Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 165/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana

Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. Evy Masárovej, bytom R. T., zastúpenej

advokátom JUDr. P. B., Advokátska kancelária, Ž., vo veci porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l základné

právo Ing. Evy Masárovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Ing. Eve Masárovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina povinný

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. Eve Masárovej p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

14 020 Sk (slovom štrnásťtisícdvadsať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina

povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. B.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 23. septembra 2004 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Evy Masárovej, bytom R. T. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. B., Ž., vo veci porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 5. októbra 1998 podala na okresnom súde návrh

na zvýšenie výživného pre svoju maloletú dcéru E. Podľa tvrdenia sťažovateľky pôvodné

výživné bolo určené rozsudkom z 2. augusta 1996 a o jej návrhu do dňa podania sťažnosti

na ústavný súd nebolo doteraz rozhodnuté. Sťažnosti na prieťahy v konaní adresované

predsedovi okresného súdu a aj predsedovi Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) neviedli k náprave.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného

práva, prikázal okresnému súdu vo veci konať a priznal jej finančné zadosťučinenie „v

sume 100 000 Sk“ a náhradu trov konania.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, vyjadrením sp. zn. Spr 3534/04

z 20. októbra 2004 a sťažovateľka prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu

k uvedenému vyjadreniu okresného súdu podaním z 12. novembra 2004.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ktorej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo

nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. .

Dňa 20. októbra 1998 (nie 5. októbra 1998, ako je uvedené v sťažnosti) podala

sťažovateľka okresnému súdu návrh na zvýšenie výživného pre svoju maloletú dcéru E.

narodenú 28. júna 1989 proti odporcovi M. B. z B. B..

Po ustanovení opatrovníka pre maloletú (9. novembra 1998) a zisťovaní príjmov

rodičov maloletej bolo na 20. november 1998 nariadené pojednávanie, ktoré sa pre

neprítomnosť odporcu odročilo na neurčito.

Dňa 16. decembra 1998 okresný súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj

„dožiadaný súd“) o vypočutie odporcu k návrhu. Dožiadaný súd 3. marca 1999 oznámil, že

odporca predvolanie na výsluch neprevzal.

V dňoch 3. mája 1999, 3. júna 1999 a 7. júla 1999 okresný súd urgoval na

dožiadanom súde o predloženie informácie.

Dožiadaný súd 19. júla 1999 oznámil, že odporca predvolanie na výsluch stanovený

na 17. február 1999 neprevzal, na 24. marec 1999 prevzal, no neprišiel, na 9. apríl 1999

predvolanie s upozornením na možnosť pokuty neprevzal. Na ďalší výsluch stanovený na

25. august 1999 dožiadaný súd požiadal príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru

(ďalej len „obvodné oddelenie“) o jeho predvedenie.

Dožiadaný súd 20. septembra 1999 vrátil súdny spis a podal informáciu o výsluchu

odporcu vykonanom 8. septembra 1999 (sp. zn. ). Odporca s návrhom nesúhlasil,

lebo doterajšie výživné považuje za primerané, je ženatý a má vyživovaciu povinnosť

k dieťaťu z terajšieho manželstva, aktívne už nepodniká, žije z úspor a čaká na výsledok

prijímacieho konkurzu na funkciu vo firme pôsobiacej v zahraničí. Súhlasil, aby sa

pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti.

Okresný súd 3. januára 2000 vytýčil termín pojednávania na 25. január 2000

(odporca zásielku neprevzal). Na tomto pojednávaní konanom za prítomnosti sťažovateľky

a kolízneho opatrovníka bola oboznámená výpoveď odporcu pred dožiadaným súdom.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Podľa úradného záznamu na č. l. 104 bol zákonný sudca (Mgr. L. H.) od 26. januára

2000 do 24. marca 2000 práceneschopný.

Okresný súd 29. mája 2000 zisťoval na Dopravnom inšpektoráte Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, evidencii vozidiel (ďalej len „dopravný

inšpektorát“), aké motorové vozidlá užíva odporca, jeho adresu na Centrálnej evidencii

pobytu obyvateľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (ďalej len „CEPO“) a na

Daňovom úrade v Banskej Bystrici podnikateľské aktivity odporcu za posledných päť

rokov. Sťažovateľku vyzval na predloženie písomných dokladov ohľadom jej tvrdení na

pojednávaní.

Dňa 6. júna 2000 oznámila CEPO adresu odporcu v Banskej Bystrici, Daňový úrad

v Banskej Bystrici oznámil, že odporcovi zasiela korešpondenciu na štyri adresy, dopravný

inšpektorát 9. júna 2000 oznámil, že odporca je užívateľom osobných automobilov

Škoda 100 a Ford Scorpio 2,9i.

