Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 126/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana

Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť V. M. – L., bytom K., zastúpeného advokátom

JUDr. T. Š., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo V. M. – L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. M. – L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. M. – L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 14 010 Sk

(slovom štrnásťtisícdesať korún slovenských), ktorú je Okresný súd Košice II povinný

vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. T. Š., K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. júla 2004

č. k. -6 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. M. – L., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 25. februára 1994 podal na Okresnom

súde Košice II návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“).

Podľa tvrdenia sťažovateľa „Vzhľadom na povahu sporu nemožno hovoriť ani

o zložitosti skutkovej, ani o jeho právnej komplikovanosti. Podľa mojej mienky k prieťahom

došlo výlučne zavinením súdu“.

Sťažovateľ uviedol, že viackrát (9. marca 1994, 8. marca 1995, 8. júna 1995,

8. decembra 1995, 19. septembra 1997, 12. januára 1998, 12. mája 1998, 15. marca 1999,

3. januára 2003, 5. decembra 2003, 11. februára 2004) urgoval pokračovanie v konaní a ani

sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi okresného súdu 10. februára 2004

neviedla k efektívnej náprave. Vo veci nie je do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu

na súde prvého stupňa ešte rozhodnuté.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného

práva, prikázal okresnému súdu „vo veci neodkladne konať“, priznal mu finančné

zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a trovy jeho právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd zastúpený jeho predsedom vyjadrením č. Spr. 1148/04 zo 6. augusta

2004 a sťažovateľ prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu z 23. augusta 2004.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ktorej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohoto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. .

Dňa 25. februára 1994 podal sťažovateľ zastúpený advokátkou JUDr. K. P. z K.

(ďalej len „advokátka č. 1“) proti odporkyni I. M. – L. z K. (ďalej len „odporkyňa“),

zastúpenej advokátkou JUDr. K. H. z K. (ďalej len „advokátka č. 2“), návrh na vyporiadanie

BSM (po rozvode manželstva).

Dňa 3. marca 1994 vyzval okresný súd advokátku č. 1 na predloženie plnomocenstva

na zastupovanie sťažovateľa a odporkyňu na vyjadrenie k návrhu (splnené - požadované

doručené okresnému súdu 9. marca 1994, resp. 16. marca 1994).

Na výzvu okresného súdu z 20. apríla 1994 uhradil sťažovateľ súdny poplatok

13. mája 1994 v kolkových známkach.

Dňa 20. júna 1994 požiadal okresný súd Slovenskú štátnu sporiteľňu Košice (ďalej

len „SŠSP“) o predloženie výpisov z účtov mladomanželských pôžičiek sťažovateľa

a odporkyne (výpisy doručené okresnému súdu 28. júna 1994).

Dňa 17. marca 1995 boli účastníci predvolaní na pojednávanie stanovené na 4. máj

1995. Toto pojednávanie bolo na žiadosť účastníkov (pokus o zmier) odročené na neurčito.

Sťažovateľ 9. júna 1995 okresnému súdu oznámil, že k zmieru nedošlo a že trvá na

podanom návrhu.

Okresný súd 19. júna 1995 vyzval Stavebné bytové družstvo III, Košice (ďalej len

„SBD“) na oznámenie zostatkovej hodnoty členského podielu k bytu účastníkov

v Košiciach. (SBD oznámilo 18. septembra 1995, že zostatková hodnota bytu je 25 000 Sk).

Okresný súd 24. januára 1996 predvolal účastníkov na pojednávanie určené na

19. marec 1996. Na tomto pojednávaní konanom za prítomnosti účastníkov bol vykonaný

neúspešný pokus o zmier. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predvolania

a vypočutia svedkov navrhnutých odporkyňou.

Pojednávanie stanovené na 15. október 1996 bolo pre neúčasť účastníkov a ich

právnych zástupcov (advokátka č. 1 požiadala 30. septembra 1996 o odročenie

pojednávania z dôvodu jej kúpeľnej liečby) odročené na neurčito.

