Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 147/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť J. J., bytom K., a A. J., bytom K., zastúpenej opatrovníkom

J. J., bytom K., právne zastúpených advokátom JUDr. A. F., Advokátska kancelária, K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a základného práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. a A. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

J. J. a A. J. na účet advokáta JUDr. A. F., Advokátska kancelária, K., vo výške 9 340 Sk

(slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.

6. Sťažnosti J. J. a A. J. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2004 doručená sťažnosť J. J., bytom K. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a A. J., bytom K.

(ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“), zastúpenej opatrovníkom J. J., bytom K., na základe

rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. -28 z 21. apríla 1998 (ďalej

aj „sťažovatelia“), právne zastúpených advokátom JUDr. A. F., Advokátska kancelária, K.,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“)

a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o zrušenie práva užívania bytu a rodinného domu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že sú účastníkmi konania, ktoré je vedené na

okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd v odpovedi na sťažnosť sťažovateľov

zo 4. novembra 2003 uviedol, že prvostupňový súd vo veci koná a vytýčil pojednávanie na

15. január 2004. Táto odpoveď okresného súdu bola podľa názoru sťažovateľov iba

účelová, pretože po nej prvostupňový súd „upovedomením z 30. 12. 2003 vo veci prestal

konať“. Konanie okresného súdu je v rozpore s právom sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Podľa ich názoru okresný súd vo veci robí prieťahy, aby nemusel

rozhodnúť vo veci. Svojím nekonaním okresný súd spôsobuje sťažovateľom škodu, keďže

sťažovateľ v 1. rade musí bývať v domove dôchodcov, za čo musí platiť, a sťažovateľka

v 2. rade nemá žiadnu podporu pri bývaní a znáša všetky náklady. Sťažovatelia neprispeli

svojim postupom k neprimeranej dĺžke konania. Doba, ktorá prešla od podania návrhu až

dosiaľ, bez toho, aby odporca konal vo veci, je neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná.

Porušenie základných práv podľa a dohovoru vidia

sťažovatelia v tom, že konanie do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.

Sťažovatelia považujú za primerané, aby im v tejto veci bolo priznané primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk. Domnievajú sa, že doba, ktorá uplynula od

podania návrhu až dosiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby

žijú sťažovatelia v stave právnej neistoty.

Sťažovatelia v sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Práva sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl.

48 ods. 2 SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v ods.

1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov

č. 3, 5 a 6 bolo postupom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 30. 12.

2003 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice I sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie

vo výške 100 000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu

podaním z 25. októbra 2004. V tomto podaní uvádza, že v roku 2004 došlo

k strate predmetného súdneho spisu. Okresný súd 6. augusta 2004 začal s rekonštrukciou

spisu. Požiadal účastníkov a ich právnych zástupcov, aby predložili rovnopisy podaní,

o ktorých majú vedomosť, že boli predložené v tomto konaní okresnému súdu. Ani takto

zrekonštruovaný spis nie je kompletný. Z uvedeného dôvodu sa predseda

okresného súdu nevie vyjadriť k postupu súdu a účastníkov v konaní a nevie jednoznačne

uviesť, či došlo v konaní k nejakým prieťahom, ak áno, z akého dôvodu a kto je za ne

zodpovedný.

Predseda okresného súdu v podaní z 18. novembra 2004 uviedol v súlade

s ustanovením

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), že netrvá

na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právny zástupca sťažovateľov podaním z 18. novembra 2004 uviedol, že netrvá

na ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. -12 z 5. mája 2004 bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

().

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru pokiaľ ide o „právo na prerokovanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu

(, ).

Pokiaľ ide o prvé kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj

v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom

na základe týchto hľadísk predmetné konanie žalobcu v 1. rade J. J. a žalobkyne v 2. rade

A. J. proti žalovanému J. J. o vypratanie nehnuteľnosti nemožno hodnotiť ako konanie

po skutkovej alebo právnej stránke zložité.

Pri kritériu správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľov takými

skutočnosťami, ako je neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach.

Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to postup okresného súdu, je potrebné uviesť,

že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu,

ale aj celkovým priebehom predmetného konania.

Ústavný súd vychádzal z rekonštruovaného spisu sp. zn. , ktorý predložil

okresný súd a jeho prípadná nekompletnosť ide na vrub tohto súdu.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že boli vykonané

tieto úkony:

Dňa 4. júna 1998 bol podaný návrh na začatie konania.

Dňa 22. apríla 1999 boli žalobcovia vyzvaní na opravu petitu návrhu na začatie

konania.

Dňa 4. mája 1999 došlo okresnému súdu doplnenie návrhu na začatie konania.

Dňa 6. mája 1999 došlo okresnému súdu podanie opatrovníka žalobkyne

v 2. rade.

Dňa 31. mája 1999 okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdneho

poplatku.

Dňa 14. januára 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade urgoval pokračovanie

v konaní.

Dňa 24. marca 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade urgoval pokračovanie

v konaní.

Dňa 4. mája 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade urgoval pokračovanie v konaní.

Dňa 14. júna 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade predložil súdu výpis z katastra

nehnuteľností.

Dňa 22. júna 2000 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).

Dňa 7. decembra 2000 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).

Dňa 7. decembra 2000 bol vydaný rozsudok okresného súdu o vyprataní

nehnuteľnosti.

