Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 283/04
PDF · 186.84 KB
No categories available
IV. ÚS 283/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Mazáka prerokoval
sťažnosť obce Vrádište, zastúpenej advokátkou prom. práv. J. K., S., vo veci porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 100/00 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obce Vrádište na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 100/00
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Senica p r i k a z u j e , aby v konaní pôvodne vedenom
na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. Cb 100/00 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obci Vrádište p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 40 000 Sk
(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Senica p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Senica j e p o v i n n ý obci Vrádište uhradiť trovy právneho
zastúpenia 7 572 Sk (slovom sedemtisícpäťstosedemdesiatdva slovenských korún) na účet
jej právnej zástupkyne prom. práv. J. K., S., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obec Vrádište (ďalej len „sťažovateľka“) v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. augusta 2004 namietala, že postupom
Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 100/00
bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd uznesením z 23. septembra 2004
prijal na ďalšie konanie sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. Cb 100/00.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla: „Dňa 30. 10. 2000 som ja
sťažovateľka podala žalobu na Okresnom súde v Skalici o odstránenie vád. Dňa
10. 07. 2001 som upravila žalobný petit. Konanie sa vedie na OS v Skalici pod číslom
Cb 100/00. Dňa 19. 4. 2001 som prostredníctvom mojej právnej zástupkyne žiadala
o vytýčenie pojednávania. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 19. 10. 2001 na OS v Skalici
a bolo odročené na neurčito, za účelom znaleckého dokazovania. Dňa 27. 3. 2002 bol
uznesením OS Skalica č. Cb 100/00 ustanovený znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok
dňa 05. 09. 2002, ku ktorému som prostredníctvom právnej zástupkyne podala vyjadrenie zo
dňa 12. 11. 2002. Od tohto času súd vôbec nekonal.“
Sťažovateľka navrhla, aby „Ústavný súd (...) vyniesol rozhodnutie, v ktorom bude
konštatovať:
V konaní Okresného súdu v Skalici došlo k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy SR
a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a priznáva
sťažovateľke primerané zadosťučinenie v sume 100.000,-Sk. Súčasne žiadam priznať
náhradu trov konania za 2 úkony po 3.650,-Sk a 2 x režijný paušál po 136,-Sk. Pri vyčíslení
trov vychádzam zo sumy 100.000,-Sk.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu
okresného súdu sp. zn. Cb 100/00 ústavný súd zistil, že sťažovateľka 2. novembra 2000
podala okresnému súdu žalobu o uloženie povinnosti odstrániť vady diela.
Sťažovateľka 20. apríla 2001 urgovala nariadenie pojednávania. Okresný súd
29. júna 2001 vyzval sťažovateľku na úpravu žalobného návrhu a na oznámenie hodnoty
predmetu konania na účely vyrubenia súdneho poplatku. Sťažovateľka na výzvu okresného
súdu 12. júla 2001 upravila návrh na začatie konania.
Dňa 31. júla 2001 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,
ktorý bol zaplatený 6. augusta 2001.
Pojednávanie 19. októbra 2001 bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na
neurčito a okresný súd nariadil dokazovania znalcom z odboru stavebníctva.
Uznesením z 27. marca 2002 okresný súd ustanovil znalca, pričom 5. mája 2002 súd
odoslal znalcovi spis za účelom vypracovania znaleckého posudku v lehote 30 dní.
Po predložení znaleckého posudku 9. septembra 2002 ho okresný súd
16. septembra 2002 doručil účastníkom konania na vyjadrenie.
Dňa 14. novembra 2002, resp. 5. decembra 2002 účastníci konania predložili svoje
stanovisko k obsahu a záverom znaleckého posudku.
Pojednávanie 10. septembra 2004 bolo pre ospravedlnenú neprítomnosť
predvolaného znalca odročené na 1. október 2004. Po vypočutí svedka a znalca na
pojednávaní 1. októbra 2004 bolo toto pojednávanie odročené na 20. október 2004.
Pojednávanie 20. októbra 2004 bolo odročené na neurčito.
Dňa 25. októbra 2004 právny zástupca sťažovateľky predložil návrh na doplnenie
dokazovania. Sťažovateľka 4. novembra 2004 predložila listinnú dokumentáciu v zmysle
výzvy okresného súdu urobenej na ostatnom pojednávaní.
Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú v zásade tie isté údaje, ktoré
uviedla predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 1546/04
z 1. decembra 2004. Predsedníčka okresného súdu súčasne uviedla, že spor nepovažuje za
obtiažny a podľa obsahu spisu sa nezistili žiadne prekážky postupu konania podľa § 107
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Uznáva prieťahy, ktoré podľa nej boli spôsobené
nedostatkom času u vybavujúceho sudcu a množstvom vecí v jeho oddelení.
