Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 133/04
PDF · 228.65 KB
No categories available
I. ÚS 133/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 133/04-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2004
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana
Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť A. Č., R., zastúpenej advokátom Mgr. I. R.,
Advokátska kancelária, R., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 432/01 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 432/01 p o r u š i l právo
A. Č., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 432/01 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. A. Č. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom
tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Revúca povinný vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. A. Č. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 14 010 Sk (slovom
štrnásťtisícdesať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Revúca povinný vyplatiť na účet
advokáta Mgr. I. R. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. júla 2004
č. k. I. ÚS 133/04-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Č., R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 432/01
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka „Dňa 16. 8. 2001 sťažovateľka (...) podala
na Okresný súd v Revúcej žalobu, v ktorej žiadala, aby bývalý zamestnávateľ SLOVMAG
a. s. Lubeník bol zaviazaný uhradiť jej rozdiel na mzde po skončení práceneschopnosti.
Žalobu na súd osobne podal právny zástupca sťažovateľky. Na súde je žaloba evidovaná
pod sp. zn. 2 C 432/01“.
Podľa tvrdenia sťažovateľky od podania žaloby súdu tento prakticky nekonal. Jediný
úkon, ktorý urobil, bolo zaslanie rovnopisu žaloby na vyjadrenie žalovanej organizácii. Súd
je vo veci v podstate nečinný už 33 mesiacov. Podľa názoru sťažovateľky nejde o vec
skutkovo ani právne zložitú. Po tom, ako právny zástupca sťažovateľky 5. februára 2004
požiadal o „urýchlenie súdneho konania“, okresný súd mu 26. februára 2004 zaslal na
vyjadrenie stanovisko žalovanej organizácie k žalobe. Podľa prezentačnej pečiatky právny
zástupca sťažovateľky zistil, že toto bolo okresnému súdu doručené ešte 29. novembra
2001, avšak okresný súd s ním žalobkyňu oboznámil až po 15 mesiacoch od jeho doručenia.
Ďalšiu sťažnosť na nečinnosť okresného súdu podala sťažovateľka 8. apríla 2004. Predseda
okresného súdu na sťažnosť reagoval až listom z 20. mája 2004. V odpovedi priznal
prieťahy v konaní, pričom tieto odôvodnil slabým „kádrovým obsadením“ okresného súdu.
Ani po podaní sťažnosti štátnej správe súdu okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal.
Podľa jej názoru je preto nepochybné, že svojou nečinnosťou okresný súd hrubo porušuje
jej ústavné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, preto žiada, „aby Ústavný súd SR túto
sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po jeho prevedení vydal nález, ktorým vysloví, že
Okresný súd v Revúcej v konaní pod sp. zn. 2 C 432/01 porušil Ústavu SR v jej článku 48
ods. 2 v neprospech sťažovateľky A. Č., bytom R. Súčasne žiadame, aby Ústavný súd SR
uložil Okresnému súdu v Revúcej povinnosť vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 432/01 konať
bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov“.
Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 40 000 Sk, ktoré odôvodnila značným negatívnym dopadom prieťahov v
označenom konaní na jej psychický stav, a požiadala aj o priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. P. K., listom z 31. augusta 2004
sp. zn. Spr. 565/04 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu zo 17. septembra 2004.
Predseda okresného súdu uviedol vo veci nasledovné relevantné skutočnosti:
„Návrh bol podaný na súd dňa 16. 8. 2001. Dňa 26. 7. 2002 bol odporca vyzvaný na
vyjadrenie sa, čo tento po urgencii súdu urobil dňa 29. 11. 2002. Dňa 24. 2. 2004 súd
urobil dotaz na Sociálnu poisťovňu v Bratislave ohľadom toho, či vstupuje do konania ako
vedľajší účastník a súčasne bol zástupcovi sťažovateľa zaslaný rovnopis vyjadrenia
odporcu, k čomu tento zaujal stanovisko 11. 3. 2004. Sociálna poisťovňa oznámila vstup do
konania 11. 3. 2004. Na 7. 9. 2004 bol vytýčený termín pojednávania, z dôvodu predloženia
spisu Vášmu súdu však pojednávanie sa konať nebude.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd uznáva, že v konaní došlo
k prieťahom. Je však toho názoru, že k prieťahom v konaní došlo z objektívnych dôvodov.
