Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 133/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana

Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť A. Č., R., zastúpenej advokátom Mgr. I. R.,

Advokátska kancelária, R., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l právo

A. Č., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. Č. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Revúca povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. Č. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 14 010 Sk (slovom

štrnásťtisícdesať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Revúca povinný vyplatiť na účet

advokáta Mgr. I. R. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. júla 2004

č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Č., R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka „Dňa 16. 8. 2001 sťažovateľka (...) podala

na Okresný súd v Revúcej žalobu, v ktorej žiadala, aby bývalý zamestnávateľ SLOVMAG

a. s. Lubeník bol zaviazaný uhradiť jej rozdiel na mzde po skončení práceneschopnosti.

Žalobu na súd osobne podal právny zástupca sťažovateľky. Na súde je žaloba evidovaná

pod sp. zn. “.

Podľa tvrdenia sťažovateľky od podania žaloby súdu tento prakticky nekonal. Jediný

úkon, ktorý urobil, bolo zaslanie rovnopisu žaloby na vyjadrenie žalovanej organizácii. Súd

je vo veci v podstate nečinný už 33 mesiacov. Podľa názoru sťažovateľky nejde o vec

skutkovo ani právne zložitú. Po tom, ako právny zástupca sťažovateľky 5. februára 2004

požiadal o „urýchlenie súdneho konania“, okresný súd mu 26. februára 2004 zaslal na

vyjadrenie stanovisko žalovanej organizácie k žalobe. Podľa prezentačnej pečiatky právny

zástupca sťažovateľky zistil, že toto bolo okresnému súdu doručené ešte 29. novembra

2001, avšak okresný súd s ním žalobkyňu oboznámil až po 15 mesiacoch od jeho doručenia.

Ďalšiu sťažnosť na nečinnosť okresného súdu podala sťažovateľka 8. apríla 2004. Predseda

okresného súdu na sťažnosť reagoval až listom z 20. mája 2004. V odpovedi priznal

prieťahy v konaní, pričom tieto odôvodnil slabým „kádrovým obsadením“ okresného súdu.

Ani po podaní sťažnosti štátnej správe súdu okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal.

Podľa jej názoru je preto nepochybné, že svojou nečinnosťou okresný súd hrubo porušuje

jej ústavné právo zaručené v , preto žiada, „aby Ústavný súd SR túto

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po jeho prevedení vydal nález, ktorým vysloví, že

Okresný súd v Revúcej v konaní pod sp. zn. porušil Ústavu SR v jej článku 48

ods. 2 v neprospech sťažovateľky A. Č., bytom R. Súčasne žiadame, aby Ústavný súd SR

uložil Okresnému súdu v Revúcej povinnosť vo veci vedenej pod sp. zn. konať

bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 40 000 Sk, ktoré odôvodnila značným negatívnym dopadom prieťahov v

označenom konaní na jej psychický stav, a požiadala aj o priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. P. K., listom z 31. augusta 2004

sp. zn. Spr. 565/04 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zo 17. septembra 2004.

Predseda okresného súdu uviedol vo veci nasledovné relevantné skutočnosti:

„Návrh bol podaný na súd dňa 16. 8. 2001. Dňa 26. 7. 2002 bol odporca vyzvaný na

vyjadrenie sa, čo tento po urgencii súdu urobil dňa 29. 11. 2002. Dňa 24. 2. 2004 súd

urobil dotaz na Sociálnu poisťovňu v Bratislave ohľadom toho, či vstupuje do konania ako

vedľajší účastník a súčasne bol zástupcovi sťažovateľa zaslaný rovnopis vyjadrenia

odporcu, k čomu tento zaujal stanovisko 11. 3. 2004. Sociálna poisťovňa oznámila vstup do

konania 11. 3. 2004. Na 7. 9. 2004 bol vytýčený termín pojednávania, z dôvodu predloženia

spisu Vášmu súdu však pojednávanie sa konať nebude.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd uznáva, že v konaní došlo

k prieťahom. Je však toho názoru, že k prieťahom v konaní došlo z objektívnych dôvodov.

