Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 250/04
PDF · 148.68 KB
No categories available
II. ÚS 250/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra
2004 predbežne prerokoval sťažnosť P. R., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. S.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej
pod sp. zn. V-2 8 C 39/90 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 31. decembra
2003 doručené podanie P. R. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., zastúpeného advokátom
JUDr. Ľ. S., B., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) vo veci jeho návrhu na náhradu škody sp. zn. V-2 8 C 39/90.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ sa domáhal návrhom, zo dňa 27. 07. 1990 doručeným Okresnému súdu
Bratislava-vidiek 07. 08. 1990 náhrady škody, ktorú mu spôsobila odporkyňa Ľ. B., tým že
ho dňa 22. 05. 1989 zasiahla strelou zo vzduchovky do ľavého oka, čím mu spôsobila ťažké
ublíženie na zdraví spolu s trvalým následkom stratou videnia. Odporkyňa bola rozsudkom
Okresného súdu Bratislava-vidiek č. k. 5 T 82/89 zo dňa 08. 11. 1989 uznaná vinnou
z trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
a okrem uloženého trestu jej bola uložená aj povinnosť nahradiť sťažovateľovi škodu vo
výške 1.650,- Kčs titulom bolestného.
Okresný súd Bratislava-vidiek rozsudkom zo dňa 13. 02. 1991, č. k. 8 C 39/90-71
zaviazal odporkyňu... zaplatiť sťažovateľovi sumu 49.557,- Kčs z titulu náhrady škody
spôsobenej na zdraví do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a ďalej zaviazal
odporkyňu Ľ. B. platiť sťažovateľovi mesačne 200,- Kčs od septembra 1991 do skončenia
štúdia na SOU a taktiež nahradiť sťažovateľovi trovy konania.
Proti tomuto rozsudku sa odporkyňa odvolala na Krajský súd v Bratislave, ktorý
rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 09. 1991, č. k. 13 Co 271/91-90 a potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v časti prísudku v sume 23.398,-Kčs. Vo zvyšku nárok z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia, náhrady cestovného a náhrady mzdy za mesiac máj a jún 1989
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol. V časti výroku týkajúceho sa náhrady
mzdy za obdobie od 01. 09. 1989 a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po doplnení dokazovania Okresný súd Bratislava-vidiek rozsudkom zo dňa 26. 02.
1993, č. k. 8 C 39/90-132 rozhodol tak, že odporkyňu... zaviazal k povinnosti zaplatiť
sťažovateľovi sumu vo výške 28.180,- Sk, nahradiť trovy konania vo výške 1.456,- Sk a trovy
právneho zastúpenia vo výške 7.7870,-Sk.
Na odvolanie odporkyne... Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo
dňa 31. 05. 1993, č. k. 17 Co 152/93-153 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava-vidiek
a vrátil mu vec na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že nie je vecne správny.
V rámci tohto konania je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III
sa dopustil viacerých procesných pochybení, ktoré uvádza Krajský súd Bratislava
v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 31. 05. 1993 a na základe ktorých musel vec opäť
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie...
... Sťažovateľ sa opakovane písomne aj telefonicky sťažoval na zbytočné prieťahy
v konaní Okresného súdu Bratislava III. Dňa 26. 11. 1997 podal sťažovateľ písomne
sťažnosť... predsedovi Okresného súdu Bratislava III... Sťažovateľ sa sťažnosťou podľa
zákona o štátnej správe súdov, zo dňa 17. 10. 2000 domáhal odstránenia zbytočných
prieťahov v konaní... Dňa 08. 10. 2001 sa sťažovateľ domáhal nápravy v konaní Okresného
súdu Bratislava III u Krajského súdu v Bratislave, ktorý z dôvodu svojej nepríslušnosti
postúpil sťažnosť... na vybavenie predsedovi Okresného súdu Bratislava III..., ktorý
odpovedal sťažovateľovi upovedomením zo dňa 12. 02. 2002. Predseda... konštatoval, že
sťažnosť je dôvodná a že sudca nekonal vo veci od 08. 01. 2001 až po deň vyhotovenia
predmetného upovedomenia...
... Sťažovateľ považuje nečinnosť súdu v nasledujúcich obdobiach
od 20. 06. 1996 do 10.02. 1998
od 08. 09. 1998 do 05. 10. 1999
od 02. 03. 2000 do 07. 01. 2001
od 09. 01. 2001 do 13. 01. 2003
od 20. 03. 2003 do 04. 09. 2003
za prieťah v súdnom konaní. Sťažovateľ sa domnieva, že napadnutým rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20. 03. 2003, spis. zn.: V-2 8 C 39/90-234 bolo
porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.
v primeranej lehote, ktoré je zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, v článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... a v článku 38 ods. 2 ústavného
zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný
zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:
„Základné právo P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: V-2 8 C 39/90-234 porušené bolo.
P. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom
dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet
JUDr. Ľ. S., advokáta... tak, ako budú dodatočne vyčíslené, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je
zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú je preto možné považovať takú sťažnosť, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).
Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje ochranu tomuto
základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu
označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).
Okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. V-2 8 C 39/90 rozhodol rozsudkom
20. marca 2003 doručeným sťažovateľovi (žalobcovi), resp. jeho právnemu zástupcovi
4. septembra 2003. Proti rozsudku podala odporkyňa 21. októbra 2003 odvolanie. Vo
vyjadrení k odvolaniu odporkyne doručenému okresnému súdu 4. decembra 2003
sťažovateľ žiadal, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) odvolanie
odmietol ako podané oneskorene a aby potvrdil rozsudok prvostupňového súdu z 20. marca
2003. Krajský súd rozhodol 31. mája 2004 (uznesenie sp. zn. 9 Co 143/04 doručené
okresnému súdu 3. júna 2004 a doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 17. júna 2004)
tak, že odvolanie odmietol ako podané oneskorene.
Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti
sťažovateľa ústavnému súdu, t. j. 31. decembra 2003, už nemohol žiadnym ústavne
relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento stav
viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne
neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. novembra 2004