Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 171/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Andreja Pribulu, bytom G., zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Andreja Pribulu o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2004 doručená sťažnosť MUDr. Andreja Pribulu, bytom G. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , .

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1

a prvej vety dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -69,

z 28. mája 2004, zrušil toto uznesenie a vec vrátil krajskému súdu. Napokon

požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a náhradu všetkých trov konania.

Z podania vyplýva, že právoplatným uznesením krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2004 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -138 z 15. decembra 2003 tak, že sťažovateľovi bolo nariadené,

aby v lehote troch dní predbežne odovzdal maloletého A. P. do starostlivosti matky.

Sťažovateľ v následnom konaní o výkone rozhodnutia vedenom na základe vyššie

citovaného predbežného opatrenia podal ako povinný odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu sp. zn. z 26. marca 2004, ktorým bol nariadený výkon právoplatného

predbežného opatrenia o odňatí maloletého dieťaťa sťažovateľovi a jeho odovzdaní do

starostlivosti matky. Ďalej podal odvolanie aj proti následnému uzneseniu okresného súdu

sp. zn. zo 14. apríla 2004, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta vo

výške 2 000 Sk.

Uznesením krajského súdu č. k. -69, z 28. mája 2004

boli obe uznesenia okresného súdu potvrdené, pričom uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené 15. júla 2004.

Sťažovateľ považuje uznesenie krajského súdu za porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu v zmysle a prvej vety dohovoru.

Vo vzťahu k potvrdeniu uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 26. marca 2004 o nariadení výkonu rozhodnutia sťažovateľ namieta, že bolo vydané

v rovnaký deň, keď okresnému súdu došiel návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, teda

26. marca 2004, hoci podľa príslušných ustanovení zákona nebolo možné výkon

rozhodnutia okamžite nariadiť. Mali tomu predchádzať niektoré iné zákonom predpísané

úkony.

Vo vzťahu k potvrdeniu uznesenia okresného súdu sp. zn.

zo 14. apríla 2004 o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľ namieta, že v skutočnosti nešlo

o poriadkovú pokutu v zmysle (ďalej len „OSP“), ale

o pokutu podľa v rámci konania o výkone rozhodnutia. Táto pokuta je odlišným

inštitútom ako poriadková pokuta. To znamená, že v rámci výkonu rozhodnutia bolo použité

opatrenie, pre ktoré nebol daný nijaký dôvod. Sťažovateľ totiž príčinu pre postup podľa

nedal.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -218 z 27. februára 2004 vyplýva, že

krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu č. k. -138 z 15. decembra

2003 a vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil sťažovateľovi, aby v lehote do troch dní od

doručenia uznesenia odovzdal maloletého A. P. do starostlivosti matky.

Z výzvy na plnenie rozhodnutia súdu sp. zn. z 26. marca 2004

vyplýva, že okresný súd vyzval sťažovateľa, aby nemaril výkon uznesenia krajského súdu

č. k. -218 z 27. februára 2004 a dôsledne rešpektoval povinnosť z neho

vyplývajúcu. Pre prípad, že bude výzva bezvýsledná, upozornil okresný súd na možnosť

nariadenia výkonu rozhodnutia ukladaním pokút podľa alebo nariadenia

odňatia dieťaťa a jeho odovzdania tomu, komu bolo podľa rozhodnutia súdu zverené do

starostlivosti.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 26. marca 2004 vyplýva, že

okresný súd nariadil výkon uznesenia krajského súdu č. k. -218 z 27. februára

2004 odňatím maloletého A. P. a jeho odovzdaním do starostlivosti matky.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie prostredníctvom právnej

zástupkyne 16. apríla 2004.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 26. marca 2004 vyplýva, že

tento ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za opatrovníka pre maloletého

A. P. na jeho zastupovanie v konaní vo veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletého.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne

odvolanie 16. apríla 2004.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla 2004 vyplýva, že

okresný súd uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 2 000 Sk s povinnosťou

zaplatiť ju na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia

uznesenia vyplýva, že matka sa bezúspešne domáhala na základe právoplatného uznesenia

krajského súdu, a to 23. marca 2004, prevzatia maloletého dieťaťa. Dieťa jej sťažovateľ

neodovzdal ani neskôr na základe výzvy okresného súdu, a preto v zmysle § 273 ods. 1, ako

aj bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 2 000 Sk, keďže

dobrovoľne nesplnil súdne rozhodnutie o výchove maloletého dieťaťa.

Z odvolania sťažovateľa z 11. mája 2004 podaného proti tomuto uzneseniu

prostredníctvom právnej zástupkyne vyplýva, že sťažovateľ žiadal uznesenie zrušiť.

Namietal, že uznesenie krajského súdu č. k. -218 z 27. februára 2004

sa nestalo vykonateľným, lebo v rozpore s ustanovením bolo doručené iba

jeho právnej zástupkyni, nie teda aj jemu osobne. To znamená, že trojdňová lehota na

plnenie ešte vôbec nezačala plynúť a nebolo preto dôvodu ukladať mu pokutu. Ďalej

namietal, že súd mu nemohol uložiť poriadkovú pokutu, lebo táto je inštitútom

vyplývajúcim z ustanovenia , čo však nemá nič spoločného s daným prípadom.