I keď by na súde malo pracovať minimálne 7 sudcov, od roku 1997, kedy súd vznikol,

vyjmúc niekoľkomesačného obdobia, kedy tu pracovali 5 sudcovia (z toho 2 novozvolení),

na súde pracovali len 4 sudcovia a od 1. 1. 2002 už len 3 sudcovia (predseda, podpredseda

a 1 sudca). Tento stav je úplne nedostatočný, keď nápad vecí je v priemere na 7 až 8

sudcov, preto počet nevybavených vecí sa neustále rapídne stupňuje a situáciu sťažuje aj to,

že 2 sudkyne vybavujúce občianskoprávnu agendu prakticky vybavujú spisy z každého

druhu agendy (civilné veci, obchodné, starostlivosti o maloletých, exekučné, čiastočne

trestné a ďalšie) a nie je v našich silách situáciu zmeniť, teda veci vybavovať bez prieťahov,

keď na súde je v súčasnosti nevybavených vecí pre nás 3 sudcov na niekoľko rokov (len

v hlavných agendách k 31. 5. 2004 je nevybavených 144 T vecí – na osoby, 1155 C vecí,

101 Cb vecí a 532 P vecí, pričom mesačný výkon sudcov by mal byť na predsedu 12 vecí, na

podpredsedu 17 vecí a na sudcu 25 vecí, teda spolu 54 vecí). Súd sa takto prakticky dostal

do situácie, že je problém, v ktorých veciach rozhodovať (keďže nutne vzhľadom na počet

nevybavených vecí dochádza k prieťahom v stovkách spisov), a i pri snahe vybavovať

najprv staršie veci (veci napadnuté v roku 2003 a 2004 sa ešte prakticky takmer

nevybavujú) sa ani táto situácia objektívne nedá zvládnuť.

I keď tieto skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie o tom, či došlo v konaní

k prieťahom, uvádzame ich pre objasnenie, z akého dôvodu k týmto prieťahom došlo.

V prípade, že súd rozhodne o tom, že toto právo sťažovateľa bolo porušené, žiadame

znížiť požadované finančné zadosťučinenie, lebo sumu 40 000,- Sk považujeme za

neprimerane vysokú“.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„Vo svojom vyjadrení predseda prieťahy v konaní priznáva. Avšak s odôvodnením

prieťahov ako ich uvádza predseda súdu súhlasiť nemôžeme.

Ako z vyjadrenia vyplýva, súd odporcu vyzval aby sa k veci vyjadril dňa 26. 7. 2002.

Keďže návrh na začatie súdneho konania bol na súd doručený dňa 16. 8. 2001, pre

uskutočnenie úplne jednoduchého administratívneho úkonu OS v Revúcej potreboval čas

viac ako jedenásť mesiacov. Taktiež súd neurobil žiaden krok proti tomu, aby vyjadrenie

protistrany nebolo doručené na súd po viac ako po štyroch mesiacoch. Až po troch rokoch

a šesť mesiacoch od podania návrhu sa súd obrátil na Sociálnu poisťovňu a. s. Bratislava

s dotazom či sa pripája k súdnemu konaniu. Aj sociálna poisťovňa a. s. oznámila svoj vstup

do konania 11. 3. 2004. Avšak aj napriek tomu súdu trvalo ešte skoro ďalších šesť mesiacov

do vytýčenia súdneho konania. (...).

Predseda Okresného súdu v Revúcej ako v predchádzajúcich prípadoch prieťahy

v konaní odôvodňuje nedostatočným kádrovým obsadením súdu. Lenže máme za to, že toto

odôvodnenie podľa nášho názoru neobstojí. Ako je aj z horeuvedeného rozpisu jednotlivých

krokov súdu zrejmé, vo veci sa nerobili ani úkony ktoré nepotrebujú žiadnu odbornú činnosť

a ktoré môžu robiť administratívne pracovníčky, resp. vyšší súdni úradníci ktorí sú na OS

v Revúcej jednotlivým sudcom k dispozícii.

Navyše právo na súdne konanie bez zbytočných prieťahov je dané každému

občanovi našej republiky a nie je viazané na kádrové obsadenie súdu alebo na iné problémy

vyskytujúce sa v práci súdu. Z týchto horeuvedených dôvodov odôvodnene predpokladáme,

že sťažnosť sťažovateľky v tejto veci je úplne opodstatnená. Navyše opodstatnenosť

sťažnosti je nútený uznať aj predseda OS v Revúcej vo svojom vyjadrení. (...).

