Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 1/05
PDF · 163.83 KB
No categories available
PL. ÚS 1/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 1/05-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. januára 2005
o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 30. novembra 2004 sp. zn.
IV/1 GPt 753/04-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Vojenského obvodového
súdu v Prešove plk. JUDr. J. V., bytom P., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy
Slovenskej republiky s poukazom na § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a § 175 písm. g) Trestného
poriadku takto
r o z h o d o l :
Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na trestné stíhanie
sudcu Vojenského obvodového súdu v Prešove plk. JUDr. J. V., bytom P., pre skutky
právne kvalifikované ako trestné činy výtržníctva a útoku na verejného činiteľa podľa § 202
ods. 1 a § 155 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v žiadosti
generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 30. novembra 2004 sp. zn. IV/1 GPt
753/04-11.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra
2004 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) z 30. novembra 2004 sp. zn. IV/1 GPt 753/04-11 - na základe čl. 136 ods. 3
prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), § 74e ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“), § 175 písm. g) Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b)
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov - o vydanie súhlasu na
trestné stíhanie sudcu Vojenského obvodového súdu v Prešove plk. JUDr. J. V. (ďalej len
„sudca vojenského súdu“) pre trestné činy výtržníctva podľa § 202 ods. 1 a útoku na
verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že
„- dňa 9. augusta 2004 v čase asi o 20.00 hodine v priestoroch baru MARCO v P., pod
vplyvom alkoholických nápojov, fyzicky napadol hostí baru – P. N., D. B. a iných
nestotožnených hostí - údermi rukami do oblasti tváre, údermi nohami do oblasti nôh,
uhryznutím do ruky, hádzaním stoličiek, ktorým zároveň vulgárne nadával a následne zo
stropu miestnosti odtrhol zvislé žalúzie, ktorým konaním spôsobil P. N., chytiac ho za
nohavice a trenírky v oblasti genitálií, škodu roztrhnutím odevných zvrškov v sume
najmenej 100,- Sk,
- dňa 9. augusta 2004 v čase asi o 20.35 hodine počas predvedenia z baru MARCO na
Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky Prešov – juh za účelom zistenia
totožnosti, v služobnom motorovom vozidle v úseku jazdy z ulice Masarykovej na ulicu
Vajanského, najskôr opakovane vulgárne nadával, vyhrážal sa prepustením zo služobného
pomeru a väznením npor. J. H. a ppráp. M. Dž., príslušníkom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Slovenskej republiky v Prešove, služobne zaradeným v pohotovostnej
motorizovanej jednotke Odboru poriadkovej polície, následne fyzicky napadol ppráp. M.
Dž. úderom ramenom ľavej ruky a päsťou pravej ruky do oblasti tváre, bez vzniku zranení,
ktorému odtrhol aj ľavú hodnostnú výložku na služobnej rovnošate“.
K žiadosti boli pripojené: prvopis spisového materiálu evidovaného vyšetrovateľom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, úradu justičnej a kriminálnej polície
(ďalej len „vyšetrovateľ“), pod č. ČVS: ORP-656/1-OVK-PO-2004; rozhodnutie
o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu č. 15258/2004 z 11. augusta 2004 vydané
ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)
a uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 529 zo 4. októbra 2004 (o nezískaní
potrebného počtu hlasov pre návrh sudcu vojenského súdu na zrušenie rozhodnutia ministra
spravodlivosti).
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti poukázal predovšetkým na uznesenie
vyšetrovateľa z 10. augusta 2004 pod č. ČVS: ORP-656/1-OVK-PO-2004 (ďalej len
„uznesenie z 10. augusta 2004“), ktorým bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté
trestné stíhanie pre skutky kvalifikované ako trestné činy výtržníctva a útoku na verejného
činiteľa podľa § 202 ods. 1 a § 155 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v podstate na
skutkovom základe uvedenom vyššie.