Okresný súd 16. mája 1997 predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov

na pojednávanie, ktorého termín stanovil na 19. jún 1997.

Toto pojednávanie bolo na žiadosť účastníkov odročené z dôvodu vykonania pokusu

o mimosúdne vysporiadanie veci v lehote 30 dní.

Na výzvu okresného súdu z 12. septembra 1997 advokátka č. 1 oznámila, že

k dohode nedošlo.

Okresný súd 1. júna 1999 predvolal účastníkov na pojednávanie, ktorého termín

stanovil na 7. september 1999. Na tomto pojednávaní účastníci oznámili, že v súčasnosti

prebieha na okresnom súde konanie o zrušenie práva spoločného užívania družstevného

bytu (pod sp. zn. , resp. ), ktorého sú účastníkmi. Z uvedeného

dôvodu okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia predmetnej veci.

Dňa 7. júna 2002 bol okresnému súdu doručený rozsudok Krajského súdu

v Košiciach (sp. zn. z 10. apríla 2002), ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Košice II (č. k. -75 z 24. septembra 2001).

Dňa 14. novembra 2002 bol daný pokyn pre súdnu kanceláriu na pripojenie súdneho

spisu sp. zn. (spis bol pripojený 3. decembra 2002).

Pokynom z 20. januára 2003 bolo súdnej kancelárii uložené súdny spis

sp. zn. zapožičať Krajskej prokuratúre Košice (sťažovateľ podal návrh na

mimoriadne dovolanie).

Sťažovateľ 3. januára 2003 žiadal o urýchlené pokračovanie vo veci, lebo konanie

vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 20. júna 2002 (za nájomcu bytu

a členku SBD bola určená odporkyňa).

Okresný súd 19. novembra 2003 predvolal účastníkov na pojednávanie stanovené na

10. február 2004. Toto pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neúčasť odporkyne odročené

na 13. máj 2004.

Právna zástupkyňa sťažovateľa 13. apríla 2004 žiadala odročiť pojednávanie, lebo

v čase od 30. apríla do 13. mája 2004 bude na dovolenke v zahraničí a sťažovateľ trvá na jej

účasti na pojednávaní.

Pojednávanie (13. mája 2004) bolo odročené na neurčito.

Okresný súd 15. júla 2004 predvolal účastníkov a ich právnych zástupcov na

pojednávanie stanovené na 5. október 2004.

Súdny spis sp. zn. bol 10. augusta 2004 predložený na nahliadnutie

ústavnému súdu.

K sťažnosti bola pripojená odpoveď predsedu okresného súdu č. Spr. 2340/04

z 18. februára 2004 na sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy v konaní z 10. februára 2004.

Predseda okresného súdu v nej vykonal chronologický výpočet úkonov súdu

a konštatoval, že „Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonaných úkonov je

zrejmé, že v konaní skutočne došlo k prieťahom, nie však v takom rozsahu, ako uvádzate vo

svojej sťažnosti. Prieťahy vznikli v období od 19. septembra 1997 do 28. mája 1999 a od

20. júna 2002 do 19. novembra 2003 a za tieto sa Vám ospravedlňujem. Boli však

spôsobené aj objektívnymi dôvodmi, a to veľkým počtom nevybavených vecí aj v súdnom

oddelení vo veci konajúceho sudcu, ktorých je aj v súčasnosti 887“.

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

2. Predseda okresného súdu vo svojom uvedenom vyjadrení (zo 6. augusta 2004)

k opodstatnenosti sťažnosti informoval o doterajšom priebehu konania a uviedol:

„Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonaných úkonov dané konanie

skutočne nemožno hodnotiť ako úplne bezprieťahové. Na jeho dĺžku však malo vplyv

i správanie samotného sťažovateľa, ktorý nezaplatil s podaním návrhu súdny poplatok,

spolu so žalovanou opakovane požiadali o odročenie vytýčených pojednávaní za účelom

pokusu o mimosúdnu dohodu a dvakrát sa nezúčastnil pojednávaní (v jednom prípade bez

ospravedlnenia a v druhom požiadala jeho právna zástupkyňa o odročenie pojednávania).