I keď by na súde malo pracovať minimálne 7 sudcov, od roku 1997, kedy súd vznikol,
vyjmúc niekoľkomesačného obdobia, kedy tu pracovali 5 sudcovia (z toho 2 novozvolení),
na súde pracovali len 4 sudcovia a od 1. 1. 2002 už len 3 sudcovia (predseda, podpredseda
a 1 sudca). Tento stav je úplne nedostatočný, keď nápad vecí je v priemere na 7 až 8
sudcov, preto počet nevybavených vecí sa neustále rapídne stupňuje a situáciu sťažuje aj to,
že 2 sudkyne vybavujúce občianskoprávnu agendu prakticky vybavujú spisy z každého
druhu agendy (civilné veci, obchodné, starostlivosti o maloletých, exekučné, čiastočne
trestné a ďalšie) a nie je v našich silách situáciu zmeniť, teda veci vybavovať bez prieťahov,
keď na súde je v súčasnosti nevybavených vecí pre nás 3 sudcov na niekoľko rokov (len
v hlavných agendách k 31. 5. 2004 je nevybavených 144 T vecí – na osoby, 1155 C vecí,
101 Cb vecí a 532 P vecí, pričom mesačný výkon sudcov by mal byť na predsedu 12 vecí, na
podpredsedu 17 vecí a na sudcu 25 vecí, teda spolu 54 vecí). Súd sa takto prakticky dostal
do situácie, že je problém, v ktorých veciach rozhodovať (keďže nutne vzhľadom na počet
nevybavených vecí dochádza k prieťahom v stovkách spisov), a i pri snahe vybavovať
najprv staršie veci (veci napadnuté v roku 2003 a 2004 sa ešte prakticky takmer
nevybavujú) sa ani táto situácia objektívne nedá zvládnuť.
I keď tieto skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie o tom, či došlo v konaní
k prieťahom, uvádzame ich pre objasnenie, z akého dôvodu k týmto prieťahom došlo.
V prípade, že súd rozhodne o tom, že toto právo sťažovateľa bolo porušené, žiadame
znížiť požadované finančné zadosťučinenie, lebo sumu 40 000,- Sk považujeme za
neprimerane vysokú“.
Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:
„Vo svojom vyjadrení predseda prieťahy v konaní priznáva. Avšak s odôvodnením
prieťahov ako ich uvádza predseda súdu súhlasiť nemôžeme.
Ako z vyjadrenia vyplýva, súd odporcu vyzval aby sa k veci vyjadril dňa 26. 7. 2002.
Keďže návrh na začatie súdneho konania bol na súd doručený dňa 16. 8. 2001, pre
uskutočnenie úplne jednoduchého administratívneho úkonu OS v Revúcej potreboval čas
viac ako jedenásť mesiacov. Taktiež súd neurobil žiaden krok proti tomu, aby vyjadrenie
protistrany nebolo doručené na súd po viac ako po štyroch mesiacoch. Až po troch rokoch
a šesť mesiacoch od podania návrhu sa súd obrátil na Sociálnu poisťovňu a. s. Bratislava
s dotazom či sa pripája k súdnemu konaniu. Aj sociálna poisťovňa a. s. oznámila svoj vstup
do konania 11. 3. 2004. Avšak aj napriek tomu súdu trvalo ešte skoro ďalších šesť mesiacov
do vytýčenia súdneho konania. (...).
Predseda Okresného súdu v Revúcej ako v predchádzajúcich prípadoch prieťahy
v konaní odôvodňuje nedostatočným kádrovým obsadením súdu. Lenže máme za to, že toto
odôvodnenie podľa nášho názoru neobstojí. Ako je aj z horeuvedeného rozpisu jednotlivých
krokov súdu zrejmé, vo veci sa nerobili ani úkony ktoré nepotrebujú žiadnu odbornú činnosť
a ktoré môžu robiť administratívne pracovníčky, resp. vyšší súdni úradníci ktorí sú na OS
v Revúcej jednotlivým sudcom k dispozícii.
Navyše právo na súdne konanie bez zbytočných prieťahov je ústavou dané každému
občanovi našej republiky a nie je viazané na kádrové obsadenie súdu alebo na iné problémy
vyskytujúce sa v práci súdu. Z týchto horeuvedených dôvodov odôvodnene predpokladáme,
že sťažnosť sťažovateľky v tejto veci je úplne opodstatnená. Navyše opodstatnenosť
sťažnosti je nútený uznať aj predseda OS v Revúcej vo svojom vyjadrení. (...).
