marca

2004 č. k. -14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť JUDr. L. S., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 1. júla 1997 okresnému súdu žalobu

proti ALIANZ POISŤOVNI, a. s., Bratislava (ďalej len „žalovaná“) o zaplatenie 383 664 Sk

s prísl. ako poistného plnenia. Toto súdne konanie nebolo doteraz skončené. Rozsudkom

z 8. septembra 2000 okresný súd rozhodol vo veci samej (zamietol návrh) a hoci uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. -54 z 11. apríla 2001

bol rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a 13. októbra 2001 bol súdny spis

doručený okresnému súdu, tento odo dňa vrátenia súdneho spisu podľa tvrdenia sťažovateľa

„(...) nevytýčil (...) pojednávanie a ani nevykonal vo veci žiadny iný procesný úkon“. Aj

napriek sťažnosti na prieťahy v konaní k náprave nedošlo. Uvedený postup okresného súdu

považuje sťažovateľ za porušenie a dohovoru.

3. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia práv podľa označených článkov

a dohovoru a prikázania okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov žiadal

priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk, pretože „... právna neistota

sťažovateľa trvá pomaly už 7 rokov pričom posledné dva roky je tomu tak z dôvodu

absolútne neodôvodnených prieťahov v konaní zo strany Okresného súdu Bratislava II“.

Zároveň žiadal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 14. apríla 2004 písomne vyjadril

okresný súd (Spr. 3560/03) a k tomu vyjadreniu zaujal stanovisko 14. mája 2004 právny

zástupca sťažovateľa.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

Na základe spisu okresného súdu sp. zn. a písomných vyjadrení

účastníkov konania ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného

konania:

1. Po nápade veci (1. júla 1997) okresný súd zaslal žalobu (20. augusta 1997)

žalovanej na vyjadrenie. Po jej vyjadrení (10. septembra 1997) a zaplatení súdneho poplatku

sťažovateľom (2. októbra 1997) okresný súd 15. októbra 1997 požiadal Okresný súd

Piešťany o vypočutie sťažovateľa a doručenie mu vyjadrenia žalovanej k žalobe. Súčasne

vyžiadal poisťovací spis týkajúci sa predmetnej poistnej udalosti od žalovanej (spis

predložený 22. októbra 1997).

2. Okresný súd 11. februára 1999 predvolal účastníkov na pojednávanie stanovené na

16. apríl 1999 (predvolanie bolo expedované 29. marca 1999 a doručené 6. až 8. apríla

1999).

3. Pre ospravedlnenú neúčasť žalovanej bolo pojednávanie odročené na 28. máj

1999. Na tomto pojednávaní boli vypočutí k predmetu veci právni zástupcovia účastníkov

konania. Pojednávanie bolo odročené na 30. jún 1999.

4. Okresný súd 8. júna 1999 predvolal účastníkov konania na pojednávanie stanovené

na 21. júl 1999. Pre ospravedlnenú neúčasť právneho zástupcu sťažovateľa bolo

pojednávanie odročené na 8. október 1999.

5. Na pojednávaní konanom 8. októbra 1999 boli prednesené návrhy prítomných

právnych zástupcov účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito

za účelom vypočutia svedka J. B. na dožiadanom Okresnom súde Piešťany a tiež z dôvodu

zadovážania si trestného spisu (o trestnom konaní proti vopred uvedenému svedkovi).

Dňa 13. októbra 1999 právny zástupca sťažovateľa navrhol pokračovať v konaní bez

vypočutia svedka, lebo tento dostatočne vypovedal v trestnom konaní.

6. Okresný súd 11. februára 2000 požiadal Okresný súd Piešťany o zapožičanie

trestného spisu sp. zn. .

7. Okresný súd 10. mája 2000 predvolal účastníkov konania na pojednávanie

stanovené na 8. september 2000. Na tomto pojednávaní (prítomný právny zástupca

žalovanej) rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol (rozsudok bol doručený účastníkom

7. a 8. novembra 2000).

