Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 283/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Mazáka prerokoval

sťažnosť obce Vrádište, zastúpenej advokátkou prom. práv. J. K., S., vo veci porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 100/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obce Vrádište na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 100/00

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Senica p r i k a z u j e , aby v konaní pôvodne vedenom

na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. Cb 100/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obci Vrádište p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Senica p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Senica j e p o v i n n ý obci Vrádište uhradiť trovy právneho

zastúpenia 7 572 Sk (slovom sedemtisícpäťstosedemdesiatdva slovenských korún) na účet

jej právnej zástupkyne prom. práv. J. K., S., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obec Vrádište (ďalej len „sťažovateľka“) v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. augusta 2004 namietala, že postupom

Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 100/00

bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd uznesením z 23. septembra 2004

prijal na ďalšie konanie sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. Cb 100/00.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla: „Dňa 30. 10. 2000 som ja

sťažovateľka podala žalobu na Okresnom súde v Skalici o odstránenie vád. Dňa

10. 07. 2001 som upravila žalobný petit. Konanie sa vedie na OS v Skalici pod číslom

Cb 100/00. Dňa 19. 4. 2001 som prostredníctvom mojej právnej zástupkyne žiadala

o vytýčenie pojednávania. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 19. 10. 2001 na OS v Skalici

a bolo odročené na neurčito, za účelom znaleckého dokazovania. Dňa 27. 3. 2002 bol

uznesením OS Skalica č. Cb 100/00 ustanovený znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok

dňa 05. 09. 2002, ku ktorému som prostredníctvom právnej zástupkyne podala vyjadrenie zo

dňa 12. 11. 2002. Od tohto času súd vôbec nekonal.“

Sťažovateľka navrhla, aby „Ústavný súd (...) vyniesol rozhodnutie, v ktorom bude

konštatovať:

V konaní Okresného súdu v Skalici došlo k porušeniu článku 48 ods. 2 SR

a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a priznáva

sťažovateľke primerané zadosťučinenie v sume 100.000,-Sk. Súčasne žiadam priznať

náhradu trov konania za 2 úkony po 3.650,-Sk a 2 x režijný paušál po 136,-Sk. Pri vyčíslení

trov vychádzam zo sumy 100.000,-Sk.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu

okresného súdu sp. zn. Cb 100/00 ústavný súd zistil, že sťažovateľka 2. novembra 2000

podala okresnému súdu žalobu o uloženie povinnosti odstrániť vady diela.

Sťažovateľka 20. apríla 2001 urgovala nariadenie pojednávania. Okresný súd

29. júna 2001 vyzval sťažovateľku na úpravu žalobného návrhu a na oznámenie hodnoty

predmetu konania na účely vyrubenia súdneho poplatku. Sťažovateľka na výzvu okresného

súdu 12. júla 2001 upravila návrh na začatie konania.

Dňa 31. júla 2001 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

ktorý bol zaplatený 6. augusta 2001.

Pojednávanie 19. októbra 2001 bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na

neurčito a okresný súd nariadil dokazovania znalcom z odboru stavebníctva.

Uznesením z 27. marca 2002 okresný súd ustanovil znalca, pričom 5. mája 2002 súd

odoslal znalcovi spis za účelom vypracovania znaleckého posudku v lehote 30 dní.

Po predložení znaleckého posudku 9. septembra 2002 ho okresný súd

16. septembra 2002 doručil účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 14. novembra 2002, resp. 5. decembra 2002 účastníci konania predložili svoje

stanovisko k obsahu a záverom znaleckého posudku.

Pojednávanie 10. septembra 2004 bolo pre ospravedlnenú neprítomnosť

predvolaného znalca odročené na 1. október 2004. Po vypočutí svedka a znalca na

pojednávaní 1. októbra 2004 bolo toto pojednávanie odročené na 20. október 2004.

Pojednávanie 20. októbra 2004 bolo odročené na neurčito.

Dňa 25. októbra 2004 právny zástupca sťažovateľky predložil návrh na doplnenie

dokazovania. Sťažovateľka 4. novembra 2004 predložila listinnú dokumentáciu v zmysle

výzvy okresného súdu urobenej na ostatnom pojednávaní.

Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú v zásade tie isté údaje, ktoré

uviedla predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 1546/04

z 1. decembra 2004. Predsedníčka okresného súdu súčasne uviedla, že spor nepovažuje za

obtiažny a podľa obsahu spisu sa nezistili žiadne prekážky postupu konania podľa § 107

a nasl. . Uznáva prieťahy, ktoré podľa nej boli spôsobené

nedostatkom času u vybavujúceho sudcu a množstvom vecí v jeho oddelení.