Máme za to, že všetky tieto skutočnosti jednoznačne dokazujú oprávnenosť sťažnosti

pre porušenie SR v neprospech sťažovateľky p. A. Č. A preto na svojej sťažnosti

trváme v celom rozsahu aj naďalej. Keďže prieťahy zavinené súdom majú značne negatívny

dopad na psychiku mojej klientky trváme naďalej aj na priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia. Za primerané finančné zadosťučinenie s ohľadom na dobu prieťahov a na

negatívny dopad týchto prieťahov na psychiku sťažovateľky považujeme finančné

zadosťučinenie vo výške uvedenej v sťažnosti pre porušenie SR.

Sťažnosť pre porušenie SR prieťahmi v konaní v spore vedenom pred OS

v Revúcej pod sp. zn. je plne odôvodnená, preto žiadam ako právny zástupca

sťažovateľky aby mi boli priznané trovy právneho zastúpenia v tejto veci. Súčasne žiadam,

aby trovy konania bol 0S v Revúcej zaviazaný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia na účet vedený u VÚB pobočka R.

Keďže vypracovanie stanoviska k vyjadreniu predsedu OS v Revúcej je nutné

považovať za jeden úkon právnej pomoci, vyúčtovanú sumu odmeny v sťažnosti upravujem

tak že žiadam, aby OS v Revúcej mi bol zaviazaný na horeuvedené bankové číslo uhradiť

sumu 14 300 Sk, čiže odmenu zvýšenú o jeden úkon 4 706 Sk a paušál 141 Sk.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ktorej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Sťažovateľka sa žalobným návrhom podaným 16. augusta 2001 na okresnom súde

domáhala proti SLOVMAG, a. s., Lubeník, so sídlom v Revúcej (ďalej aj „žalovaná“),

„o vyplácanie straty na zárobku za chorobu z povolania po skončení prac. pomeru“.

Dňa 26. júla 2002 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 21 dní vyjadrila k žalobe.

Dňa 13. novembra 2002 súd urgoval žalovanú, aby zaslala vyjadrenie k žalobe.

Dňa 29. novembra 2002 právny zástupca žalovanej doručil okresnému súdu

vyjadrenie k žalobe.

Dňa 24. februára 2004 súd požiadal Sociálnu poisťovňu v Bratislave o oznámenie, či

vstupuje do napadnutého konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Dňa 24. februára 2004 súd zaslal vyjadrenie žalovanej právnemu zástupcovi

sťažovateľky na zaujatie stanoviska.

Dňa 11. marca 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu

písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej.

Dňa 11. marca 2004 Sociálna poisťovňa v Bratislave oznámila súdu, že vstupuje do

konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Dňa 6. júla 2004 bol nariadený termín pojednávania na 7. september 2004.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. „o vyplácanie straty na zárobku za chorobu

z povolania po skončení prac. pomeru“, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa,

došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS

19/00, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti

alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon, ani predseda okresného súdu vo

svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd predovšetkým poukazuje na to,

že napadnuté občianskoprávne konanie sa začalo 16. augusta 2001, teda pred viac ako tromi

rokmi, a ku dňu podaniu tejto sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci nariadené ani len

jedno pojednávanie. Okresný súd bol pritom v predmetnej veci nečinný bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov najmä v období od 16. augusta 2001 do 26. júla 2002 (desať mesiacov)

a od 29. novembra 2002 do 24. februára 2004 (pätnásť mesiacov). Uvedená nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej vyše dvoch rokov

súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri

napr. ). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale sú dôsledkom postupu

okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako

objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný

súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť na ťarchu účastníka

konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS

156/02).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v ,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

„Keďže prieťahy zavinené súdom majú značne negatívny dopad na psychiku mojej

klientky“, sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

40 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky a najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú

nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu

trov konania vo výške 14 010 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Náhrada sa priznala za tri uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti z 9. júna 2004 a zaujatie písomného stanoviska 21. septembra

2004 k vyjadreniu predsedu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2004 patrí

odmena trikrát po 4 534 Sk a režijný paušál trikrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24

ods. 3 a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú zaokrúhlene celkom sumu 14 010 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004