Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 227/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2004 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha v konaní

o sťažnosti J. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. D. T., B., vo veci porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. D 968/93, za účasti Okresného súdu Bratislava II takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. D 968/93 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. D 968/93 konal bez zbytočných prieťahov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 5. decembra 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. D 968/93.

Zo sťažnosti vyplýva, že 27. mája 1991 podal sťažovateľ bývalému Štátnemu

notárstvu Bratislava 2 žiadosť o prejednanie dodatočne objaveného majetku

po poručiteľovi, jeho otcovi, pričom konanie sa vedie „v prítomnosti na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. D 968/93“. Podľa sťažovateľa napriek tomu, že od podania návrhu

do doručenia sťažnosti ústavnému súdu uplynulo viac ako 12 rokov, nebolo doteraz

dedičské konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ uviedol, že urýchlenie predmetného dedičského konania urgoval listom

z 23. októbra 2001 adresovaným ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý

postúpil jeho podanie predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa rozhodol, že postupom

okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

JUDr. M. Š., poverená zastupovaním predsedníčky okresného súdu, podaním

sp. zn. Spr. 2070/03 doručeným ústavnému súdu 21. apríla 2004 na jeho výzvu odpovedala,

že „na základe uvedeného vyjadrenia (vyjadrenia súdneho komisára, pozn. ústavného súdu)

ako i zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu som nútená konštatovať, že vo veci

vznikli prieťahy v konaní a teda, že sťažnosť je opodstatnená“. Zároveň pripojila vyjadrenie

súdneho komisára JUDr. Ľ. V., ktorý bol v zmysle platného rozvrhu práce poverený úkonmi

v dedičskej veci týkajúcej sa prejednania novoobjaveného majetku po sťažovateľovom

otcovi.

Právny zástupca sťažovateľa oznámil podaním doručeným ústavnému súdu 11. mája

2004, že netrvá na tom, aby sa v tejto veci konalo ústne pojednávanie a súhlasí, aby ústavný

súd rozhodol o predmetnej sťažnosti v neprítomnosti jeho, ako aj sťažovateľa.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyjadrenia súdneho komisára k nej a z vyžiadaného

spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania v predmetnej veci

od podania návrhu okresnému súdu do 21. apríla 2004, keď bol ústavnému súdu doručený

spis okresného súdu sp. zn. D 968/93:

- dňa 27. mája 1991 podal sťažovateľ na bývalé Štátne notárstvo Bratislava 2 žiadosť

o prejednanie dodatočne novoobjaveného majetku po poručiteľovi, jeho otcovi,

- podaním z 25. októbra 1992 žiadali súrodenci sťažovateľa K. K., P. K., F. K., M. H.

a H. S. (ďalej len „ostatní dedičia“) bývalé Štátne notárstvo Bratislava 2 o prejednanie

dedičstva, a to novoobjaveného majetku - nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom

území P. B., ktoré v pôvodnom dedičskom konaní prejednané neboli,

- poverením Obvodného súdu Bratislava 2 (teraz Okresný súd Bratislava II)

z 19. februára 1993 bola notárka JUDr. J. M. poverená, aby ako súdna komisárka

vykonávala úkony v konaní o dedičstve vedenom pod sp. zn. D 968/93,

- okresný súd poverením z 2. augusta 1994 poveril notára JUDr. Ľ. V. (ďalej len

„súdny komisár“), aby ako súdny komisár vykonával úkony v konaní o dedičstve (zo spisu

nie je zrejmý dôvod, prečo došlo k vydaniu nového poverenia),

- prípisom Notárskeho úradu JUDr. Ľ. V. (ďalej len „notársky úrad“) z 5. júna 1995

bol dedič K. K. vyzvaný na predloženie originálu listu vlastníctva a identifikáciu parciel,

ktoré mali byť predmetom dedičského konania,

- dňa 7. septembra 1995 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica vo veci

