Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 161/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š. a E. Š., obaja bytom B., zastúpených

advokátom JUDr. J. Š., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia základných práv

podľa , a postupom starostu miestnej časti

Bratislava - Staré Mesto, Krajského stavebného úradu v Bratislave (predtým Krajského

úradu v Bratislave), primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Krajského

úradu v Bratislave (predtým Okresného úradu Bratislava I) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Š. a E. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2003 doručená sťažnosť doplnená podaniami doručenými 11. decembra 2003 a 11. marca

2004 Ing. J. Š. a E. Š., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“, „sťažovateľka“, resp.

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 12,

a (ďalej len „“) postupom starostu miestnej

časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej aj „starosta“), Krajského stavebného úradu v Bratislave

[predtým Krajského úradu v Bratislave (ďalej aj „krajský stavebný úrad“)], primátora

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj „primátor“) a Krajského úradu

v Bratislave [predtým Okresného úradu Bratislava I (ďalej aj „krajský úrad“)].

Z obsahu sťažnosti a z priložených písomností vyplývajú nasledovné skutočnosti:

«Na základe kúpnej zmluvy č. 2/2001 zo dňa 28. 8. 2001 uzavretej so Slovenskou

republikou – Okresný úrad Bratislava I so súhlasom Ministerstva financií SR sa 15. 5. 2002

2

sťažovatelia stali vlastníkmi pozemku s výmerou 238 mpar. č. 2525/5 k. ú. Staré Mesto,

MČ Bratislava I. Podľa čl. 1 ods. 3 tejto zmluvy pozemok kúpili za účelom vybudovania

rodinného domu pre osobné užívanie.

Pred uzavretím kúpnej zmluvy Magistrát hl. m. SR Bratislavy poskytol dňa

11. 10. 1999 Okresnému úradu Bratislava I „územnoplánovaciu informáciu“ (ÚPI) zn.

/Mič, Ma, v ktorej konštatoval, že „v zmysle Aktualizácie územného plánu

a doplnkov je predmetné územie určené pre funkciu málopodlažnej bytovej zástavby“. (...).

V súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona sťažovatelia 2. 8. 2002

predložili príslušnému stavebnému úradu, ktorým bol do 31. 12. 2002 Okresný úrad

Bratislava I kvalifikovaný návrh na územné rozhodnutie. Súčasne s návrhom uhradili

správny poplatok (500,- Sk - nevrátený) za územné rozhodnutie. Rozhodnutím

z 31. decembra 2002 č. ŽP-2002/14465/ZAM/Ma-3 Odbor životného prostredia OÚ

Bratislava I návrh na umiestnenie stavby bezdôvodne zamietol. Proti rozhodnutiu sa

sťažovatelia v stanovenej lehote odvolali. Odvolací Krajský úrad v Bratislave svojím

rozhodnutím z 10. 03. 2003 č. W-548/2003-MEP odvolanie zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. 3. 2003.

Nakoľko proti rozhodnutiu nebol možný opravný prostriedok, žalobou na Krajskom

súde v Bratislave z 12. 5. 2003 sa sťažovateľ domáhal jeho zrušenia. Konanie je vedené pod

spis. značkou . Súd vo veci doteraz nevykonal žiadny úkon.

Podnet na preskúmanie zákonnosti citovaného rozhodnutia sťažovatelia podali

3. 6. 2003. Prokurátorka krajskej prokuratúry v Bratislave sa stotožnila s dôvodmi

potvrdzujúce nezákonnosť rozhodnutí a podala protest odboru životného prostredia

Krajského úradu v Bratislave čo oznámila sťažovateľom listom č. Kd 1079/03-30

z 6. 6. 2003.

Krajský úrad v Bratislave potom vydal 4. 8. 2003 nové rozhodnutie č. W-548/2003-

MEP (číslo zhodné s rozhodnutím z 10. 03. 2003), v ktorom rozhodnutie Okresného úradu

Bratislava I z 31. 12. 2003 zrušil a vrátil stavebnému úradu (od januára 2003 je ním obec)

na nové konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. 8. 2003.

