Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 247/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Mikuláš Práznovský, s. r. o., N. Z., vo veci

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky

č. k. -153 z 9. decembra 2002 a uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -202 z 19. marca 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Mikuláš Práznovský, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2004

doručená sťažnosť spoločnosti Mikuláš Práznovský, s. r. o., N. Z. (ďalej len

„sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej aj „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -153 z 9. decembra 2002 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -202 z 19. marca 2004.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 24. októbra 2002 jej bolo doručené

uznesenie okresného súdu zo 14. októbra 2002 sp. zn. , ktorým bola vyzvaná, aby

v lehote pätnástich dní predložila súdu dôkazné listiny o mzde žalobcu za obdobie jún až

október 2000.

Sťažovateľke bolo 18. marca 2003 doručené uznesenie okresného súdu

z 9. decembra 2002 č. k. -153, ktorým jej bola uložená poriadková pokuta v sume

5 000 Sk. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že sťažovateľka bezdôvodne a

hrubým spôsobom sťažila postup súdu a jeho rozhodnutie vo veci, ktorú nie je možné bez

predloženia požadovaných dokladov posúdiť, a preto okresný súd uložil pokutu

v maximálnej výške, pričom poukazuje opakovane na edičnú povinnosť sťažovateľky, a to

„... pod ďalšou hrozbou poriadkovej pokuty“.

Sťažovateľka podala proti predmetnému uzneseniu odvolanie a zároveň vzniesla

námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi z dôvodu opakovaného porušovania princípu

rovnosti strán v občianskom súdnom konaní a požiadala predsedu okresného súdu

o prikázanie veci inému sudcovi.

Krajský súd 19. marca 2004 uznesením č. k. -202 o námietke

zaujatosti sudcu okresného súdu rozhodol tak, že zákonný sudca nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania posudzovanej veci, pretože krajský súd nezistil z obsahu

spisu a vyjadrenia zákonného sudcu také dôvody, ktoré by zakladali domnienku, že sudca by

mal nejaký vzťah k prejednávanej veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom.

Sťažovateľka napriek predmetným uzneseniam trvá na skutočnosti, že zákonný sudca

je vo veci zaujatý, preto v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil v náleze

porušenie a dohovoru uznesením okresného súdu

z 9. decembra 2002 č. k. -153 a uznesením krajského súdu z 19. marca 2004

č. k. -202 a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 10 000 Sk.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

V zmysle ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozorní, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd v rámci svojej ustálenej rozhodovacej činnosti vyslovil právny názor

uvedený v rozhodnutí sp. zn. : „O zjavnej neopodstatnenosti podnetu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.“

Obdobne ústavný súd rozhodol, že „do obsahu základného práva na prejednanie veci

pred nestranným súdom podľa nepatrí povinnosť

súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb na vylúčenie sudcu alebo súdnych osôb z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Obsahu základného

práva na prejednanie veci nestranným súdom zodpovedá len povinnosť nadriadeného súdu

rozhodnúť za zákonných podmienok o každom návrhu oprávnenej osoby na vylúčenie

sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre pochybnosti o jeho nezaujatosti“ –

rozhodnutie sp. zn. .

Ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu zistil, že sťažovateľke ako

žalovanej účastníčke bola v konaní o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy okresným súdom

uložená poriadková pokuta podľa (ďalej aj

„OSP“) za nerešpektovanie príkazu súdu na predloženie dokladov potrebných pre

rozhodnutie vo veci samej. Sťažovateľka sa proti uzneseniu okresného súdu odvolala

a vzniesla námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcemu sudcovi, pretože „súd opakovane

porušuje ústavný princíp rovnosti strán v občianskom súdnom konaní“.

Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že z obsahu spisu a vyjadrení

zákonného sudcu neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by zakladali domnienku zaujatosti

sudcu.

V zmysle ustanovenia súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Sťažovateľka ako účastník

konania bola povinná na výzvu súdu predložiť požadované doklady, aby súd vedel

kvalifikovane rozhodnúť v danej veci.

Podľa ustanovenia predseda senátu môže uložiť tomu, kto má

listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu

alebo právnickej osoby.

V zmysle tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že

neposlúchne príkaz súdu, možno uložiť poriadkovú pokutu.

Podľa dôvodom pre vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Sťažovateľka mala v predmetnom konaní možnosť uviesť svoju argumentáciu počas

prejednávania veci a zdôvodniť priamo v konaní, z akého dôvodu odmietla predložiť súdom

požadované doklady. Navyše, z existencie skutočnosti, že zákonný sudca udelí poriadkovú

pokutu účastníkovi konania, nie je možné vyvodzovať zaujatosť voči tomuto účastníkovi

konania, pokiaľ sudca tak urobí v súlade s platným právom.

Okresný súd a krajský súd postupovali v posudzovanom konaní v súlade s platnými

ustanoveniami , namietané uznesenia okresného súdu

a krajského súdu neboli svojvoľné ani arbitrárne, preto súdy nemohli porušiť svojím

postupom v sťažnosti uvedené ústavné práva sťažovateľky len z toho dôvodu, že nerozhodli

v súlade s právnym názorom sťažovateľky.

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov

odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd

nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , . Zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti nemožno odstrániť. Preto sa ústavný súd nezaoberal ďalšími požiadavkami

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004