Máme za to, že všetky tieto skutočnosti jednoznačne dokazujú oprávnenosť sťažnosti
pre porušenie Ústavy SR v neprospech sťažovateľky p. A. Č. A preto na svojej sťažnosti
trváme v celom rozsahu aj naďalej. Keďže prieťahy zavinené súdom majú značne negatívny
dopad na psychiku mojej klientky trváme naďalej aj na priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia. Za primerané finančné zadosťučinenie s ohľadom na dobu prieťahov a na
negatívny dopad týchto prieťahov na psychiku sťažovateľky považujeme finančné
zadosťučinenie vo výške uvedenej v sťažnosti pre porušenie Ústavy SR.
Sťažnosť pre porušenie Ústavy SR prieťahmi v konaní v spore vedenom pred OS
v Revúcej pod sp. zn. 2 C 432/01 je plne odôvodnená, preto žiadam ako právny zástupca
sťažovateľky aby mi boli priznané trovy právneho zastúpenia v tejto veci. Súčasne žiadam,
aby trovy konania bol 0S v Revúcej zaviazaný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia na účet vedený u VÚB pobočka R.
Keďže vypracovanie stanoviska k vyjadreniu predsedu OS v Revúcej je nutné
považovať za jeden úkon právnej pomoci, vyúčtovanú sumu odmeny v sťažnosti upravujem
tak že žiadam, aby OS v Revúcej mi bol zaviazaný na horeuvedené bankové číslo uhradiť
sumu 14 300 Sk, čiže odmenu zvýšenú o jeden úkon 4 706 Sk a paušál 141 Sk.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 432/01:
Sťažovateľka sa žalobným návrhom podaným 16. augusta 2001 na okresnom súde
domáhala proti SLOVMAG, a. s., Lubeník, so sídlom v Revúcej (ďalej aj „žalovaná“),
„o vyplácanie straty na zárobku za chorobu z povolania po skončení prac. pomeru“.
Dňa 26. júla 2002 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 21 dní vyjadrila k žalobe.
Dňa 13. novembra 2002 súd urgoval žalovanú, aby zaslala vyjadrenie k žalobe.
Dňa 29. novembra 2002 právny zástupca žalovanej doručil okresnému súdu
vyjadrenie k žalobe.
Dňa 24. februára 2004 súd požiadal Sociálnu poisťovňu v Bratislave o oznámenie, či
vstupuje do napadnutého konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.
Dňa 24. februára 2004 súd zaslal vyjadrenie žalovanej právnemu zástupcovi
sťažovateľky na zaujatie stanoviska.
Dňa 11. marca 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu
písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej.
Dňa 11. marca 2004 Sociálna poisťovňa v Bratislave oznámila súdu, že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.
Dňa 6. júla 2004 bol nariadený termín pojednávania na 7. september 2004.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 432/01 „o vyplácanie straty na zárobku za chorobu
z povolania po skončení prac. pomeru“, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa,
došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS
19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý
priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti
alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon, ani predseda okresného súdu vo
svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom.
3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd predovšetkým poukazuje na to,
že napadnuté občianskoprávne konanie sa začalo 16. augusta 2001, teda pred viac ako tromi
rokmi, a ku dňu podaniu tejto sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci nariadené ani len
jedno pojednávanie. Okresný súd bol pritom v predmetnej veci nečinný bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov najmä v období od 16. augusta 2001 do 26. júla 2002 (desať mesiacov)
a od 29. novembra 2002 do 24. februára 2004 (pätnásť mesiacov). Uvedená nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej vyše dvoch rokov
súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri
napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť
okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli
spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale sú dôsledkom postupu
okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako
objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný
súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť na ťarchu účastníka
konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS
156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
„Keďže prieťahy zavinené súdom majú značne negatívny dopad na psychiku mojej
klientky“, sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
40 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky a najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú
nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania vo výške 14 010 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.
Náhrada sa priznala za tri uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti z 9. júna 2004 a zaujatie písomného stanoviska 21. septembra
2004 k vyjadreniu predsedu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2004 patrí
odmena trikrát po 4 534 Sk a režijný paušál trikrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24
ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú zaokrúhlene celkom sumu 14 010 Sk.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2004