V spojitosti s rozhodovaním v tomto prípade (výroky 2 až 4 tohto nálezu) ústavný
súd uvádza, že podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane
prechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností
z osobitných vzťahov sudcu k štátu prechádza k 1. januáru 2005 z Okresného súdu Skalica
na Okresný súd Senica.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48
ods. 2 ústavy.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej
konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje
aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu,
b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.
a) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľky
na uloženie povinnosti odstrániť vady diela. Okresný súd koná a rozhoduje v sporovom
konaní. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné
konania právne zložité nie sú a tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov podporenej ich stabilizovanou judikatúrou.
Určitú faktickú zložitosť veci však nemožno vylúčiť vzhľadom na potrebu zistenia
rozsahu namietaných vád diela, ktoré zistenie bolo predmetom nariadeného znaleckého
dokazovania, ale nejde o také znalecké dokazovanie, ktoré by vyžadovalo, ako to vyplýva
z doterajšieho priebehu konania, osobitné odborné znalosti, spoluprácu znalca s inými
odborníkmi (konzultantmi ), prípadne by tu boli prítomné iné komplikácie pri podávaní
znaleckého posudku.
Ústavný súd podotýka, že predsedníčka okresného súdu ani nenamietala skutkovú,
resp. právnu zložitosť sporu.
b) Pokiaľ ide o druhé kritérium, správanie sťažovateľky, ústavný súd hodnotil postup
sťažovateľky ako aktívny a súčinnostný. Riadne sa zúčastňovala nariadených pojednávaní
a včas reagovala na procesné výzvy súdu. Okresný súd netvrdil žiadnu skutočnosť, z ktorej
by vyplývalo, že sťažovateľka prispela k zdĺhavosti alebo spomaleniu postupu v konaní.
c) Tretím kritériom, ktoré ústavný súd hodnotil, bol postup okresného súdu v spore.
Ústavný súd zistil zbytočné prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou, ako aj
nesústredeným postupom zákonného sudcu.
Ústavný súd zistil tieto podstatné obdobia nečinnosti okresného súdu:
- od 2. novembra 2000 (začatie konania) do 29. júna 2001 (výzva sťažovateľke na
upresnenie žalobného návrhu), čo je neprimená doba na postup podľa § 43
- od 5. decembra 2002 (vyjadrenie právnej zástupkyni žalovaného k znaleckému
posudku) do 24. augusta 2004 (nariadenie termínu pojednávania na
10. september 2004),
- okresný súd v konaní toleroval skutočnosť, že znalec nepredložil znalecký posudok
v lehote určenej v uznesení z 27. marca 2002 bez toho, aby urobil nejaký úkon,
ktorým by nútil znalca dodržať lehotu, alebo aspoň požiadať o jej predĺženie,
- okresný súd ustanovil znalca až po viac než 5 mesiacoch od uskutočnenia
pojednávania 19. októbra 2001, na ktorom nariadil znalecké dokazovanie, čo tiež nie
je primeraná doba, pretože ide o jednoduché uznesenie.
Tieto obdobia nečinnosti, spolu s tým, že dosiaľ nebolo vo veci vynesené
rozhodnutie vo veci samej, sú základom pre záver ústavného súdu o tom, že okresný súd
v konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Obranu okresného súdu spočívajúcu v nadmernej pracovnej zaťaženosti ústavný súd
nemohol akceptovať. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších
zamestnancov na súde, nemôžu byť dôvodom na porušovanie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto príčiny nezbavujú všeobecný súd
zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. Cb 100/00 konal bez zbytočných prieťahov napriek
tomu, že to sťažovateľka výslovne nežiadala. Ústavný súd však považoval taký príkaz
okresnému súdu za nevyhnutnú súčasť ochrany práv sťažovateľky na to, aby sa v ďalšom
konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk z dôvodu porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd dospel k záveru, že v konaní sa dosiaľ udržiava stav právnej
a faktickej neistoty. Sťažovateľka je vzhľadom na okolnosti sporu obmedzená v užívaní
svojej nehnuteľnosti, pričom stav konania v jej veci je taký, že postup súdu vedúci
k odstráneniu právnej neistoty v posudzovanom konaní potrvá ešte istý, nie zanedbateľný
čas, na čo poukázala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
z 1. decembra 2004.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho
konania.
Ústavný súd preto považoval podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznanie
sumy 40 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Právna zástupkyňa sťažovateľky uplatnila nárok na náhradu trov iba 7 572 Sk, a
preto ústavný súd jej priznal len uplatnenú sumu (§ 36 ods. 2 a § 31a zákona o ústavnom
súde v spojení s primeraným použitím § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2005