Podľa správneho poriadku a stavebného zákona mala obec uskutočniť nové konanie

a vydať nové rozhodnutie najneskôr 12. 9. 2003. Doteraz však konanie neuskutočnila a vo

veci nerozhodla.

Sťažovateľ listom z 10. 10. 2003 oznámil Ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja

SR nečinnosť obce v územnom konaní. Z dôvodu zaujatosti žiadal, aby vo veci konal

stavebný úrad mimo Bratislavy. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR listom

z 23. 10. 2003 č. 9793-1068/2003-920/Gal podanie odstúpilo na priame vybavenie

Krajskému úradu v Bratislave. Vec nie je dodnes vybavená. (...)

Primátor hl. SR Bratislavy v rozpore s pôvodnou územnoplánovacou informáciou zn.

/Mič, Ma z 11. 10. 1999 a v rozpore ustanoveniami zákona o obecnom

zriadení, najmä s ustanovením, že „základnou úlohou obce je starostlivosť o všestranný

rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov (§ 1 ods. 2) všeobecne a ... obstaráva a schvaľuje

programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie

v obci (§ 4 ods. 3 písm. i) zvlášť“ oznámil listom z 16. 12. 2002 číslo

(žiadosť sťažovateľov z 24. 7. 2002) že „Hlavné mesto SR Bratislava nevydáva záväzné

stanovisko k investičnej činnosti“ a že sa stotožňuje s nesúhlasným stanoviskom starostu

mestskej časti Bratislava Staré mesto z 25. 11. 202 č. j.: 25509/2002. Sťažovateľom

s trvalým pobytom v Bratislave (sťažovateľ žije v Bratislave 70 a sťažovateľka 34 rokov)

bez vlastného bytu upiera právo na primerané bývanie pre seba a svoje deti. Takéto

svojvoľné konanie napĺňa podstatu porušenia práva podľa ustanovenia SR

o rovnosti ľudí.

Až po signalizácii Okresnej prokuratúry Bratislava I, starosta MČ Bratislava - Staré

mesto vydal 16. 12. 2002 po niekoľkých mesiacoch od podania žiadosti (24. 7. 2002)

záporné záväzné stanovisko k investičnej činnosti (k návrhu na územné rozhodnutie

predmetného rodinného domu). Vybavujúca úradníčka zdôvodnila zamietavé stanovisko

subjektívnymi názormi, ktoré sú v rozpore s programovými cieľmi samosprávy (zákon

o obecnom zriadení) dokumentované v platnej územnoplánovacej dokumentácii (územie

určené pre málopodlažnú bytovú zástavbu) a bez príslušného oprávnenia si dovolila

posudzovať a ponechať si projekt pre územné rozhodnutie priložený k žiadosti.

Pri neoficiálnom rokovaní sťažovateľa so zástupcom starostu pánom A. P. v auguste

2002 záporné stanovisko obce obhajoval tvrdením, že výmera pozemku (parc. č. 2525/5) pre

stavbu rodinného domu je malá a že sme mali kúpiť aj susedný pozemok (parc. č. 2525/2

navrhnutý na zeleň) a že prenájom pozemku a súhlas vlastníka na uskutočnenie rekultivácie

– vybudovanie zelene nezakladá právo na vydanie územného rozhodnutia a rozhodnutia

o využití územia. Pritom však MČ Bratislava – Staré mesto vyvíja nátlak na Okresný úrad

Bratislava I, aby predmetný pozemok bezodplatne delimitoval na obec a aby nájomnú

zmluvu zrušil (denník SME - I. D.: 20. 6. 2003 „K rekultivácii pridali aj stavbu domu“,

29. 7. 2003 „Za pozemok pred škôlkou na Šulekovej pýta dva milióny“).

Sťažovatelia listom z 17. 12. 2002 požiadali starostu o prehodnotenie pôvodného

negatívneho záväzného stanoviska z 25. 11. 2002 č. j. . Starosta svojím listom

z 16. 4. 2003 č. j. žiadosť odmietol so zdôvodnením, že meritórne stanovisko

bude môcť zaujať až po vydokladovaní zmenených majetkoprávnych vzťahov. Postoj

starostu považujú sťažovatelia za protizákonný, lebo nie je v jeho kompetencii v rámci

vydávania stanoviska podľa príslušného ustanovenia zákona o obecnom zriadení skúmať

majetkoprávne vzťahy. Tieto je v zmysle stavebného zákona kompetentný preskúmať

stavebný úrad v územnom a stavebnom konaní.