Dňa 12. decembra 2000 právny zástupca žalobcu v 1. rade vyčíslil trovy právneho

zastúpenia.

Dňa 24. januára 2001 žalobca v 1. rade podal odvolanie.

Dňa 4. septembra 2001 vydal Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

rozhodnutie, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 19. novembra 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 17. mája 2002 bolo pojednávanie (účastníci boli prítomní).

Dňa 12. septembra 2002 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).

Dňa 5. decembra 2002 bolo pojednávanie (zápisnica sa v spise nenachádza).

Dňa 5. decembra 2002 okresný súd vydal rozhodnutie o prerušení konania do

právoplatného skončenia konania sp. zn. o navrátenie spôsobilosti na právne

úkony žalobkyni v 2. rade.

Dňa 12. mája 2003 podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade.

Dňa 30. júna 2003 vydal krajský súd rozhodnutie sp. zn. o zrušení

rozhodnutia o prerušení konania a vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 27. júla 2003 bol spis vrátený z krajského súdu.

Dňa 20. októbra 2003 bola podaná sťažnosť žalobcov na prieťahy v konaní.

Dňa 4. novembra 2003 sa predsedníčka senátu vyjadrila k sťažnosti žalobcov.

Dňa 5. januára 2004 bola podaná sťažnosť žalobcov na prieťahy v konaní.

Dňa 15. januára 2004 sa malo konať pojednávanie, ktoré bolo zrušené.

Dňa 4. mája 2004 bol ústavný súd vyzvaný, aby uviedol, či bol ústavnému súdu

postúpený spis sp. zn. a či sa predmetný spis okresného súdu nachádza na

ústavnom súde, a ak áno, odkedy.

Dňa 6. mája 2004 bol v spise urobený úradný záznam, v ktorom sa uvádza,

že pracovníčka ústavného súdu telefonicky oznámila, že im spis predložený nebol.

Dňa 24. mája 2004 bol Najvyšší súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

vyzvaný, aby uviedol, či mu bol postúpený spis sp. zn. a či sa predmetný spis

okresného súdu nachádza na najvyššom súde, a ak áno, odkedy.

Dňa 3. júna 2004 došlo z najvyššieho súdu oznámenie, že predmetný spis sa na

najvyššom súde nenachádza.

Dňa 6. augusta 2004 bola spísaná zápisnica o rekonštrukcii spisu sp. zn. .

V zápisnici sa uvádzajú doteraz vykonané úkony.

Dňa 13. augusta 2004 boli účastníci vyzvaní na predloženie odpisov zápisníc

a rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu za účelom rekonštrukcie spisu.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav

konania v danej právnej veci je taký, že sťažovatelia oprávnene trpia pocitom nielen

právnej, ale aj faktickej neistoty, zvýšenej aj negatívnym pocitom, že okresný súd namiesto

toho, aby v ich veci konal, stratil spis a musel ho rekonštruovať za pomoci účastníkov

konania ().

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2

a dohovoru z dôvodu, že obdobie od 4. júna 1998 (návrh na začatie

konania) do 22. apríla 1999 (výzva na opravu petitu návrhu na začatie konania) hodnotí ako

prieťahy v konaní v trvaní 9 mesiacov. Obdobie od 31. mája 1999 (rozhodnutie o nepriznaní

oslobodenia od súdneho poplatku) do 22. júna 2000 (pojednávanie) hodnotí ústavný súd ako

prieťahy v konaní v trvaní 12 mesiacov. Obdobie od 27. júla 2003 (spis sa vrátil okresnému

súdu z krajského súdu) do 16. februára 2004 (podaná ústavná sťažnosť na prieťahy

v konaní) hodnotí ústavný súd ako prieťahy v konaní v trvaní 7 mesiacov. Celkove prieťahy

v konaní sú v trvaní 28 mesiacov.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku

1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. , ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovatelia si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tak,

že nekonaním okresného súdu sú v stave právnej neistoty.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie. Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a vyslovil porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a základného

práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. a prikázal okresnému súdu, ktorý ich

právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení

smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 20 000 Sk každému zo sťažovateľov

ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy

predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný

súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu, stratu a rekonštrukciu

súdneho spisu sp. zn. a na uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia

základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia

§ 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„“) za dva úkony právnej služby, pričom za jeden úkon u jedného

sťažovateľa si uplatnil odmenu vo výške 4 533 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk,

čo spolu predstavuje sumu 9 340 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnym zástupcom

sťažovateľov vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konaní uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Sťažovatelia boli sčasti vo veci úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade

trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za

zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena

za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,

ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde).

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny sa

zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo

viacerých osôb.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov odmenu za dva úkony

právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady, doplnenie

sťažnosti.

Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej

pomoci za zastupovanie dvoch sťažovateľov po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky

č. vo výške 15 054 Sk (odmena za jeden úkon za zastupovanie jedného

sťažovateľa je 4 534 Sk, za zastupovanie dvoch sťažovateľov za dva úkony právnej služby

4 534 Sk krát 2 krát 2 mínus 20 % podľa vyhlášky č. plus režijný

paušál 136 Sk za každý úkon).

Ústavný súd je podľa ustanovenia viazaný

návrhom. Keďže zástupcom sťažovateľov požadovaná odmena neprevyšuje odmenu určenú

citovanou vyhláškou, zaviazal okresný súd uhradiť právne zastúpenie sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004