Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 167/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Jozefa Kucíka, bytom T., zastúpeného

advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia práva na prejednanie

veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných

slobôd a práva na právnu pomoc pred súdom podľa Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. ,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Jozefa Kucíka o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2004 doručená sťažnosť MUDr. Jozefa Kucíka, bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia práva na

prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochranu ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na právnu pomoc pred súdom podľa

(ďalej len „“) v konaní vedenom na

Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. , .

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1

prvej vety dohovoru a výrokom uznesenia krajského súdu

č. k. -133, z 25. júna 2004, ktorým bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) č. k. -93

z 19. decembra 2002. Ďalej požaduje zrušenie tohto výroku a vrátenie veci krajskému súdu

na nové konanie a rozhodnutie, ako aj priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

50 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Z podania vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca od 10. októbra 2000 je účastníkom

občiansko-právneho sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , ktorý dosiaľ

nie je právoplatne ukončený. Sťažovateľ v tomto konaní podaním z 13. októbra 2002

požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho

zástupcu s poukazom na to, že je zdravotne postihnutým invalidným dôchodcom s nízkym

dôchodkom a bez akéhokoľvek ďalšieho príjmu, resp. majetku. Uznesením okresného súdu

sp. zn. z 19. decembra 2002 mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov a návrh na ustanovenie právneho zástupcu bol zamietnutý. Sťažovateľ podal proti

uzneseniu 11. januára 2003 odvolanie. Uznesením krajského súdu č. k. -133,

z 25. júna 2004 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Sťažovateľ prevzal

uznesenie krajského súdu 2. augusta 2004.

Podľa názoru sťažovateľa treba uznesenie považovať za rozporné s čl. 47 ods. 2

, podľa ktorého aj sťažovateľ má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že príjmové pomery sťažovateľa nie sú také, aby bolo

možné ho oslobodiť od súdneho poplatku, treba tento záver považovať za nezákonný

a neústavný. Krajský súd totiž k nemu dochádza na základe tej úvahy, že v danej veci je

súdny poplatok iba 700 Sk, ktorý sťažovateľ môže pri svojich príjmoch zaplatiť, pričom

navyše už tento súdny poplatok aj zaplatil. Pravda je však taká, že zo svojho príjmu nemôže

uhradiť trovy právneho zastúpenia, ktoré sú nepomerne vyššie ako súdny poplatok. Hoci pri

rozhodovaní o ustanovení právneho zástupcu je podstatné, či účastník konania spĺňa

podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemožno v takejto veci vychádzať iba

z výšky súdneho poplatku a nebrať na zreteľ zároveň aj predpokladateľné trovy právneho

zastúpenia advokátom.

Označené porušenie čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru sťažovateľ nijako skutkovo, ale

ani právne neodôvodňuje.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -133, z 25. júna 2004

vyplýva, že krajský súd okrem iného potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 19. decembra 2002. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na rozdiel od okresného súdu,

ktorý oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal preto, lebo žalobné nároky sťažovateľa

považoval za svojvoľné, resp. bezúspešné uplatňovanie práva, podľa názoru krajského súdu

sťažovateľ vzhľadom na výšku svojho invalidného dôchodku, ako aj s poukazom na to, že

vlastní nehnuteľný majetok, je schopný uhradiť a aj uhradil súdny poplatok. Keďže

možnosť ustanovenia právneho zástupcu podľa je

viazaná na to, že účastník spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, nebolo

možné vyhovieť ani požiadavke sťažovateľa na ustanovenie advokáta ako právneho

zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi

(...).

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

(...) prejednaná (...) nestranným súdom (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné uviesť,

že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , ).

Podstatou námietok sťažovateľa je odlišné právne posúdenie podmienok na

oslobodenie od súdneho poplatku a nadväzného ustanovenia právneho zástupcu účastníkovi

konania krajským súdom. Podľa názoru sťažovateľa sú totiž splnené všetky zákonné

predpoklady a pokiaľ aj napriek tomu nebol mu právny zástupca – advokát ustanovený,

došlo tým nielen k porušeniu , ale aj

.

Podľa názoru ústavného súdu bolo legitímnym právom krajského súdu vykladať

príslušné ustanovenia týkajúce sa problematiky oslobodenia

od súdnych poplatkov a ustanovenia právneho zástupcu. Ústavný súd nevidí dôvod na to,

aby do tohto výkladu zasahoval. Treba uviesť, že krajský súd príjmové a majetkové pomery

sťažovateľa náležite preskúmal, a tak dospel k záveru o tom, že nie sú splnené podmienky

na ustanovenie právneho zástupcu. Keďže uznesenie krajského súdu nie je ani arbitrárne,

ani zjavne neodôvodnené, neobstojí ani záver, že by ním došlo k porušeniu označených

základných práv. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov, nič nebude brániť

sťažovateľovi žiadosť opakovať.

Ústavný súd považuje za potrebné navyše ešte dodať, že podľa § 24 ods. 3 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú

osobné pomery alebo majetkové pomery klienta, alebo je na to iný dôvod hodný osobitného

zreteľa. To znamená, že postup podľa nie je jedinou

alternatívou, na základe ktorej sa môže účastník konania, ktorý nemá dostatočné finančné

prostriedky, domáhať svojho práva na právne zastupovanie v konaní pred súdom. Zo

sťažnosti však nevyplýva, že by sa sťažovateľ pokúšal túto možnosť využiť. Preto treba

sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004