Napokon bol toho názoru, že uznesenie bolo vydané miestne nepríslušným súdom.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -69, z 28. mája 2004

vyplýva, že krajský súd potvrdil jednak uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 26. marca 2004 a jednak uznesenie okresného súdu sp. zn. z 26. marca

2004 (správne má byť zo 14. apríla 2004) o uložení poriadkovej pokuty.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že pokiaľ ním bolo potvrdené

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 26. marca 2004, nešlo o potvrdenie

uznesenia okresného súdu sp. zn. z 26. marca 2004 o nariadení výkonu

rozhodnutia odňatím a odovzdaním maloletého dieťaťa matke, ale o potvrdenie uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 26. marca 2004 o ustanovení opatrovníka pre

maloleté dieťa.

Vo vzťahu k potvrdeniu uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 26. marca 2004 (správne má byť zo 14. apríla 2004) o uložení poriadkovej pokuty

vychádzal krajský súd z toho, že sťažovateľ nesplnil povinnosť uloženú mu predbežným

opatrením, a preto bolo potrebné postupovať v zmysle ustanovenia .

Odvolacie námietky sťažovateľa považoval za nedôvodné. Tie boli založené na tom, že

vzhľadom na ustanovenie nestačilo v tomto prípade doručiť uznesenie

krajského súdu č. k. -218 z 27. februára 2004, ktorým bolo potvrdené

predbežné opatrenie (exekučný titul) iba právnej zástupkyni sťažovateľa, ale aj priamo

sťažovateľovi, lebo sa mu týmto uznesením ukladala určitá povinnosť. Sťažovateľ bol preto

toho názoru, že predbežné opatrenie sa nestalo vykonateľným. Podľa názoru krajského súdu

však ustanovenie má na mysli iba tie prípady, kedy sa ukladá účastníkovi nejaká

povinnosť priamo v konaní, nie teda rozhodnutím konečným. V súvislosti s námietkou

miestnej nepríslušnosti okresného súdu krajský súd poukázal (i keď pri odôvodnení výroku

o potvrdení uznesenia o ustanovení opatrovníka) na ustanovenie

a dospel k názoru, že z hľadiska miestnej príslušnosti je rozhodujúce, že uznesením

okresného súdu sp. zn. z 3. júna 2003 bolo maloleté dieťa zverené do výchovy

a opatery matky.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu č. k. -69,

z 28. mája 2004 nebolo doručené 15. júla 2004 sťažovateľovi, ako sa to

uvádza v sťažnosti, ale toho istého dňa jeho právnej zástupkyni.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...), ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné uviesť,

že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , ).

Sťažovateľ predovšetkým namieta porušenie označených základných práv podľa jeho

názoru tým výrokom uznesenia krajského súdu č. k. -69,

z 28. mája 2004, ktorým malo byť potvrdené uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 26. marca 2004 o nariadení výkonu rozhodnutia odňatím

maloletého dieťaťa otcovi a jeho odovzdaním matke. Skutočnosť je však taká, že krajský

súd toto uznesenie okresného súdu dosiaľ neskúmal a o odvolaní sťažovateľa proti nemu

ešte nerozhodol.

Výrok, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 26. marca 2004 sa týka v skutočnosti toho uznesenia, ktorým bol maloletému dieťaťu

ustanovený opatrovník v konaní o výkone rozhodnutia. Je preto očividné, že neexistujúcim

potvrdzujúcim výrokom krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu označených základných

práv sťažovateľa.

Ďalej sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv aj ďalším výrokom

uznesenia krajského súdu č. k. -69, z 28. mája 2004, ktorým

bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 26. marca 2004 o uložení

poriadkovej pokuty.

V tejto súvislosti ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že tak v záhlaví uznesenia,

ako aj v jeho výrokovej časti je zrejme nesprávne uvedené, že ide o uznesenie okresného

súdu z 26. marca 2004. V skutočnosti bolo uznesenie okresného súdu sp. zn.

o uložení poriadkovej pokuty vydané 14. apríla 2004. Túto zrejmú nesprávnosť možno

kedykoľvek opraviť postupom podľa .

Podľa názoru ústavného súdu uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 14. apríla 2004 o uložení poriadkovej pokuty v sume 2 000 Sk nemožno čo sa týka jeho

podstaty nič vyčítať. Je nesporné, že sťažovateľ povinnosť uloženú vykonateľným

rozhodnutím krajského súdu nesplnil a pokuta je uložená v zákonných medziach.

Zodpovedá skutočnosti, že v ustanovení s. 1 sa hovorí o možnosti postupného

ukladania pokút, nie teda poriadkových pokút. Poriadková pokuta je zakotvená v ustanovení

a naozaj má odlišný charakter. Táto terminologická chyba však nič nemení

na tom, že sťažovateľovi bola uložená pokuta na základe ustanovenia .

Sťažovateľ žiaden iný dôvod porušenia označených základných práv neuvádzal. Preto aj

z tohto pohľadu treba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2004