Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 254/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť K. P., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. H. K., K., vo

veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice - okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. októbra 2004 doručená sťažnosť K. P., bytom K., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Predmetom konania je náhrada škody za ublíženie na zdraví, ktoré začalo na základe

návrhu vtedy ešte maloletej sťažovateľky z 21. júla 1998, ktorý bol upravený a doplnený

podaním jej právnej zástupkyne zvolenej jej zákonným zástupcom – otcom z

8. septembra 1998. Sťažovateľka utrpela ujmu na zdraví pri dopravnej nehode a domáha sa

odškodnenia od žalovaného v napadnutom konaní, ktorým je Nákladná automobilová

doprava 1024 Košice, a. s. (ďalej len „žalovaný“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že súd vo veci nezačal konať, a preto

opakovane urgovala pokračovanie v konaní svojimi 12 urgenciami v rokoch 1998 - 2000

(ktoré v prílohe dokladovala).

Po poslednej urgencii 8. novembra 2000 okresný súd zastavil konanie voči

zamestnancovi žalovaného, ktorého sťažovateľka tiež žalovala, a konanie voči žalovanému

vylúčil na samostatné konanie sp. zn. – po tri a pol roku. Okresný súd opätovne

vo veci nekonal, a tak sťažovateľka opäť urgovala nariadenie pojednávania. Po tejto

urgencii súd začal konať – postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu

Košice II, ktorý s postúpením nesúhlasil. Krajský súd v Košiciach určil, že na konanie je od

počiatku miestne príslušný okresný súd, ktorý vec vedie pod sp. zn. .

V nadväznosti na to okresný súd nariadil na 10. september 2001 pojednávanie (po vyše

štyroch rokoch) a na tomto pojednávaní konanie prerušil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na

majetok žalovaného. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -10

z 15. marca 1999 vyhlásil konkurz. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 29. júna 2000 zmenil uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 12. októbra 1999 č. k. -28 tak, že návrh zamietol. Následne Krajský súd

v Košiciach uznesením sp. zn. z 11. septembra 2000 vyhlásil konkurz na majetok

dlžníka.

Sťažovateľka uvádza, že svoj návrh si nemohla uplatniť v konkurznom konaní,

pretože o tom môže rozhodnúť len súd a správca konkurznej podstaty túto právomoc nemá.

Na výzvu okresného súdu z 18. februára 2004 oznámila, že na podanej žalobe trvá

a žiada, aby súd pokračoval v konaní a nariadil termín pojednávania, čo sa však nestalo.

Sťažovateľka preto podala 13. apríla 2004 sťažnosť predsedovi okresného súdu, na ktorú

predseda okresného súdu reagoval tak, že konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky nie je

dôvodná, pretože po vyhlásení konkurzu nemôže vo veci konať.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že od podania žaloby prešlo viac ako sedem

rokov a bolo nariadené len jedno pojednávanie a v konaní nebolo vydané rozhodnutie vo

veci samej. Sťažovateľka je toho názoru, „že i po vyhlásení konkurzu mohol súd podľa zák.

328/1991 o konkurze a vyrovnaní platného v čase rozhodovania súdu o jeho prerušení ďalej

konať podľa § 14 ods. 1 písm. d) tohto zákona na môj návrh ako úpadcovho odporcu. Súd

však bez ďalšieho konanie prerušil. Ak by bol súd vo veci konal a konanie by sa právoplatne

skončilo mohlo dôjsť k uspokojeniu môjho nároku zo strany vedľajšej účastníčky, čo však po

očakávanom budúcom výmaze žalovaného z príslušného obchodného registra, teda po jeho

zániku nebude možné.“.

Od ústavného súdu žiada vydať takéto rozhodnutie:

„1./ Základné právo sťažovateľky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie, č. k. porušené.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice – okolie povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie ().

Sťažovateľka požaduje vysloviť porušenie jej základného práva v čase, keď

namietané konanie je prerušené.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľky

malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , je t. č. v dôsledku skutočnosti, že uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 1999 sp. zn. bol vyhlásený konkurz

na majetok žalovaného, t. j. povinného v napadnutom konaní pred okresným súdom

vedenom pod sp. zn. , resp. , prerušené (§ 14 ods. 1 písm. d)

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ďalej len

„zákon o konkurze a vyrovnaní“). Z tohto dôvodu nemožno v prerušenom konaní

vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty jeho

účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to bolo uvedené

vyššie, a to až do času, kým nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom

predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo,

že v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka

prerušenia konania už odpadla. Vo svojej sťažnosti síce uviedla, že po vyhlásení konkurzu

mohol okresný súd konať na základe jej návrhu, ale nepreukázala, že podala takýto návrh

ako odporkyňa úpadcu, resp. že využila iné prostriedky, ktoré mala k dispozícii podľa

zákona o konkurze a vyrovnaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť v dôsledku existencie zákonnej

prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (napr. , , ). Z uvedeného dôvodu

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou () sťažnosť

sťažovateľky odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004