Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 147/04
PDF · 224.51 KB
No categories available
III. ÚS 147/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2004
v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra
Dobríka prerokoval sťažnosť J. J., bytom K., a A. J., bytom K., zastúpenej opatrovníkom
J. J., bytom K., právne zastúpených advokátom JUDr. A. F., Advokátska kancelária, K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 575/98, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo J. J. a A. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 575/98 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 575/98
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. A. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
J. J. a A. J. na účet advokáta JUDr. A. F., Advokátska kancelária, K., vo výške 9 340 Sk
(slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.
6. Sťažnosti J. J. a A. J. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2004 doručená sťažnosť J. J., bytom K. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a A. J., bytom K.
(ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“), zastúpenej opatrovníkom J. J., bytom K., na základe
rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. Nc 303/97-28 z 21. apríla 1998 (ďalej
aj „sťažovatelia“), právne zastúpených advokátom JUDr. A. F., Advokátska kancelária, K.,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 575/98
o zrušenie práva užívania bytu a rodinného domu.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že sú účastníkmi konania, ktoré je vedené na
okresnom súde pod sp. zn. 16 C 575/98. Okresný súd v odpovedi na sťažnosť sťažovateľov
zo 4. novembra 2003 uviedol, že prvostupňový súd vo veci koná a vytýčil pojednávanie na
15. január 2004. Táto odpoveď okresného súdu bola podľa názoru sťažovateľov iba
účelová, pretože po nej prvostupňový súd „upovedomením z 30. 12. 2003 vo veci prestal
konať“. Konanie okresného súdu je v rozpore s právom sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Podľa ich názoru okresný súd vo veci robí prieťahy, aby nemusel
rozhodnúť vo veci. Svojím nekonaním okresný súd spôsobuje sťažovateľom škodu, keďže
sťažovateľ v 1. rade musí bývať v domove dôchodcov, za čo musí platiť, a sťažovateľka
v 2. rade nemá žiadnu podporu pri bývaní a znáša všetky náklady. Sťažovatelia neprispeli
svojim postupom k neprimeranej dĺžke konania. Doba, ktorá prešla od podania návrhu až
dosiaľ, bez toho, aby odporca konal vo veci, je neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná.
Porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia
sťažovatelia v tom, že konanie do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.
Sťažovatelia považujú za primerané, aby im v tejto veci bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk. Domnievajú sa, že doba, ktorá uplynula od
podania návrhu až dosiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby
žijú sťažovatelia v stave právnej neistoty.
Sťažovatelia v sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Práva sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl.
48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods.
1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov
č. 3, 5 a 6 bolo postupom Okresného súdu Košice I sp. zn. 16 C 575/1998 zo dňa 30. 12.
2003 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Košice I sp. zn. 16 C 575/98 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie
vo výške 100 000,- Sk.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.“
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu
podaním z 25. októbra 2004. V tomto podaní uvádza, že v roku 2004 došlo
k strate predmetného súdneho spisu. Okresný súd 6. augusta 2004 začal s rekonštrukciou
spisu. Požiadal účastníkov a ich právnych zástupcov, aby predložili rovnopisy podaní,
o ktorých majú vedomosť, že boli predložené v tomto konaní okresnému súdu. Ani takto
zrekonštruovaný spis nie je kompletný. Z uvedeného dôvodu sa predseda
okresného súdu nevie vyjadriť k postupu súdu a účastníkov v konaní a nevie jednoznačne
uviesť, či došlo v konaní k nejakým prieťahom, ak áno, z akého dôvodu a kto je za ne
zodpovedný.
Predseda okresného súdu v podaní z 18. novembra 2004 uviedol v súlade
s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že netrvá
na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.
Právny zástupca sťažovateľov podaním z 18. novembra 2004 uviedol, že netrvá
na ústnom pojednávaní.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 147/04-12 z 5. mája 2004 bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval
(II. ÚS 26/95).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru pokiaľ ide o „právo na prerokovanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01).
Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie
príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu
Pokiaľ ide o prvé kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj
v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95,
I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom
na základe týchto hľadísk predmetné konanie žalobcu v 1. rade J. J. a žalobkyne v 2. rade
A. J. proti žalovanému J. J. o vypratanie nehnuteľnosti nemožno hodnotiť ako konanie
po skutkovej alebo právnej stránke zložité.
Pri kritériu správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľov takými
skutočnosťami, ako je neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach.
Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to postup okresného súdu, je potrebné uviesť,
že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu,
ale aj celkovým priebehom predmetného konania.
Ústavný súd vychádzal z rekonštruovaného spisu sp. zn. 16 C 575/98, ktorý predložil
okresný súd a jeho prípadná nekompletnosť ide na vrub tohto súdu.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 575/98 ústavný súd zistil, že boli vykonané
tieto úkony:
Dňa 4. júna 1998 bol podaný návrh na začatie konania.
Dňa 22. apríla 1999 boli žalobcovia vyzvaní na opravu petitu návrhu na začatie
konania.
Dňa 4. mája 1999 došlo okresnému súdu doplnenie návrhu na začatie konania.
Dňa 6. mája 1999 došlo okresnému súdu podanie opatrovníka žalobkyne
v 2. rade.
Dňa 31. mája 1999 okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdneho
poplatku.
Dňa 14. januára 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade urgoval pokračovanie
v konaní.
Dňa 24. marca 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade urgoval pokračovanie
v konaní.
Dňa 4. mája 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade urgoval pokračovanie v konaní.
Dňa 14. júna 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade predložil súdu výpis z katastra
nehnuteľností.
Dňa 22. júna 2000 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).
Dňa 7. decembra 2000 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).
