Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 116/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2004

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana

Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. A. V., S., zastúpenej advokátom JUDr. R. B.,

Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo JUDr. A. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. A. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. A. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk

(slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie

povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. R. B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 24. júna

2004 č. k. -11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. A. V., S. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že „Čiastočným rozsudkom zo dňa 16. 9. 1997 sp. zn. 17 C

48/97 Okresný súd Košice - okolie rozhodol, že sťažovateľka ako navrhovateľka v tomto

konaní je povinná vypratať rodinný dom, súp. č. 60 v Zdobe a odporca v tomto konaní je

povinný zaplatiť sťažovateľke sumu 230 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od

12. 2. 1996 do zaplatenia.

Nárok sťažovateľky na zaplatenie sumy 150 000 Sk s prísl., ktorá predstavovala

sumu investovanú do rodinného domu súp. č. 60 v Zdobe, vylúčil na samostatné konanie,

vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. , ktoré konanie je

dôvodom podania tejto ústavnej sťažnosti...

V tomto konaní sa prvé pojednávanie konalo 6. 2. 1998. Následne sa v rokoch 1998

až 1999 konalo ďalších šesť pojednávaní.

Pojednávanie nariadené na 7. 6. 2000 sa už nekonalo z dôvodu, že odporca dňa

26. 1. 2000 zomrel. Sťažovateľka oznámila súdu 10. 4. 2001, že dedičské konanie po

poručiteľovi sa skončilo dňa 16. 1. 2001 vydaním osvedčenia o dedičstve a tiež súdu

oznámila dedičov po odporcovi...

Okresný súd Košice - okolie nariadil pojednávanie na 27. 6. 2001. Od tohto dňa však

už súd vo veci nekoná.“

Podľa názoru sťažovateľky je zrejmé, že okresný súd svojou nečinnosťou

v napadnutej veci spôsobil prieťahy v konaní, a tým porušil jej základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované . Vzhľadom na to, že

podľa názoru sťažovateľky vec nie je zložitá, domnieva sa, že súd koná neúmerne dlho,

pričom ona sama ako účastníčka konania k vzniknutým prieťahom ničím neprispela.

Naopak, o nápravu sa pokúsila aj podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu, avšak bezúspešne.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný

súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C

407/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk.

4. Okresný súd Košice - okolie je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo

výške 9 330.- Sk (slovom deväťtisíctristotridsať slovenských korún) do 15 dní od

právoplatnosti nálezu na účet advokáta JUDr. R. B.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. J. P., listom zo 16. júla 2004 sp. zn.

Spr. 616/04 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 29. júla 2004.

Predseda okresného súdu uviedol vo veci nasledovné skutočnosti:

„Skutkový stav uvádzaný v odôvodnení sťažnosti do 27. 6. 2001 je zhodný so

zisteným stavom v spise. Do tohto termínu vec vybavovala Mgr. S., ktorá odišla na materskú

dovolenku. Dňa 31. 1. 2002 bol spis pridelený na ďalšie konanie JUDr. M. Táto 24. 6. 2002

predložila spis predsedovi súdu s tým, že je vo veci zaujatá. Spis bol následne pridelený

Mgr. H.

V tomto období nastal prieťah v konaní, keďže úkony neboli priebežne vykonávané.

Po odchode Mgr. H. na Krajský súd v Košiciach vec bola v máji 2003 pridelená Mgr. K.

Dňa 6. 2. 2004 boli účastníci vypočutí za účelom uzavretia mimosúdneho zmieru.

Z dôvodov mimoriadnej udalosti na súde bolo konanie prerušené. Dňa 10. 3. 2004 bolo

súdu oznámené, že k mimosúdnej dohode nedošlo. V súčasnosti je vytýčený termín

pojednávania na deň 8. 9. 2004.

Zároveň Vám oznamujem, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo

ústne pojednávanie“.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:

«Okresný súd Košice - okolie, resp. predseda súdu JUDr. J. P., ako povinný vo

svojom vyjadrení okrem iného konštatuje, že:

„V tomto období nastal prieťah v konaní, keďže úkony neboli priebežne

vykonávané“.