V spojitosti s rozhodovaním v tomto prípade (výroky 2 až 4 tohto nálezu) ústavný

súd uvádza, že podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane

prechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností

z osobitných vzťahov sudcu k štátu prechádza k 1. januáru 2005 z Okresného súdu Skalica

na Okresný súd Senica.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48

ods. 2 .

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd podľa svojej

konštantnej judikatúry (napr. , ) skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje

aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu,

b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

a) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľky

na uloženie povinnosti odstrániť vady diela. Okresný súd koná a rozhoduje v sporovom

konaní. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné

konania právne zložité nie sú a tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov podporenej ich stabilizovanou judikatúrou.

Určitú faktickú zložitosť veci však nemožno vylúčiť vzhľadom na potrebu zistenia

rozsahu namietaných vád diela, ktoré zistenie bolo predmetom nariadeného znaleckého

dokazovania, ale nejde o také znalecké dokazovanie, ktoré by vyžadovalo, ako to vyplýva

z doterajšieho priebehu konania, osobitné odborné znalosti, spoluprácu znalca s inými

odborníkmi (konzultantmi ), prípadne by tu boli prítomné iné komplikácie pri podávaní

znaleckého posudku.

Ústavný súd podotýka, že predsedníčka okresného súdu ani nenamietala skutkovú,

resp. právnu zložitosť sporu.

b) Pokiaľ ide o druhé kritérium, správanie sťažovateľky, ústavný súd hodnotil postup

sťažovateľky ako aktívny a súčinnostný. Riadne sa zúčastňovala nariadených pojednávaní

a včas reagovala na procesné výzvy súdu. Okresný súd netvrdil žiadnu skutočnosť, z ktorej

by vyplývalo, že sťažovateľka prispela k zdĺhavosti alebo spomaleniu postupu v konaní.

c) Tretím kritériom, ktoré ústavný súd hodnotil, bol postup okresného súdu v spore.

Ústavný súd zistil zbytočné prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou, ako aj

nesústredeným postupom zákonného sudcu.

Ústavný súd zistil tieto podstatné obdobia nečinnosti okresného súdu:

- od 2. novembra 2000 (začatie konania) do 29. júna 2001 (výzva sťažovateľke na

upresnenie žalobného návrhu), čo je neprimená doba na postup podľa § 43

,

- od 5. decembra 2002 (vyjadrenie právnej zástupkyni žalovaného k znaleckému

posudku) do 24. augusta 2004 (nariadenie termínu pojednávania na

10. september 2004),

- okresný súd v konaní toleroval skutočnosť, že znalec nepredložil znalecký posudok

v lehote určenej v uznesení z 27. marca 2002 bez toho, aby urobil nejaký úkon,

ktorým by nútil znalca dodržať lehotu, alebo aspoň požiadať o jej predĺženie,

- okresný súd ustanovil znalca až po viac než 5 mesiacoch od uskutočnenia

pojednávania 19. októbra 2001, na ktorom nariadil znalecké dokazovanie, čo tiež nie

je primeraná doba, pretože ide o jednoduché uznesenie.

Tieto obdobia nečinnosti, spolu s tým, že dosiaľ nebolo vo veci vynesené

rozhodnutie vo veci samej, sú základom pre záver ústavného súdu o tom, že okresný súd

v konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v nadmernej pracovnej zaťaženosti ústavný súd

nemohol akceptovať. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

zamestnancov na súde, nemôžu byť dôvodom na porušovanie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto príčiny nezbavujú všeobecný súd

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a dohovoru, prikázal v zmysle

okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. Cb 100/00 konal bez zbytočných prieťahov napriek

tomu, že to sťažovateľka výslovne nežiadala. Ústavný súd však považoval taký príkaz

okresnému súdu za nevyhnutnú súčasť ochrany práv sťažovateľky na to, aby sa v ďalšom

konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk z dôvodu porušenia a

dohovoru. Ústavný súd dospel k záveru, že v konaní sa dosiaľ udržiava stav právnej

a faktickej neistoty. Sťažovateľka je vzhľadom na okolnosti sporu obmedzená v užívaní

svojej nehnuteľnosti, pričom stav konania v jej veci je taký, že postup súdu vedúci

k odstráneniu právnej neistoty v posudzovanom konaní potrvá ešte istý, nie zanedbateľný

čas, na čo poukázala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

z 1. decembra 2004.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho

konania.

Ústavný súd preto považoval podľa priznanie

sumy 40 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky uplatnila nárok na náhradu trov iba 7 572 Sk, a

preto ústavný súd jej priznal len uplatnenú sumu (§ 36 ods. 2 a § 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s primeraným použitím ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2005