Z dosiaľ zadovážených dôkazov (najmä výsluchy svedkov, ohliadka miesta činu
a listiny) a ich hodnotenia vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že páchateľom
označených trestných činov je sudca vojenského súdu. Keďže rovnosť ľudí v dôstojnosti
i v právach a účel trestného konania vyjadrený v § 1 Trestného poriadku sú takými
relevantnými princípmi právneho štátu a demokratickej spoločnosti, že ich aplikácia
v konkrétnych trestných kauzách musí mať prioritný charakter vo vzťahu k uplatňovaniu
inštitútu trestnoprocesnej exempcie sudcu podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku, generálny
prokurátor žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu vojenského súdu.
Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 10. januára 2005 konanom o žiadosti
generálneho prokurátora (ďalej len „neverejné zasadnutie“) prokurátor Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky Mgr. P. Š. (poverený zastupovaním generálneho
prokurátora) zotrval na dôvodoch písomnej žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie
sudcu vojenského súdu.
2. Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora zaslal sudcovi vojenského súdu,
poskytol mu možnosť vyjadriť sa k nej písomne a ústne na neverejnom zasadnutí, ako aj
oboznámiť sa so spisovým materiálom, ktorý mal ústavný súd k dispozícii.
Sudca vojenského súdu po oboznámení sa so spisovým materiálom na neverejnom
zasadnutí poukázal najmä na nízku nebezpečnosť stíhaných skutkov pre spoločnosť
(nedošlo k žiadnemu ublíženiu na zdraví, nízka spôsobená škoda) a požiadal ústavný súd
o zváženie, či nie je postačujúce, že ohľadne trestne stíhaných skutkov je proti nemu už
vedené disciplinárne konanie.
II.
1. Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno
sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku z právomoci orgánov činných v trestnom
konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby požívajúce imunity podľa zákona alebo
medzinárodného práva.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak
bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je
vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (§ 10 Trestného poriadku), alebo
o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona treba súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným
orgánom daný.
Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie
sudcu.
Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi
ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie
do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda
ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného
súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa
žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.
Podľa § 175 písm. g) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený vyžiadať
súhlas na vznesenie obvinenia u osoby, u ktorej je na taký úkon potrebný súhlas ústavného
súdu.
2. Ústavný súd v doterajšej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa žiadostí o súhlas na
trestné stíhanie sudcu podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy (PL. ÚS 19/02, PL. ÚS 24/03
a PL. ÚS 4/04) vychádzal z nasledovných právnych úvah.
Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti
práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva
alebo i správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto
kategórie osôb patria aj sudcovia.
Sudca teda požíva určitú imunitu, ktorá mu má zaistiť nezávislosť predovšetkým na
výkonnej moci, jeho sudcovskú právomoc slobodne zisťovať právo, ako aj posilniť jeho
občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch o konkrétnych
ľudských osudoch len na základe zákona. Táto imunita rovnako ako každá imunita súvisí so
zodpovednosťou, ktorej posúdenie v prípade zneužitia patrí súdnym orgánom. Takýto
postup je plne v súlade s deľbou štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunita
sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej
nezávislosti.
Účelom imunity je ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať trestné činy
a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním
donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Táto
imunita sudcu prirodzene nemôže slúžiť na to, aby bola zaistená beztrestnosť páchateľov
trestných činov. Preto táto imunita nie je absolútna a trvá len do rozhodnutia príslušného
súdneho orgánu, ktorý rozhodne o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie
a ďalšie úkony v trestnom konaní. Od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa
stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.
3. Ústavný súd na základe preskúmania žiadosti generálneho prokurátora o vydanie
súhlasu na trestné stíhanie, listín, ktoré mu predložil, a ústneho vyjadrenia sudcu vojenského
súdu na neverejnom zasadnutí nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe rozhodovania
ústavného súdu odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného
konania voči tomuto sudcovi.
Ústavný súd preto dáva súhlas na jeho trestné stíhanie (vrátane vznesenia obvinenia)
pre trestné činy výtržníctva podľa § 202 ods. 1 a útoku na verejného činiteľa podľa § 155
ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho
prokurátora (toto znenie nemení totožnosť skutkov uvedených v uznesení vyšetrovateľa
z 10. augusta 2004).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2005