V zmysle uvedeného preto uvádzam, že sťažovateľka trvá na tom, aby Ústavný súd jej

sťažnosti podanej osobne dňa 23. 02. 2004 vyhovel v plnom rozsahu a vydal rozhodnutie

v zmysle petitu uvedeného sťažovateľkou v predmetnom písomnom podaní. (...)»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ktorej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Sťažovateľka a P. V. (ďalej aj „žalobcovia“) sa žalobným návrhom podaným na

okresnom súde domáhali proti Š. G. (ďalej aj „žalovaný“) zaplatenia sumy 380 000 Sk

z dôvodu, že žalobcovia odovzdali žalovanému sumu 230 000 Sk ako zálohu na budúcu

kúpu jeho rodinného domu č. 60 v Zdobe a sumu 150 000 Sk investovali so súhlasom

žalovaného do uvedeného rodinného domu po tom, ako im tento dom bol odovzdaný do

užívania.

Dňa 16. septembra 1997 bol rozsudkom okresného súdu č. k. -112 nárok

sťažovateľky a P. V. na zaplatenie 150 000 Sk s prísl. a nárok z protinávrhu žalovaného na

uvedenie rodinného domu č. 60 v kat. úz. Zdoba do pôvodného stavu vylúčený na

samostatné konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. novembra 1997.

Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

Dňa 9. januára 1998 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 6. február 1998.

Dňa 6. februára 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že žalobcovia predložia súdu kópie znaleckých posudkov.

Dňa 9. februára 1998 sťažovateľka doručila okresnému súdu fotokópie žiadaného

„znaleckého posudku a odborného posudku“.

Dňa 20. februára 1998 okresný súd zaslal uvedené posudky na vyjadrenie žalovanej

strane.

Dňa 31. marca 1998 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 30. apríl 1998.

Dňa 23. apríla 1998 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k znaleckým

posudkom.

Dňa 30. apríla 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito za účelom vyžiadania písomných dokumentov a vypočutia svedkov.

Dňa 12. mája 1998 okresný súd vyžiadal písomnú dokumentáciu od Okresného úradu

Košice - okolie (ďalej len „okresný úrad“) a od Obecného úradu Sady nad Torysou (ďalej

len „obecný úrad“).

Dňa 29. mája 1998 obecný úrad odpovedal na dopyt okresného súdu.

Dňa 5. júna 1998 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov, aby oznámila

mená a adresy svedkov, ktorých navrhla vo veci vypočuť.

Dňa 30. júna 1998 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu žalobcov, aby oznámila

mená a adresy svedkov, ktorých navrhla vo veci vypočuť.

Dňa 6. augusta 1998 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 11. september 1998

a vyzvala právnu zástupkyňu žalobcov, aby zabezpečila účasť tých svedkov na pojednávaní,

ktorých navrhla vo veci vypočuť, pretože ich adresy napriek urgencii súdu neboli

oznámené.

Dňa 11. septembra 1998 právny zástupca žalovaného faxom ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní.

Dňa 11. septembra 1998 bolo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

8. október 1998 za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 5. októbra 1998 okresný súd upovedomil účastníkov konania o odročení

nariadeného pojednávania na neurčito.

Dňa 28. októbra 1998 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 12. november

1998.

Dňa 12. novembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

17. december 1998 za účelom vypočutia svedka.

Dňa 17. decembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

29. január 1999.

Dňa 15. januára 1999 sťažovateľka doručila súdu oznámenie o „časovom určení

výkonu prác“.

Dňa 26. januára 1999 sa žalovaný písomne vyjadril k predmetnej sporovej veci.

Dňa 29. januára 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že „termín ďalšieho pojednávania bude určený po obdržaní návrhov

účastníkov konania“.

Dňa 9. februára 1999 žalobcovia doručili súdu rozšírenie návrhu na začatie konania.

Dňa 31. marca 1999 uznesením č. k. -64 okresný súd pripustil zmenu

návrhu na začatie konania.

Dňa 11. mája 1999 žalovaný podal návrh na zrušenie predbežného opatrenia č. k.

-22.

Dňa 8. júla 1999 bola vec pridelená Mgr. A. S. na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 5. augusta 1999 konajúca sudkyňa doručila návrh na zrušenie predbežného

opatrenia žalobcom, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa 16. a 27. augusta 1999 sa žalobcovia a ich právna zástupkyňa písomne vyjadrili

k návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 20. júla 1999 žalovaný podal sťažnosť na postup súdu a namietol predpojatosť

sudcov okresného súdu.

Dňa 26. októbra 1999 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o námietke predpojatosti sudcov okresného súdu.

Dňa 12. novembra 1999 krajský súd uznesením č. k. -77 rozhodol, že

niektorí sudcovia okresného súdu sú vylúčení z konania a rozhodovania v predmetnej veci.