Konanie starostu napĺňa podstatu porušenia práva podľa ustanovenia

SR o rovnosti ľudí. (...)

Na základe požiadavky v Územnoplánovacej informácii Magistrátu Bratislavy

z 11. 10. 1999 (3.) sťažovateľ (ako oprávnená osoba podľa zákona o autorizovaných

architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch) vypracoval štúdiu rodinného domu

marec 2001, ktorú pred podaním návrhu na územné rozhodnutie prerokoval s pracovníkmi

Magistrátu, MČ Staré mesto ako aj s pracovníkmi Odboru životného prostredia Okresného

úradu Bratislava I (stavebný úrad). Prerokovanie sa týkalo najmä pomeru zastavaných

a nezastavaných plôch. Štúdiou bolo preukázané, že návrh splňuje VZN Magistrátu pre

povoľovanie stavieb rodinných domov v tejto časti Bratislavy. Starosta MČ Bratislava –

Staré mesto v svojom stanovisku k tejto štúdii z 6. 6. 2001 č. j. 7868/2001 návrh bezdôvodne

a bez príslušnej kompetencie zamietol. (...)

2

Pozemok parc. č. 2525/2 s výmerou 710 mvo vlastníctve SR obkolesujúci stavebný

pozemok sťažovateľov, mali sťažovatelia od febr. 2002 v nájme (na 5 rokov) za účelom

vybudovania prípojok na verejné inžinierske siete pre rodinný dom (súhlas prednostu

Okresného úradu Bratislava I z 8. 7. 2002 č. j. -02) a následnej rekultivácie na

zeleň. Napriek tomu, že pre vydanie územného rozhodnutia podľa stavebného zákona nie je

potrebné preukazovať vlastníctvo pozemku – stačí súhlas vlastníka, starosta MČ požadoval

pre vydanie kladného stanoviska k územnému rozhodnutiu aj preukázanie vlastníctva

k pozemku určeného na zeleň.

Sťažovatelia ako budúci stavebníci sa nebránili kúpiť pozemok parc. č. 2525/2, ktorý

je nezastavateľný nadzemným objektom (pásmo ochrany vodovodu) a nemôže mať iné

funkčné využitie len ako zeleň. Z hľadiska majetkoprávneho je v tomto prípade irelevantné,

kto je jeho vlastníkom. Ide len o zabezpečenie návrhu výsadby zelene, jej realizáciou,

údržbu a financovanie. Napriek tomu sťažovatelia 2. 4. 2002 požiadali správcu parc. č.

2525/2 o jej kúpu.

Okresný úrad Bratislava I uverejnil 10. 12. 2002 v denníku SME ponuku na odpredaj

uvedeného pozemku. Komisionálne vyhodnotenie ponuky predložené sťažovateľmi bolo

20. 12. 2002 ukončené dohodou o odplatnom prevode pozemku v prospech sťažovateľov.

Okresný úrad Bratislava I však dohodu dodnes nesplnil, návrh kúpnej zmluvy dodnes

nepredložil. Konanie je vedené pravdepodobne pod č. 02217/2003.

Vo veci prieťahov v splnení dohody o predaji pozemku parc. č. 2525/2 na základe

verejného prísľubu na Okresnom úrade Bratislava I v spojitosti s podmienkou

majetkoprávneho usporiadania predmetného pozemku citovanou v odôvodnení rozhodnutia

Odboru životného prostredia Krajského úradu v Bratislave z 10. 03. 2003 č. W-548/2003-

MEP (8.), ktorým bol zamietnutý návrh na územné rozhodnutie, sa sťažovateľ obrátil so

sťažnosťou na Krajský úrad v Bratislave a po jej odmietnutí na Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, ktoré tak isto sťažnosť odmietlo. Priamym dôsledkom bolo potom

„Zrušenie súhlasu k nájomnej zmluve č. 1/2002“ prednostom Krajského úradu v Bratislave

11. 7. 2003 č. OF/2003/961 a následným oznámením prenajímateľa o jej neplatnosti. V tejto

súvislosti je nutné konštatovať, že prenajímateľ neumožnil sťažovateľom využiť pozemok

v zmysle nájomnej zmluvy a súhlasu s vybudovaním prípojok na verejné inž. siete.