Okresný súd 4. októbra 2002 opätovne požiadal dožiadaný súd o vykonanie výsluchu

odporcu a súčasne požiadal o podanie informácie Daňový úrad v Žiline a Daňový úrad

v Banskej Bystrici, Národný úrad práce – Okresný úrad práce v Banskej Bystrici (ďalej len

„úrad práce“) a Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor sociálnych veci (ďalej len„odbor

sociálnych vecí“). Sťažovateľku vyzval na oznámenie adries jej zamestnávateľov od

1. januára 1989, výšky jej príjmov a sumy, ktorú doteraz odporca plnil na výživnom.

Odbor sociálnych vecí (21. októbra 2002), úrad práce (22. októbra 2002), Daňový

úrad v Žiline (25. októbra 2002) oznámili, že odporca nie je u nich evidovaný. Daňový úrad

v Banskej Bystrici (19. decembra 2002) oznámil, že odporca je u nich registrovaný, no

k 12. decembru 2002 nepodal daňové priznanie.

Podľa úradného záznamu bol 21. októbra 2002 návrh sťažovateľky z 15. októbra

2002 na zvýšenie výživného na 5 000 Sk mesačne (sp. zn. ) pripojený k spisu

sp. zn. .

Dožiadaný súd 4. decembra 2002 zaslal súdny spis spolu so zápisom o výsluchu

odporcu z toho istého dňa (súd mal problémy s doručením predvolaní, zisťoval adresu

odporcu a predvolanie mu doručil až prostredníctvom obvodného oddelenia). Odporca

pracuje ako riaditeľ bratislavskej firmy, jej pobočky v zahraničí. Uviedol, že od júla 2002

platí dobrovoľne sťažovateľke 2 000 Sk mesačne ako výživné na maloletú.

Sťažovateľka 24. februára 2003 odpovedala na výzvu okresného súdu zo 4. októbra

2002 (výzva jej bola po predchádzajúcom vrátení doručená až 23. januára 2003).

Okresný súd 18. júna 2003 doručil krajskému súdu súdny spis na rozhodnutie

o sťažovateľkinej námietke zaujatosti. Dňa 6. augusta 2003 bolo okresnému súdu doručené

uznesenie krajského súdu č. k. -151 o nevylúčení zákonného sudcu z pojednávania

a rozhodovania veci sp. zn. .

Okresný súd 21. októbra 2003 predvolal účastníkov na pojednávanie stanovené na

4. december 2003 a súčasne im doručil uznesenie krajského súdu o nevyhovení námietke

zaujatosti. Požiadal tiež o podanie informácie bývalých zamestnávateľov sťažovateľky (o jej

príjmoch), úrad práce a Obvodný úrad, odbor sociálnych vecí v Rajci. Taktiež vyzval

zamestnávateľa odporcu o oznámení výšky jeho príjmu a o vykonávaných zrážkach zo

mzdy.

Úrad práce (31. októbra 2003), odbor sociálnych vecí (12. novembra 2003)

a posledný zamestnávateľ sťažovateľky (2. decembra 2003) predložili požadované

informácie. Dňa 14. novembra 2004 bola poštou vrátená zásielka pre odporcu

a 19. novembra 2003 pre jeho zamestnávateľa ako nedoručená.

Okresný súd 23. januára 2004 vyzval pod hrozbou pokuty odporcu, aby predložil

adresu jeho zamestnávateľa. Zásielka bola 10. marca 2004 vrátená poštou, lebo ju odporca

neprevzal v odbernej lehote.

Vo februári 2003 zisťoval okresný súd adresu odporcovho zamestnávateľa – firmy

MILENIUM, a. s., Bratislava a neúspešne na zistenú adresu zaslal výzvu pre odporcu.

Pošta 15. apríla 2004 opätovne vrátila (pre neprevzatie v odbernej lehote ) výzvu

okresného súdu odporcovi.

Okresný súd 8. júla 2004 požiadal úrad práce o informáciu o sťažovateľkiných

zamestnávateľoch, resp. o jej poskytovaných sociálnych dávkach (odpoveď doručená

23. júla 2004, resp. 3. augusta 2004, sťažovateľka je už zamestnaná).

Okresný súd 12. júla 2004 predvolal účastníkov na pojednávanie stanovené na

9. september 2004 (predvolanie bolo doručené sťažovateľke 14. júla 2004 a odporcovi

11. augusta 2004).

Okresný súd 3. augusta 2004 zisťoval výšku príjmov od nového zamestnávateľa

sťažovateľky (odpoveď doručená okresnému súdu 3. septembra 2004).

Na pojednávaní konanom 9. septembra 2004 bola vypočutá sťažovateľka (odporca

nebol prítomný). Okresný súd rozsudkom č. k. -190 vyhovel návrhu (od

1. septembra 1997 zvýšil výživné pre maloletú E. na 3 000 Sk, od 1. septembra 1999 na

5 000 Sk a od 1. septembra 2004 na 6 000 Sk mesačne a povolil odporcovi splácať dlžné

výživné v mesačných splátkach). Zákonnému sudcovi bola predĺžená lehota na

vypracovanie rozsudku do 18. októbra 2004. V uvedený deň bol rozsudok expedovaný

účastníkom konania.