Vo vzťahu ku konajúcej sudkyni (ako aj ďalším sudcom) však krajský súd nekonštatoval

zaujatosť.

Dňa 19. novembra 1999 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 15. februára 2000 okresný súd návrh žalovaného na zrušenie predbežného

opatrenia uznesením č. k. -79 zamietol.

Dňa 27. apríla 2000 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 7. jún 2000.

Dňa 5. júna 2000 bol vo veci spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalovaný

26. januára 2000 zomrel.

Dňa 7. júna 2000 sa pojednávanie neuskutočnilo, bolo odročené na neurčito.

Dňa 12. septembra 2000 konajúca sudkyňa zisťovala stav dedičského konania po

neb. Š. G.

Dňa 25. septembra 2000 príslušný notársky úrad oznámil okresnému súdu, že

uvedené dedičské konanie ešte nebolo ukončené.

Dňa 16. januára 2001 konajúca sudkyňa zisťovala stav dedičského konania po neb.

Š. G.

Dňa 26. januára 2001 príslušný notársky úrad oznámil okresnému súdu, že uvedené

dedičské konanie bolo ukončené 16. januára 2001 a bolo vydané osvedčenie o dedičstve.

Dňa 12. februára 2001 okresný súd vyžiadal predmetné osvedčenie o dedičstve

s vyznačením právoplatnosti.

Dňa 7. marca 2001 bolo do spisu založené predmetné osvedčenie o dedičstve, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 1. februára 2001.

Dňa 30. mája 2001 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 27. jún 2001.

Dňa 27. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

pripustil zmenu na strane žalovanej s tým, že na miesto pôvodného žalovaného do konania

vstúpila A. Š., rod. G. (ďalej len „žalovaná“). Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 22. októbra 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky vo veci.

Dňa 28. novembra 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

žalovanej.

Dňa 31. januára 2002 bola vec pridelená JUDr. D. M. na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Dňa 24. júna 2002 JUDr. D. M. vyslovila svoju zaujatosť v predmetnej veci.

Dňa 1. júla 2002 bola vec pridelená Mgr. M. H. na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 10. mája 2003 z dôvodu odchodu Mgr. H. na krajský súd bol spis pridelený na

ďalšie konanie a rozhodnutie Mgr. N. K.

Dňa 7. októbra 2003 bola okresnému súdu doručená „Žiadosť žalovanej

o odblokovanie nehnuteľnosti“.

Dňa 26. januára 2004 konajúca sudkyňa nariadila výsluch žalovanej a sťažovateľky

na 6. február 2004.

Dňa 6. februára 2004 bola vo veci vypočutá sťažovateľka, ktorá navrhla vo veci

uzatvoriť zmier. Toho istého dňa mala byť vo veci následne vypočutá aj žalovaná. Z dôvodu

vyhlásenia poplachu v budove súdu však jej výsluch bol prerušený.

Dňa 10. marca 2004 bol s právnym zástupcom žalovanej spísaný úradný záznam,

z ktorého vyplýva, že žalovaná nesúhlasí s návrhom sťažovateľky na zmier.

Dňa 7. júna 2004 konajúca sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 8. september

2004.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie 150 000 Sk s prísl. a nárok z protinávrhu žalovaného na

uvedenie rodinného domu č. 60 v kat. úz. Zdoba do pôvodného stavu, vedenom pod sp. zn.

, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa, došlo k porušeniu jej práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS

19/00, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti

alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo

svojom vyjadrení nenamietal zložitosť danej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd predovšetkým poukazuje na to,

že napadnuté občianskoprávne konanie sa začalo 19. novembra 1997, teda pred viac než

šesť a pol rokom, a k dnešnému dňu na súde prvého stupňa nebolo vo veci vydané

meritórne rozhodnutie. Okresný súd bol pritom v predmetnej veci nečinný bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov najmä v období od 27. júna 2001 do 26. januára 2004 (tridsaťjeden

mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

najmenej dvoch rokov a siedmich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobie

nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že

v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním

účastníkov konania, ale sú dôsledkom postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu

spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy,

nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré

nedokázal riešiť, nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolnosti, ktorá

by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo

veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v ,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka vzhľadom na „neadekvátnu a nedostatočnú právnu ochranu“

požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky a najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú

nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu

trov konania vo výške 9 340 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Náhrada sa priznala za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti z 23. februára 2004). Za dva úkony vykonané v roku 2004

patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8,

§ 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkom zaokrúhlene sumu 9 340

Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2004