Sťažovatelia konštatovali, že Oznámenie považujú za odstúpenie od zmluvy podľa

ustanovenia a preto podľa ods. 2 sa zmluva od

začiatku zrušuje. Keďže zaplatili nájomné podľa zmluvy vo výške 6508,- Sk, a suma nebola

dodnes vrátená došlo na strane prenajímateľa k bezdôvodnému obohateniu.

Podnetom na preskúmanie dodržania zákonnosti vo veci odmietnutia sťažnosti

z 20. 5. 2003 a 13. 6. 2003, ktoré sťažovateľ podal Krajskému úradu v Bratislave vo veci

neplnenia verejného prísľubu Okresného úradu Bratislava I, že za stanovených podmienok

odpredá pozemok parc. číslo 2525/2, ktorý je predmetom územného konania sa sťažovateľ

obrátil na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Podnet bol listom z 26. 8. 2003 Kd 2145/03-13

odmietnutý.

Splnenia dohody z 20. 12. 2002 uzavretej s Okresným úradom Bratislava I

o odplatnom prevode parc. č. 2525/2 sa sťažovatelia domáhali žalobou na Okresnom súde

Bratislava I z 11. 7. 2003. Okrem uznesenia o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie

súd nevykonal žiadny úkon. Konanie je vedené pod sp. zn. . (...)

Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby Ústavný súd vydal tento nález:

SR zaručené práva manželov Ing. J. Š. a E. r. D. porušili

Starosta MČ Bratislava I – Staré Mesto

v konaní o umiestnení a povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 2525/5 k. ú.

Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej ul. v ich vlastníctve, ktoré začalo podaním návrhu

2. 8. 2002

podľa článku 46 svojou nečinnosťou

podľa článku 12 popretím legitímneho práva na bývanie v obci

podľa článku 20 upieraním práva na vlastníctvo rodinného domu v obci

Krajský úrad v Bratislave ako odvolací orgán

a) v konaní o umiestnení a povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. č.

2525/5 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej ul. v ich vlastníctve, ktoré začalo

podaním návrhu 2. 8. 2002 podľa článku 46 vydaním nezákonného rozhodnutia s následnou

nečinnosťou

b) vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002 o odplatnom prevode

pozemku parc. č. 2525/2 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej a Šulekovej ul., vo

vlastníctve Slovenskej republiky v správe Okresného úradu Bratislava I pôvodne v nájme

sťažovateľov podľa článku 12 ods. 4 spôsobenou ujmou na právach za to, že sa sťažovali na

neodôvodnené prieťahy na Okresnom úrade Bratislava I.

Okresný úrad Bratislava I

vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002 o odplatnom prevode pozemku

parc. č. 2525/2 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej a Šulekove ul., vo vlastníctve

Slovenskej republiky v jeho správe v spojitosti s podmienkou majetkoprávneho

usporiadania predmetného pozemku citovanou v odôvodnení Rozhodnutia Odboru

životného prostredia Krajského úradu v Bratislave z 10. 03. 2003 č. W-548/2003-MEP pri

súčasnom marení jej splnenia podľa článku 46 neodôvodnenými prieťahmi a podľa čl. 20

ods. 3 zneužitím vlastníctva na ujmu práv sťažovateľov

Prikazuje:

Starostovi MČ Bratislava I – Staré Mesto

aby o umiestnení a povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 2525/5 k. ú. Staré

Mesto, Bratislava I na Mudroňovej ul. vo vlastníctve manželov Ing. J. Š. a E. r. D., B. konal

v zmysle rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave č. W-548/2003-MEP z 4. 8. 2003.