8. Rozsudok napadol sťažovateľ odvolaním (22. novembra 2000). Žalovaná

sa k odvolaniu vyjadrila 12. decembra 2000.

9. Odvolanie spolu so spisovým materiálom bolo 31. januára 2001 doručené

Krajskému súdu Bratislava, ktorý na pojednávaní konanom 11. augusta 2001 uznesením

č. k. -54 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

konanie (spis vrátený okresnému súdu 3. októbra 2001).

Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že „... Aj keď nie je sporným, že

i v občiansko-súdnom konaní je možné či potrebné vychádzať z toho čo vyšlo najavo

v trestnom konaní, toto nebráni súdu v občiansko-súdnom konaní vykonať ďalšie

dokazovanie a teda toto doplniť v takom rozsahu, aby skutkový stav z hľadiska predmetu

jeho konania bol zistený čo najobjektívnejšie, keďže podľa je súd viazaný iba

tým, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, resp. i tým, do akej miery sú znaky

skutkovej podstaty trestného činu i okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade

škody keďže tieto môžu byť podkladom (i keď nie vždy) i pre záver o narušení chránených

záujmov či vzniku určitej ujmy a existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním

a škodou ...

... nie je však už možné na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu veci

objektívne vyvodiť záver o tom, či navrhovateľom uplatňovaný nárok na plnenie z poistnej

zmluvy je, alebo nie je nárokom dôvodným, najmä keď nie je zrejmé, či škodnou – poistnou

udalosťou je skutočne len neoprávnené užívanie predmetného motorového vozidla, bez jeho

následnej krádeže – odcudzenia vlámaním sa inou neoprávnenou osobou, tak, ako o tom

vypovedal v trestnom konaní J. B., pretože v tomto smere nebolo súdom prvého stupňa

vykonané vôbec žiadne dokazovanie, zvierohodnenie výpovede J. B. v trestnom konaní ...

... Pochybil preto súd prvého stupňa, keď v tomto smere nevykonal všetko dostupné

dokazovanie, keď nie je možné v tomto smere vychádzať len z toho, čo bolo zistené

v trestnom konaní, a to predovšetkým podrobným výsluchom J. B. či inými účastníkmi

navrhnutými dôkazmi, a to na okolnosti „odcudzenia“ vozidla riadne zaparkovaného

a uzamknutého v Poľsku v súvislosti s cestovaním J. B. i jeho finančnými prostriedkami.

Keď v tomto smere nevykonal súd prvého stupňa žiadne dokazovanie, nemožno

považovať za vecne správny ani jeho záver o tom, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol

dôkazné bremeno a teda nepreukázal vznik poistnej udalosti.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v tomto smere doplniť dokazovanie a až

na základe jeho výsledkov v súvislosti s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania

opätovne vo veci rozhodnúť.“

10. Sťažovateľ podaniami z 24. októbra 2001 a 4. decembra 2001 žiadal doručiť

rozhodnutie krajského súdu a pokračovať v konaní bez prieťahov (druhé podanie dané na

vedomie aj predsedovi okresného súdu).

Okresný súd uznesenie krajského súdu doručil právnym zástupcom účastníkov

28. a 30. januára 2002.

11. Sťažovateľ 6. novembra 2002 žiadal okresný súd pokračovať v konaní.

12. Okresný súd dopytom z 8. decembra 2002 zisťoval adresu svedka J. B. cestou

Sociálnej poisťovne, Centrálnej evidencie pobytu obyvateľov Slovenskej republiky a Zboru

väzenskej a justičnej stráže (či nie je vo väzbe alebo výkone trestu).

13. Okresný súd 8. apríla 2004 predvolal účastníkov konania na pojednávanie

stanovené na 25. máj 2004.

14. Okresný súd v odpovedi na sťažovateľovu sťažnosť na postup súdu vo veci

sp. zn. listom sp. zn. Spr. 2006/02 z 23. januára 2002 odôvodnil oneskorené

zaslanie uznesenia krajského súdu práceneschopnosťou zákonnej sudkyne.