novoobjaveného dedičstva,

- uznesením okresného súdu sp. zn. D 968/93 zo 6. januára 1996 bolo dedičské

konanie prerušené a sťažovateľ bol vyzvaný, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia podal na príslušnom súde žalobu o započítaní, ktorého sa domáha voči

ostatným dedičom,

- úpravou pre kanceláriu zo 6. januára 1996 dala vo veci konajúca sudkyňa doručiť

dedičom vyššie citované uznesenie okresného súdu, ktoré bolo doručované

23. až 24. októbra 1996 u sťažovateľa a u dedičov K. K., F. K., M. H., H. S. (uznesenie

nebolo doručované P. K. a právnemu zástupcovi sťažovateľa a F. K., pozn. ústavného súdu),

- dňa 6. novembra 1996 bolo okresnému súdu doručené spoločné odvolanie ostatných

dedičov proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu,

- prípisom okresného súdu z 25. februára 1997 bolo odvolanie spolu so spisom

sp. zn. D 968/93 predložené Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

- prípisom krajského súdu z 20. marca 1997 bol spis sp. zn. D 968/96 vrátený

okresnému súdu ako predčasne predložený bez rozhodnutia o odvolaní s odôvodnením,

že vo veci je potrebné doručiť, resp. pripojiť doklad o doručení uznesenia č. k. D 968/93-32

dedičovi P. K. a právnym zástupcom F. K. a K. K.,

- úpravou pre kanceláriu z 27. augusta 1997 dala zákonná sudkyňa v súlade

s pokynom krajského súdu doručiť uznesenie č. k. D 968/93-32 osobám, u ktorých

doručenie nebolo v spise vykázané,

- podaním právneho zástupcu sťažovateľa z 23. septembra 1997 bolo okresnému

súdu oznámené, že sťažovateľ podal 12. novembra 1996 na príslušnom súde proti ostatným

dedičom návrh na určenie započítania bezplatného plnenia do dedičského podielu,

- prípisom okresného súdu z 31. marca 2000 bol spis sp. zn. D 968/93 predložený

5. apríla 2000 krajskému súdu,

- uznesením krajského súdu č. k. -47 z 20. decembra 2000 bolo

napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. D 968/93 o prerušení konania zrušené

a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie,

- dňa 11. apríla 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie ostatných dedičov

označené ako „odvolanie proti tvrdeniu J. K. o obdarovaní našimi rodičmi“,

- okresný súd vydal 26. apríla 2001 uznesenie vo veci sp. zn. (pod touto

sp. zn. bolo vedené konanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal určenia započítania

bezplatného plnenia do dedičského podielu), ktorým konanie zastavil; toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2002,

- krajský súd uznesením sp. zn. z 31. januára 2002 vyššie uvedené

uznesenie okresného súdu potvrdil,

- prípisom okresného súdu z 31. júla 2002 bol dedičský spis sp. zn. D 968/93

predložený súdnemu komisárovi,

- dňa 3. októbra 2002 bol na notárskom úrade spísaný úradný záznam

so sťažovateľom a ostatnými dedičmi,

- žiadosťou z 18. novembra 2003 doručenou okresnému súdu 26. januára 2004

notársky úrad požiadal okresný súd o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. ,

- dňa 10. februára 2004 sa na notárskom úrade uskutočnilo pojednávanie,

- dňa 3. marca 2004 sa na notárskom úrade uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci

sp. zn. D 968/93, na ktorom sťažovateľ predniesol návrh dohody dedičov, ku ktorému

sa ostatní dedičia mali do 3 dní vyjadriť,

- dňa 8. marca 2004 sa na notárskom úrade uskutočnilo pojednávanie, na ktorom

ostatní dedičia neakceptovali návrh na uzavretie dohody dedičov predloženej sťažovateľom,

zároveň boli poučení, že dedičské konanie bude prerušené a sťažovateľ, ktorý žiada