Dňa 7. decembra 2000 bol vydaný rozsudok okresného súdu o vyprataní
nehnuteľnosti.
Dňa 12. decembra 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade vyčíslil trovy právneho
zastúpenia.
Dňa 24. januára 2001 žalobca v 1. rade podal odvolanie.
Dňa 4. septembra 2001 vydal Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
rozhodnutie, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 19. novembra 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 17. mája 2002 bolo pojednávanie (účastníci boli prítomní).
Dňa 12. septembra 2002 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).
Dňa 5. decembra 2002 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).
Dňa 5. decembra 2002 okresný súd vydal rozhodnutie o prerušení konania do
právoplatného skončenia konania sp. zn. 21 P 208/2002 o navrátenie spôsobilosti na právne
úkony žalobkyni v 2. rade.
Dňa 12. mája 2003 podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade.
Dňa 30. júna 2003 vydal krajský súd rozhodnutie sp. zn. 11 Co 131/03 o zrušení
rozhodnutia o prerušení konania a vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 27. júla 2003 bol spis vrátený z krajského súdu.
Dňa 20. októbra 2003 bola podaná sťažnosť žalobcov na prieťahy v konaní.
Dňa 4. novembra 2003 sa predsedníčka senátu vyjadrila k sťažnosti žalobcov.
Dňa 5. januára 2004 bola podaná sťažnosť žalobcov na prieťahy v konaní.
Dňa 15. januára 2004 sa malo konať pojednávanie, ktoré bolo zrušené.
Dňa 4. mája 2004 bol ústavný súd vyzvaný, aby uviedol, či bol ústavnému súdu
postúpený spis sp. zn. 16 C 575/98 a či sa predmetný spis okresného súdu nachádza na
ústavnom súde, a ak áno, odkedy.
Dňa 6. mája 2004 bol v spise urobený úradný záznam, v ktorom sa uvádza,
že pracovníčka ústavného súdu telefonicky oznámila, že im spis predložený nebol.
Dňa 24. mája 2004 bol Najvyšší súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
vyzvaný, aby uviedol, či mu bol postúpený spis sp. zn. 16 C 575/98 a či sa predmetný spis
okresného súdu nachádza na najvyššom súde, a ak áno, odkedy.
Dňa 3. júna 2004 došlo z najvyššieho súdu oznámenie, že predmetný spis sa na
najvyššom súde nenachádza.
Dňa 6. augusta 2004 bola spísaná zápisnica o rekonštrukcii spisu sp. zn. 16 C 575/98.
V zápisnici sa uvádzajú doteraz vykonané úkony.
Dňa 13. augusta 2004 boli účastníci vyzvaní na predloženie odpisov zápisníc
a rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu za účelom rekonštrukcie spisu.
Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav
konania v danej právnej veci je taký, že sťažovatelia oprávnene trpia pocitom nielen
právnej, ale aj faktickej neistoty, zvýšenej aj negatívnym pocitom, že okresný súd namiesto
toho, aby v ich veci konal, stratil spis a musel ho rekonštruovať za pomoci účastníkov
konania (IV. ÚS 82/04).
Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že obdobie od 4. júna 1998 (návrh na začatie
konania) do 22. apríla 1999 (výzva na opravu petitu návrhu na začatie konania) hodnotí ako
prieťahy v konaní v trvaní 9 mesiacov. Obdobie od 31. mája 1999 (rozhodnutie o nepriznaní
oslobodenia od súdneho poplatku) do 22. júna 2000 (pojednávanie) hodnotí ústavný súd ako
prieťahy v konaní v trvaní 12 mesiacov. Obdobie od 27. júla 2003 (spis sa vrátil okresnému
súdu z krajského súdu) do 16. februára 2004 (podaná ústavná sťažnosť na prieťahy
v konaní) hodnotí ústavný súd ako prieťahy v konaní v trvaní 7 mesiacov. Celkove prieťahy
v konaní sú v trvaní 28 mesiacov.
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku
1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu vo veci
vedenej pod sp. zn. 16 C 575/98, ústavný súd mu prikázal konať.
Sťažovatelia si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.
Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tak,
že nekonaním okresného súdu sú v stave právnej neistoty.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ
domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a vyslovil porušenie ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného
práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 575/98 a prikázal okresnému súdu, ktorý ich
právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení
smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 20 000 Sk každému zo sťažovateľov
ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy
predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný
súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu, stratu a rekonštrukciu
súdneho spisu sp. zn. 16 C 575/98 a na uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia
základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.
Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.
Právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia
§ 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby, pričom za jeden úkon u jedného
sťažovateľa si uplatnil odmenu vo výške 4 533 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk,
čo spolu predstavuje sumu 9 340 Sk.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnym zástupcom
sťažovateľov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konaní uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania
jeho trovy.
Sťažovatelia boli sčasti vo veci úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade
trov konania okresným súdom.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za
zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena
za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.
Predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,
ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde).
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa
zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo
viacerých osôb.
Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.
Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov odmenu za dva úkony
právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady, doplnenie
sťažnosti.
Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci za zastupovanie dvoch sťažovateľov po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky
č. 163/2002 Z. z. vo výške 15 054 Sk (odmena za jeden úkon za zastupovanie jedného
sťažovateľa je 4 534 Sk, za zastupovanie dvoch sťažovateľov za dva úkony právnej služby
4 534 Sk krát 2 krát 2 mínus 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. plus režijný
paušál 136 Sk za každý úkon).
Ústavný súd je podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný
návrhom. Keďže zástupcom sťažovateľov požadovaná odmena neprevyšuje odmenu určenú
citovanou vyhláškou, zaviazal okresný súd uhradiť právne zastúpenie sťažovateľov.
Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2004