15. Okresný súd v odpovedi sp. zn. Spr. 3560/03 z 8. decembra 2003 na žiadosť

sťažovateľa o odstránenie prieťahov v konaní konštatoval („...som vo veci zistila prieťahy

v konaní...“) prieťahy v konaní a oznámil, že zákonná sudkyňa „... bola na zistené prieťahy

upozornená, ako aj na potrebu konať vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov“.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu práva sťažovateľa

zaručeného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...)

prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...)

súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 14. apríla 2004 uviedla, že

„Sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní od októbra 2001 do januára 2004 je dôvodná.

Prieťahy v konaní od podania návrhu až do konca roka 2002 boli spôsobené nedostatočným

personálnym obsadením a odchodom zákonnej sudkyne na materskú dovolenku a následné

prieťahy boli spôsobené neúmerným pracovným zaťažením novej zákonnej sudkyne“.

3. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii (zo 14. mája

2004) na toto vyjadrenie okresného súdu o. i. uviedol, že „Z vyjadrenia Okresného súdu

Bratislava II vyplýva, že predmetný súd považuje sťažnosť... za dôvodnú. Nedostatočné

personálne obsadenie súdu nemá na opodstatnenosť návrhu JUDr. L. S. žiadny vplyv“.

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

4.1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia

je občianskoprávne konanie (rozhodovanie o žalobe „na zaplatenie peňažnej sumy“), ktoré

sa začalo 1. júla 1997, teda pred viac ako šiestimi rokmi, a nie je k dnešnému dňu

právoplatne skončené. Predmetom sporu (pozri bod 2 I. časti tohto odôvodnenia) je náhrada

konkrétnej peňažnej sumy poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej

odcudzením osobného motorového vozidla v tom čase protiprávne užívaného (súkromná

cesta vodiča bez súhlasu jeho zamestnávateľa a vlastníka vozidla) J. B. vystupujúcim

v predmetnom občiansko-právnom konaní v postavení svedka. Podstatné skutočnosti

poistnej udalosti boli prešetrené v rámci trestného konania proti vyššie menovanému

vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. , na výsledky ktorého

okresný súd vo svojom konaní nadväzoval a mal ho v zmysle odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu doplniť o dokazovanie v s ním naznačenom smere (pozri bod 9 II. časti

odôvodnenia nálezu).

4.2. Ústavný súd je toho názoru, že uvedená dĺžka konania nebola závislá

od zložitosti právneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom ani vyvolaná

správaním sťažovateľa.

4.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej

občianskoprávnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj

zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatoval zbytočné prieťahy v období od 15. októbra 1997 (dožiadanie na Okresný súd

Piešťany) do 11. februára 1999 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní jedného roka

a štyroch mesiacov, v období od 3. októbra 2001 (vrátenie veci z krajského súdu)

do 8. apríla 2004 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní dvoch rokov a siedmich

mesiacov, spolu v trvaní troch rokov a jedenástich mesiacov, keď okresný súd nevykonal

úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci (resp. bol nečinný).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch a v neúmernom

pracovnom zaťažení zákonnej sudkyne ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou

spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

4.4. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch

( , ).

6.1. Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

60 000 Sk z dôvodov uvedených vyššie v bode 3 I. časti odôvodnenia nálezu.

6.2. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 4. 1 až 4. 3 tejto časti) považuje

za primerané vo výške 40 000 Sk.

6.3. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal dva

úkony právnych služieb, a to prevzatie a príprava zastupovania a stanovisko zo 14. mája

2004 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu

(§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 540 Sk za jeden úkon. Celkové

trovy za dva úkony spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle

§ 19 ods. 3 vyhlášky a uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory)

predstavujú sumu 9 340 Sk po zaokrúhlení. Z týchto dôvodov ústavný súd preto v tejto časti

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2004