o započítanie do dedičského podielu, bude odkázaný podať na príslušnom súde žalobu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V súvislosti s posudzovanou sťažnosťou ústavný súd pripomína, že súd podľa

poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo. Úkony notára

sa podľa považujú za úkony súdu.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , v týchto veciach ústavný súd totiž okrem iného

prihliada aj na účel základného práva zaručeného uvedeným článkom ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci ústavný súd konštatoval, že v prípade

napadnutého konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. D 968/93 ide o dodatočné

dedičské konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľovi, a to nehnuteľnostiach

nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. B. Hodnotiac postup okresného súdu podľa

uvedeného kritéria, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci

a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie (napr. ), ako aj právnu

povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk preskúmavané konanie

nekvalifikoval ako právne zložitú vec.

Vzhľadom na doterajší priebeh konania sa podľa názoru ústavného súdu môže jeho

zdĺhavý priebeh čiastočne pripísať aj na vrub faktickej náročnosti prejednávanej veci

(rozsah sporných skutočností medzi sťažovateľom a ostatnými dedičmi).

Zároveň však ústavný súd vyjadruje názor, že pri účinnejšom a dôslednejšom postupe

okresného súdu, najmä pokiaľ ide o jeho pokyny voči súdnemu komisárovi, by sa mohlo

konanie do značnej miery urýchliť a nemusel by v ňom dochádzať k prieťahom. Z hľadiska

povahy veci pritom ide o takú vec, ktorá si vyžaduje mimoriadnu pozornosť aj pokiaľ ide

o rýchlosť konania.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2. Sťažovateľ v rámci

dedičského konania žiadal započítať do dedičského podielu ostatných dedičov to, čo dostali

bezplatne od poručiteľa za jeho života mimo obvyklé darovanie (§ 484 Občianskeho

zákonníka), a keďže sa túto spornú vec nepodarilo medzi dedičmi vyporiadať,

bol sťažovateľ odkázaný na podanie návrhu na určenie započítania do dedičských podielov

ostatných dedičov na príslušnom súde v dôsledku čoho bolo dedičské konanie uznesením

okresného súdu prerušené. Uplatnenie tohto zákonného nároku sťažovateľom však

v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako správanie, ktorým prispel k zbytočným

prieťahom v konaní.

V súhrne možno správanie sťažovateľa hodnotiť ako primerane súčinnostné, s tým,

že sa nepodieľal žiadnym spôsobom na predĺžení celkovej doterajšej doby konania.

3. Posledným kritériom, na základe ktorého ústavný súd zisťoval existenciu

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd poznamenáva, že obdobie od podania návrhu (27. mája 1991)

do nadobudnutia účinnosti (do 15. februára 1993) pre nedostatok

svojej právomoci podrobnejšie nevyhodnocoval, a to z dôvodu, že

neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá oprávnenie konať

o porušení základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému

došlo pred uvedeným dátumom (napr. ). Zároveň však pripomína, že aj keď

za dies a quo pre posúdenie dĺžky konania treba považovať 15. február 1993, neznamená to,

že pri posudzovaní primeranosti celkovej dĺžky konania nie je potrebné prihliadnuť na stav,

v akom sa konanie nachádzalo k uvedenému dátumu ().

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd pritom

prihliadal na ustanovenie , podľa ktorého, len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Z postupu okresného súdu vyberá ústavný súd len tie časové obdobia, v ktorých jeho

nečinnosť, resp. neefektívna činnosť vo výraznej miere ovplyvnila celkovú dĺžku konania,

ktorá ku dňu vydania nálezu ústavného súdu predstavuje 13 rokov.

