Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 154/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť G. S., Rakúska republika, zastúpeného advokátom

JUDr. J. K., B., ktorou namietal porušenie čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods.

2 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. a jeho uznesením z 29. januára 2002 v konaní vedenom na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. augusta 2002

a v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Obdo V 64/02

a jeho uznesením z 24. marca 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 29. júla 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) 2. augusta 2004, označeným ako „Návrh (sťažnosť)“ G. S., Rakúska

republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. J. K., B., namieta porušenie

čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. januára 2002, v konaní

vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod

sp. zn. a jeho uznesením z 13. augusta 2002 a v konaní vedenom na

najvyššom súde pod sp. zn. Obdo V 64/02 uznesením z 24. marca 2004.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie vyššie

uvedených základných práv citovanými rozhodnutiami všeobecných súdov. Požaduje tiež

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške najmenej 28,5 miliardy Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal krajskému súdu v roku 2001 návrh na

vyhlásenie konkurzu na majetok Slovenských telekomunikácií, a. s. (ďalej len „úpadca“).

Uznesením krajského súdu č. k. -620 z 29. januára 2002 bol návrh sťažovateľa

a ďalších troch navrhovateľov zamietnutý. Uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 13. augusta 2002 bolo uznesenie krajského súdu potvrdené.

Uznesením najvyššieho súdu č. k. Obdo V 64/2002-901 z 24. marca 2004 bolo dovolanie

sťažovateľa a ďalších troch navrhovateľov odmietnuté, pričom toto uznesenie bolo

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 9. júna 2004.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených základných práv, keďže

postupom všeobecných súdov všetkých troch inštancií bola sťažovateľovi odňatá možnosť

konať pred súdom, lebo všeobecné súdy rozhodli bez nariadenia čo i len jediného

pojednávania. Ďalším porušením základných práv bola okolnosť, že súdy neboli nestranné,

lebo boli konfrontované s hrubým a nezákonným nátlakom orgánov štátnej moci a správy,

ako aj veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko. Uznesenia nie sú náležite odôvodnené

a treba ich považovať za nepreskúmateľné a zmätočné. V odvolacom konaní neoprávnene

rozhodovala sudkyňa JUDr. F., voči ktorej bola vznesená námietka zaujatosti.

Sťažovateľ sa v tejto veci už obrátil v minulosti na ústavný súd, ktorý uznesením

sp. zn. z 26. februára 2003 jeho sťažnosť odmietol z dôvodu nevyčerpania

účinných právnych prostriedkov ochrany na všeobecných súdoch, za ktoré treba podľa

názoru ústavného súdu považovať jednak podanie nového návrhu na vyhlásenie konkurzu,

ako aj podanie dovolania.

Z uznesenia najvyššieho súdu č. k. Obdo V 64/2002-901 z 24. marca 2004 vyplýva,

že najvyšší súd dovolanie sťažovateľa a ďalších troch účastníkov konania odmietol.

Dovolanie sa opieralo o dovolacie dôvody podľa § 237 písm. f) a písm. g) Občianskeho

súdneho poriadku. V dovolaní sa poukazovalo na to, že v prvostupňovom a odvolacom

konaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, pričom v odvolacom konaní navyše

rozhodovala aj zaujatá sudkyňa JUDr. F. Podľa názoru najvyššieho súdu namietané dôvody

neobstoja. Súdy rozhodli bez nariadenia pojednávania v súlade so zákonom a námietka

zaujatosti sudkyne JUDr. F. bola doručená až po tom, ako odvolací senát už vo veci

rozhodol.

Z uznesenia ústavného súdu č. k. -10 z 26. februára 2003 vyplýva, že

sťažnosť sťažovateľa a ďalších subjektov pre porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 , ako aj , , a dohovoru, ktorá smerovala okrem

iného proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. a najvyššieho súdu

sp. zn. , bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu

s poukazom na to, že vzhľadom na subsidiaritu právomoci ústavného súdu nie je jeho

právomoc daná, keďže jednak jestvuje možnosť podať proti uzneseniu najvyššieho súdu

sp. zn. dovolanie a okrem toho je možné podať ďalší návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok úpadcom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh nie je

prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za neprípustnú vo vzťahu

k uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 29. januára 2002, ako aj vo vzťahu

k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 13. augusta 2002, keďže o totožnej

sťažnosti rozhodol ústavný súd už predtým a dospel k záveru o nedostatku svojej

právomoci. Na tejto skutočnosti sa medzičasom nič nezmenilo, lebo i naďalej platí, že

sťažovateľ má možnosť podať nový návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto ochranu

označeným právam môžu poskytnúť všeobecné súdy.

Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu č. k. Obdo V 64/02-901 z 24. marca 2004

nie je daná právomoc ústavného súdu z rovnakých dôvodov, teda, že prednosť má ochrana,

ktorú poskytujú všeobecné súdy v rámci možnosti podať nový návrh na vyhlásenie

konkurzu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2004