Dňa 10. septembra 2004 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

(pracovné povinnosti) a žiadal predložiť žalobu (návrh) s prílohami, aby sa mohol k nej

vyjadriť.

Z príloh pripojených k sťažnosti ústavný súd zistil

- z odpovede predsedu okresného súdu z 19. apríla 2001 (Spr. 2447/01) na

sťažovateľkine sťažnosti na prieťahy, že „... vec je komplikovaná tým, že otec

neposkytuje informácie... Úrady neposkytujú údaje úplné a na čas. Často ich treba

urgovať. ...dožiadanému súdu v Banskej Bystrici sa až na štvrtý krát podarilo

vypočuť otca. Spis bol v B. Bystrici od 30. 12. 1998 do 20. 9. 1999“.

- z odpovede predsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 10031/03 zo 7. mája 2003 na

sťažovateľkinu „Žiadosť...“, že „...Po prešetrení všetkých okolnosti týkajúcich sa

Vášho podania bolo zistené, že postup súdu prvého stupňa nebol v jednotlivých

štádiách náležite dôsledný a nesmeroval plynulo k odstráneniu právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník konania na súd obrátil.“ (...)

- z odpovede predsedu okresného súdu zo 17. júla 2002 sp. zn. Spr. 2114/02 na

sťažovateľkinu sťažnosť, že ...„Po zmene systému práce na našom súde... zabezpečia

prednostne všetky podklady pre rozhodnutie. (...) Som presvedčený, že aj do

budúcnosti to zmení stav vybavovania agendy maloletých detí“.

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

2. Predseda okresného súdu vo svojom uvedenom vyjadrení k opodstatnenosti

sťažnosti uviedol: „K námietke prieťahov sa meritórne nevyjadrujeme. Akceptovať budeme

rozhodnutia súdu.“ (...)

Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol: «Okresný súd

v Žiline „je spokojný“, že sa mu podarilo od podania návrhu 22. 10. 1998 rozhodnúť

9. 9. 2004. Konajúci sudca zaujal ľahostajný postoj a nevadí mu, že vec na súde, ktorá mu

bola pridelená sa rozhodla po 6 rokoch.»

3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sťažovateľka vystupuje ako

navrhovateľka, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná

vec nie je sporom, ktorej právna zložitosť by negatívne vplývala na doterajšiu dĺžku

konania. Problémy s doručovaním písomnosti odporcovi (spojené so zisťovaním jeho

adresy) spôsobili síce určitú faktickú zložitosť veci, ktorá však v dôsledku postupu

okresného súdu v konaní (nepoužitie sankčných možností, resp. doručovanie písomností za

spoluúčasti orgánov polície hneď po vzniku prvých problémov s odporcom) nebola

výlučnou okolnosťou vplývajúcou na existujúce značné predĺženie celkovej doby konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej

veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Sťažovateľka sa o priebeh konania zaujímala (účasť na pojednávaniach,

viacnásobné nahliadnutia do súdneho spisu, urgovanie pokračovania v konaní, sťažnosť na

prieťahy v konaní) a promptne reagovala na výzvy okresného súdu na predloženie

požadovaných písomných dôkazných materiálov.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol

- od 29. mája 2000 (dopyt na dopravný inšpektorát) do 4. októbra 2002 (opätovné

dožiadanie Okresného súdu Banská Bystrica), t. j. v trvaní vyše 28 mesiacov,

- od 4. decembra 2002 (spis vrátený z dožiadaného súdu) do 18. júna 2003 (doručenie

súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o návrhu predpojatosti), t. j. v trvaní

vyše 6 mesiacov,

bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný (resp. nevykonával úkony smerujúce

k rozhodnutiu vo veci samej), teda vyše 34 mesiacov neboli vykonané vo veci úkony

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania

nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré vo vzťahu k celkovej dĺžke konania (od

nápadu veci do rozhodnutia v merite veci trvajúceho vyše päť rokov a 10 mesiacov)

značnou mierou prispeli k celkovej neúmerne dlhej dĺžke konania v posudzovanej veci.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Vzhľadom na to, že 9. septembra 2004 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom

č. k. -190, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka žiadala priznať za porušenie ňou označeného základného práva

finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk. Keďže iba konštatovanie porušenia

označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučiním pre sťažovateľku, ústavný

súd uznal za dôvodné priznať jej finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä s prihliadnutím na predmet súdneho

sporu – rozhodovanie o výživnom, považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 20. augusta 2004 a vyjadrenie z 12. novembra

2004. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo

výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za tri úkony teda predstavujú

13 602 Sk, po zaokrúhlení (§ 25 vyhlášky) 13 610 Sk a spolu s režijným paušálom ku

každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky) sumu 14 020 Sk. Z týchto dôvodov

ústavný súd preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto

rozhodnutia.

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2004