Zakazuje pokračovať v porušovaní práva na bývanie v obci.

Okresnému úradu Bratislava I aby splnil dohodu z 20. 12. 2002 o odplatnom prevode

pozemku Šulekovej ul., vo vlastníctve Slovenskej republiky s manželmi Ing. J. Š. a E. r. D.,

B.

Zakazuje pokračovať v porušovaní práva na bývanie v obci.

Priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú

v peniazoch:

1.200.000,- Sk od starostu MČ Bratislava I – Staré Mesto

100.000,- Sk od Krajského úradu v Bratislave

100.000,- Sk od primátora hl. m. Bratislavy

100.000,- Sk od Okresného úradu Bratislava I

priznáva sťažovateľom náhradu trov konania.

S poukazom na skutočnosti uvedené v sťažnosti, výšku finančného zadosťučinenia

považujú sťažovatelia za primeranú.»

Podaním doručeným ústavnému súdu 11. decembra 2003 sťažovatelia svoju sťažnosť

upresnili nasledovne:

«V sťažnosti manželov E. a J. Š. z 5. 12. 2003 v časti návrhu „nález“ (strana 6)

nedopatrením vypadol text:

Primátor hl. m. SR Bratislavy

vo veci odmietnutia vydať záväzné stanovisko, ktoré obec vydáva podľa zákona o obecnom

zriadení, k návrhu na umiestnenie predmetného rodinného domu na pozemku vo vlastníctve

sťažovateľov, prípadne neponúknutia náhradného pozemku v intenciách zákona o obecnom

zriadení a stavebného zákona

podľa článku 12 ods. 2 upieraním práva na bývanie v obci,

podľa článku 12 ods. 4 spôsobenou ujmou na právach za to, že sťažovateľ podal trestné

oznámenie 15. 8. 2002 (vyšetruje Obvod. odd. PZ v Bratislave, Staré mesto – východ ČST:

ORP-1415/SMv-02-Ak)».

Sťažovatelia v podaní doručenom ústavnému súdu 11. marca 2004 uviedli, že:

„Oznamujeme súdu, že v sťažnosti z 5. 12. 2003 ako „Porušovateľ základného práva

alebo slobody“ pod písmenom:

b) Krajský úrad v Bratislave – štátna správa na úseku územného plánovania

a stavebného poriadku prechádza podľa od 1. januára 2004 na

Krajský stavebný úrad v Bratislave (...).

d) Okresný úrad Bratislava I sa podľa ustanovenia

k 31. 12. 2003 ruší. Kompetencie v oblasti nakladania s majetkom štátu prechádzajú na

Krajský úrad v Bratislave a tým aj povinnosť splniť dohodu uzavretú 20. 12. 2002

s Okresným úradom Bratislava I o odplatnom prevode prebytočného majetku štátu –

pozemok parc. č. 2525/2 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej a Šulekovej ul. (...)

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K námietke porušenia základného práva podľa , a

postupom starostu

K porušeniu uvedených článkov malo dôjsť podľa názoru sťažovateľov

„v konaní o umiestnení a povolení stavby“. Konkrétne „nečinnosťou“ starostu malo dôjsť

k porušeniu , jeho „popretím legitímneho práva na bývanie v obci“ k porušeniu

a „upieraním práva na vlastníctvo rodinného domu v obci“ k porušeniu

.

Je nesporné, že v danom prípade starosta koná - v zastúpení obce, teda stavebného

úradu - ako orgán verejnej správy.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

1. 1. Podľa o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) ak to dovoľuje povaha veci

a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený

rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na

rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote

ustanovenej v § 49 ods. 2.

Podľa (v znení

Z. z.) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je

v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo

veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z uvedeného vyplýva, že v právnom poriadku Slovenskej republiky existujú

opatrenia, resp. konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, na základe ktorých by

v danom prípade o nečinnosti starostu ako zástupcu stavebného úradu mohol rozhodnúť

„správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní“, alebo na základe

„žaloby na nečinnosť“ aj všeobecný súd (v danej veci krajský súd).