Je potrebné poukázať i na objektívnu okolnosť, spočívajúcu v prerušení konania do

právoplatného skončenia súvisiaceho konania, vedeného na tunajšom súde a tiež na

skutkovú náročnosť, ktorá je danému typu sporov vlastná.“

Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol, že: „S ohľadom na

jeho obsah nepovažuje za nutné reagovať na jednotlivé tvrdenia, pretože správanie sa

sťažovateľa prispelo k prieťahom v relatívne malom rozsahu.“

3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

údu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré trvá už vyše 8 rokov

a v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

3.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná vec

nie je sporom, ktorý by bolo potrebné považovať za tak zložitú vec, ktorá by ovplyvňovala

doterajšiu dĺžku konania.

3.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej veci)

ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Sťažovateľ sa o priebeh konania zaujímal (viacnásobné urgovanie pokračovania

v konaní, sťažnosť na prieťahy v konaní) a promptne reagoval na výzvu okresného súdu

na zaplatenie súdneho poplatku).

Uhradenie súdneho poplatku až na výzvu okresného súdu 2 mesiace a 2 týždne po

nápade veci (v uvedenej dobe však okresný súd zabezpečoval aj predloženie plných moci od

advokátov a vyjadrenie odporkyne k návrhu), prípadne odročenie pojednávaní (4. mája

1995, resp. 19. júna 1997) na žiadosť účastníkov k dôvodu vykonania pokusu zmierlivého

vyriešenia sporu (spolu v trvaní 6 mesiacov a 3 týždne) neboli takými skutočnosťami, ktoré

by zásadnou mierou ovplyvnili doterajšiu dĺžku konania.

3.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že konanie na okresnom súde, ktoré začalo vo februári 1994, prebieha doteraz,

t. j. vyše deväť rokov bez toho, aby súd vo veci meritórne rozhodol. V tejto súvislosti

zároveň konštatuje, že okresný súd bol

- od 28. júna 1994 (doručenie výpisov zo SŠSP na základe výzvy okresného súdu) do

17. marca 1995 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní vyše ôsmich mesiacov,

- od 19. septembra 1997 (oznámenie advokátky č. 1, že k mimosúdnej dohode medzi

účastníkmi nedošlo) do 1. júna 1999 (predvolanie na pojednávanie), t. j. vyše

20 mesiacov a

- od 7. júna 2002 (doručený rozsudok krajského súdu) do 19. novembra 2003

(predvolanie na pojednávanie), t. j. 17 mesiacov.

bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda vyše 46 mesiacov (takmer štyri roky)

neboli vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného

súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno v posudzovanej veci akceptovať. Ako je to už

uvedené pod bodom 3. 2 (hodnotenie správania sťažovateľa), úhrada súdneho poplatku až

na výzvu okresného súdu a odročenie dvoch pojednávaní na vykonanie pokusu o zmier nie

sú skutočnosťami majúcimi podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania v predmetnej veci.

Prerušenie konania do právoplatného ukončenia sporu vedeného pod

sp. zn. (od 7. septembra 1999 do 7. júna 2002) ako obranu okresného súdu

ústavný súd akceptoval.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v ,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov, pretože vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd

dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa nie je žiadnou garanciou toho, že okresný

súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk

z dôvodu, že „Spory medzi manželmi o rozdelenie ich spoločného majetku už aj z toho

titulu, že k nim dochádza po rozpade manželstva, sú do značnej miery frustrujúce.

Psychicky zle na mňa vplýva neustále, najmä však dlhotrvajúce oživovanie konfliktov medzi

mnou a odporkyňou v spore“. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného

práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za dôvodné

priznať mu finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného

súdu) považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) 25. júna 2004 a vyjadrenie z 23. augusta 2004.

Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo

výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za tri úkony teda predstavujú

13 602 Sk a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3

vyhlášky) sumu 14 010 Sk. Z týchto dôvodov ústavný súd preto v tejto časti rozhodol tak,

ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2004