Z rozboru veci, ktorý je výsledkom preskúmania obsahu súdneho spisu a doterajšieho

priebehu konania, vyplýva, že v predmetnej veci opakovane dochádzalo

k niekoľkomesačným obdobiam nečinnosti, resp. aj viacerým neefektívnym úkonom

a konanie ako celok je poznačené zbytočnými prieťahmi. Preto je ústavný súd toho názoru,

že postačuje vymedziť len jednotlivé najzávažnejšie obdobia nečinnosti, ktoré možno

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy:

- od 19. februára 1993, keď bolo vydané poverenie pre notárku JUDr. J. M.,

do 2. augusta 1994, keď bolo vydané nové poverenie pre notára JUDr. Ľ. V.

(t. j. takmer 17 mesiacov),

- od 2. augusta 1994, keď okresný súd poveril vykonaním úkonov v konaní

o dedičstve nového súdneho komisára, do 5. júna 1995, keď súdny komisár vyzval prípisom

jedného z ostatných dedičov na predloženie listinných dôkazov (t. j. 10 mesiacov),

- od 16. januára 1996, keď do kancelárie okresného súdu došlo uznesenie

sp. zn. D 968/93 s pokynom zákonnej sudkyne na doručenie dedičom, do 21. októbra 1996,

keď skutočne došlo k doručovaniu tohoto uznesenia (t. j. 9 mesiacov),

- od 25. marca 1997, keď bol okresnému súdu vrátený spis z krajského súdu,

do 27. augusta 1997, keď okresný súd začal doručovať uznesenie dedičom podľa pokynov

krajského súdu (t. j. 5 mesiacov),

- od 2. októbra 1997, keď uplynula lehota na podanie odvolania proti uzneseniu

okresného súdu o prerušení konania, do 31. marca 2000 keď okresný súd predložil spis

krajskému súdu (t. j. 30 mesiacov),

- od 3. októbra 2002, keď bol na notárskom úrade spísaný úradný záznam

so sťažovateľom a ostatnými dedičmi, ktorého obsahom bola žiadosť všetkých dedičov

o zapožičanie spisu okresného súdu sp. zn. , do 18. novembra 2003, keď súdny

komisár vyžiadal z okresného súdu tento spis (t. j. 13 mesiacov).

Podľa vyhodnotenia ústavného súdu predstavuje obdobie nečinnosti okresného súdu

celkovo 84 mesiacov (t. j. 7 rokov).

Hodnotenie jednotlivých úkonov a postupov okresného súdu zakladá záver

o nečinnosti, resp. realizovaní takých úkonov, ktoré nemožno považovať za relevantný

a efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa v dodatočnom dedičskom

konaní po sťažovateľovom otcovi. Toto konanie trvá neprimerane dlho, keďže v ňom došlo

k zbytočným prieťahom, na vzniku ktorých sa podieľal jednak okresný súd, ale aj notár,

ktorý predmetnú dedičskú vec ako súdny komisár prejednáva.

Pretože ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v posudzovanom

konaní nesmeroval v jeho doterajšom priebehu dôsledne k zisteniu relevantných skutočností

nevyhnutných na rozhodnutie vo veci samej a bol teda s poukazom na už uvedené

skutočnosti konaním, ktoré nevykazovalo znaky efektívneho a plynulého postupu, ústavný

súd uzavrel, že v ňom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie

bez zbytočných prieťahov garantovaného v .

IV.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Ústavný súd konštatuje, že priznať primerané finančné zadosťučinenie môže len

na základe návrhu sťažovateľa podľa . Zároveň sa

podľa citovaného ustanovenia vyžaduje, aby sťažovateľ uviedol

rozsah primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha (pozri napr. ).

Sťažovateľ, ktorý bol kvalifikovane zastúpený advokátom, takúto požiadavku

v žiadnom zo svojich podaní neuplatnil, preto ústavný súd sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie nepriznal.

Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť účastníkovi konania, aby úplne alebo čiastočne

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. V danom prípade ústavný súd úspešnému

sťažovateľovi úhradu trov konania nepriznal, pretože ju jeho právny zástupca neuplatnil

a trovy konania ani nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2004