Odhliadnuc od toho, že sťažovatelia, ktorí sú kvalifikovane právne zastúpení, tvrdia,

že „nečinnosťou“ starostu malo dôjsť k porušeniu , pričom takýto skutkový

stav zodpovedá základnému právu vyplývajúcemu z , ústavný súd

vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažovatelia mali podľa citovaného

ustanovenia Správneho poriadku a na ochranu svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je

okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje

právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o ich námietke porušenia

základného práva podľa .

1. 2. Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 12 a

starostom, ústavný súd poukazuje na to, že proti rozhodnutiu stavebného úradu

(v danom prípade obce v zastúpení starostu) o umiestnení stavby podľa § 52 Správneho

poriadku je možné odvolanie a okrem toho že rozhodnutie verejnej správy podľa § 244

a nasl. nie je z preskúmavania súdov v správnom súdnictve

vylúčené. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia majú podľa cit. ustanovení Správneho

poriadku a aj na ochranu svojho základného práva podľa

a účinné a dostupné právne prostriedky nápravy, čo je okolnosť, ktorá

vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného

súdu meritórne konať a rozhodovať o tejto časti sťažnosti.

1. K námietke porušenia základného práva podľa a postupom

krajského stavebného úradu a porušenia práva podľa a

postupom krajského úradu

K porušeniu uvedených článkov malo dôjsť podľa názoru sťažovateľov

„v konaní o umiestnení a povolení stavby“. Konkrétne „vydaním nezákonného rozhodnutia

s následnou nečinnosťou“ krajského stavebného úradu malo dôjsť k porušeniu

a „vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002“ malo dôjsť k porušeniu

.

K porušeniu uvedených článkov krajským úradom malo dôjsť podľa názoru

sťažovateľov „vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002 (...) v spojitosti

s podmienkou majetkoprávneho usporiadania predmetného pozemku citovanou

v odôvodnení Rozhodnutia Odboru životného prostredia Krajského úradu v Bratislave

z 10. 03. 2003 č. W-548/2003-MEP pri súčasnom marení jej splnenia podľa článku 46

neodôvodnenými prieťahmi a podľa čl. 20 ods. 3 zneužitím vlastníctva na ujmu práv

sťažovateľov“.

Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 4

a postupom krajského stavebného úradu a porušenie svojho práva podľa

ods. 3 a postupom krajského úradu, ústavný súd poukazuje na to, že nielen

postup obce ako stavebného úradu (pozri bod 1.1 časti II tohto uznesenia), ale ani

rozhodnutia krajského stavebného úradu a krajského úradu ako rozhodnutia verejnej správy

podľa a nasl. nie sú z preskúmavania súdov

v správnom súdnictve vylúčené. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia majú v správnom

súdnictve podľa cit. ustanovení aj na ochranu svojho

základného práva podľa , a účinné a dostupné právne

prostriedky nápravy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci

z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o týchto

častiach sťažnosti.

2. K námietke porušenia základného práva podľa a 4

postupom primátora

K porušeniu uvedených článkov malo dôjsť postupom primátora „vo veci

odmietnutia vydať záväzné stanovisko, ktoré obec vydáva podľa zákona o obecnom

zriadení, k návrhu na umiestnenie predmetného rodinného domu na pozemku vo vlastníctve

sťažovateľov“. Podľa názoru sťažovateľov „takéto svojvoľné konanie napĺňa podstatu

porušenia práva podľa ustanovenia SR o rovnosti ľudí“.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Porušenie zásady rovnosti v právach podľa má charakter porušenia

základného ústavného práva v zásade iba vtedy, ak je spojené zároveň s porušením aj iného

základného práva (mutatis mutandis ).

Pokiaľ sťažovatelia namietali vo všeobecnosti porušenie zásady rovnosti v právach

podľa a 4 bez toho, aby pritom označili aj porušenie niektorého

základného práva uvedeného v druhej hlave , treba ich sťažnosť v tejto časti

považovať za zjavne neopodstatnenú podľa . Naviac,

ústavný súd poznamenáva, že zo sťažnosti ani nevyplýva, v čom v danom kontexte spočíva

rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu ku sťažovateľom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004