Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 255/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť Propertie, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina, zastúpenej

advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Právo Propertie, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina, na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Propertii, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina, p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je

Okresný súd Žilina povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť Propertii, v. o. s., Ul. republiky 26,

Žilina, trovy právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať

slovenských korún) na účet právneho zástupcu JUDr. J. K., Advokátska kancelária, Ž.,

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Propertie, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina, vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2004

doručená sťažnosť Propertie, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Uznesením č. k. -6 z 25. augusta 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka uviedla, že 16. augusta 2000 podala okresnému súdu návrh na začatie

konania o zaplatenie 569 400 Sk.

Dňa 22. augusta 2000 sťažovateľke bola doručená výzva na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý ihneď uhradila, a od tejto doby až do podania návrhu ústavnému súdu neboli

vykonané žiadne úkony.

Dňa 29. januára 2002 a 22. augusta 2002 sťažovateľka písomne žiadala o oznámenie

prekážok, pre ktoré nebolo vo veci vytýčené pojednávanie. Oba listy ostali bez odpovede.

Dňa 10. októbra 2000 sa odporca vo veci samej vyjadril k žalobe.

Dňa 23. októbra 2003 sťažovateľka podala stanovisko k vyjadreniu odporcu.

Dňa 22. augusta 2002 sťažovateľka zmenila petit svojho návrhu a súčasne požiadala

okresný súd o pripustenie zmeny petitu.

Dňa 20. júna 2003 sťažovateľka požiadala okresný súd o oznámenie prekážok

vytýčenia pojednávania, a to bez odpovede.

Dňa 4. augusta 2003 sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorá

bola vybavená 20. apríla 2004.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že predmetné konanie trvá takmer 4 roky bez toho, aby

sa právoplatne skončilo. Namietala, že uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené

jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené .

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že:

„1. Základné právo spoločnosti Propertia, v. o. s. so sídlom ul. Republiky 26, 010 01

Žilina na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní pod sp. zn. prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti Propertia, v. o. s. so sídlom ul. Republiky 26, 010 01 Žilina priznáva

primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000,- Sk..., ktoré je Okresný súd Žilina

spoločnosti Propertia, v. o. s. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť spoločnosti Propertia, v. o. s. so sídlom

ul. Republiky 26, 010 01 Žilina trovy konania pred Ústavným súdom vo výške 20.960,- Sk.“

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu uviedol, že zo spisu je

zrejmá činnosť súdu. V júni (asi 2004) odišla sudkyňa do starobného dôchodku.

Dňa 17. septembra 2004 bude do funkcie sudcu vymenovaný nový mladý právnik, ktorý

s dvoma vyššími súdnymi úradníkmi bude vybavovať agendu po sudkyni. Súčasťou

vyjadrenia boli prehľad úkonov vo veci vypracovaný súdnou tajomníčkou a spis okresného

súdu.

Predseda okresného súdu, ako aj sťažovateľka výslovne súhlasili s upustením od

ústneho prejednania veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, vyjadrenia predsedu okresného súdu

a spisu sp. zn. zistil nasledovný stav konania:

Sťažovateľka 16. augusta 2000 podala žalobu o zaplatenie 569 4000 Sk proti

Všeobecnej úverovej banke, a. s., Bratislava (odporcovi). K návrhu priložila aj prílohy.

Vec bola evidovaná pod sp. zn. .

Dňa 17. augusta 2000 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku. Na č. l. 16 spisu sa nachádza záznam o zložení súdneho poplatku 8. septembra

2000.

Dňa 14. septembra 2000 sťažovateľka aj písomne oznámila súdu úhradu súdneho

poplatku. Toho istého dňa okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu, pričom mu

stanovil lehotu 15 dní.

V spise sa nachádza splnomocnenie na zastupovanie odporcu (asi z 27. septembra

2000), lebo v ten deň do spisu nahliadol zástupca odporcu.

Dňa 10. októbra 2000 sa odporca vyjadril k žalobe.

Dňa 13. februára 2001 bol daný pokyn previesť vec do registra „C“.

Dňa 22. augusta 2002 sťažovateľka zmenila petit aj o úrok z omeškania a požiadala

okresný súd o súhlas na zmenu petitu.

Dňa 14. októbra 2003 okresný súd vyžiadal vyjadrenie odporcu k zmene petitu

v lehote 15 dní.

V spise sa nachádza (č. l. 30) zoznam úkonov urobených zákonnou sudkyňou

v roku 2003, ako aj prehľad o neprítomnosti sudkyne na okresnom súde (od 21. marca 2003

do 12. mája 2003 – práceneschopnosť a od 19. mája 2003 do 23. mája 2003 – rehabilitácia).

Dňa 23. októbra 2003 sťažovateľka podala stanovisko k vyjadreniu odporcu.

Dňa 18. novembra 2003 sa odporca vyjadril k veci.

Dňa 3. mája 2004 okresný súd vyžiadal z Katastrálneho úradu Žilina (ďalej len

„katastrálny úrad“) spis sp. zn. V 2363/94 v lehote 15 dní.

Dňa 20. mája 2004 bol predložený žiadaný spis katastrálneho úradu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa vo svojej sťažnosti domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu, účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna

neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu

na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na

naplnenie ústavného práva zaručeného nestačí, aby všeobecný súd

o veci iba konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho

meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

ústavný súd uvádza vo svojich rozhodnutiach, až právoplatným rozhodnutím štátneho

orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv

(napr. , a iné).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania

a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že hoci predmetom sporu sú finančné nároky sťažovateľky, ide o vec, ktorá po právnej

a skutkovej stránke patrí k štandardnej agende okresného súdu. Taktiež je potrebné

poznamenať, že k dokazovaniu vo veci ani nedošlo, lebo nebolo vykonané žiadne

pojednávanie.

Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľka ani odporca v konaní neprispeli k prieťahom, aktívne pristupovali k výzvam

okresného súdu a predkladali dôkazy a vyjadrenia.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočností, či v dôsledku

postupu okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd takéto

porušenie zistil, a to bez existencie zákonnej prekážky.

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 14. septembra 2000, keď zaslal

výzvu odporcovi na vyjadrenie (ten sa vyjadril 10. októbra 2000) do 14. februára 2001, keď

bol spis prevedený do registra „C“, teda 5 mesiacov, od 14. februára 2001 do 14. októbra

2003, keď sudca vyžiadal vyjadrenie odporcu k zmene petitu, teda 32 mesiacov,

a od 18. novembra 2003 do 5. mája 2004, keď znova vyžiadal vyjadrenie a vypracoval

dožiadanie, teda ďalších 6 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní boli 43 mesiacov. Časť

z toho v rozsahu 3 mesiacov možno objektivizovať na prípravu úkonov, no aj tak prieťahy

boli 40 mesiacov, teda 3 roky a 4 mesiace.

Predseda okresného súdu na túto skutočnosť reagoval konštatovaním, že zákonná

sudkyňa odišla do dôchodku a bude ustanovený nový sudca.

Ústavný súd už v priebehu predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ustálil,

že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát

zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. ).

Základné právo zaručené podľa sa realizuje takým konaním

všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa

obrátila na súd v konkrétnej veci. Tieto skutočnosti sa týkajú aj právnickej osoby.

V konkrétnom prípade okresný súd nevykonal vo veci ani jedno pojednávanie,

ani len neprikročil k pojednávaniu vo veci a vykonal len elementárne úkony, ktorými

zisťoval stanoviská strán. Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (bod 1 výroku nálezu).

Podľa ak porušenie základných práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky, a preto vyhovel aj jej

návrhu, aby uložil okresnému súdu konať bez prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk,

čo odôvodnil ujmou, ktorú utrpel a ktorá mu ešte vzniká.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V konkrétnych okolnostiach prípadu ústavný súd vidí dôvody na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v dĺžke prieťahov, predmete konania na okresnom

súde a jeho význame pre sťažovateľku, a preto rozhodol o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľka požadovala priznanie trov konania svojho právneho zastúpenia

vo výške 20 960 Sk za dva úkony právnej pomoci a dva režijné paušály.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho.

Podľa ustanovenia ústavný súd môže uložiť

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania niektorému účastníkovi, aby inému

účastníkovi úplne alebo sčasti uhradil trovy konania.

Ústavný súd rozhodol, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľky, nariadil

okresnému súdu vo veci konať a uhradiť aj primerané finančné zadosťučinenie, čo možno

hodnotiť ako úspech sťažovateľky v konaní. Preto nariadil aj uhradenie trov právneho

zastúpenia sťažovateľky (bod 4 výroku nálezu).

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Oba úkony právnej pomoci boli realizované v roku 2004 a podľa citovanej vyhlášky

za jeden úkon pred ústavným súdom v tomto roku prináležia trovy vo výške 4 534 Sk

a paušál vo výške 136 Sk, spolu 9 340 Sk. Uvedenú sumu ústavný súd zaviazal okresný súd

uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky (bod 4 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti návrhu ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2004